Vrcholom jeho tvorby je dráma- Matka: Dráma v troch dejstvách. Napísal ju v roku 1943 Július Barč Ivan. Podľa kritikov je aj táto hra ovplyvnená podaním, námetom i postojom autora, spisovateľom Karlom Čapkom. Dej sa odohráva v izbe chudobnej baníckej rodiny, na slovenskej dedine.
Hlavné postavy: Matka- najdôležitejšie pre ňu je život jej synov, nezáleží jej na tom ako sa k jej konaniu postaví dedina, na tom kto si čo o nej bude myslieť,
Jano- jej starší syn, je tvrdý nie je zvyknutý ustupovať, - záporná postava,
Paľo- mladší syn, vo všetkom ustupuje Janovi aj keď sa mu to nepáči, robí to preto lebo to od neho chce matka,- kladná postava
Suseda- cez ňu je vyjadrený postoj dediny k matke,
Kata- Paľova milá.
Anna Pavlíčka je vdova. Jej muž bol zabitý pri banskom nešťastí. Má nadprirodzenú schopnosť – má vidiny v ktorých vidí, čo sa stane s jej najbližšími a nesie ju ako kríž od boha. V deň, keď jej muž zahynul, mala vidinu a snažila sa ho prehovoriť, aby zostal doma, ale on ju neposlúchol a dokonca sa jej vyhrážal, že ju zbije ak mu nedá pokoj. Anna má dvoch synov Paľa a Jana. Jano je mocný, tvrdý chlap. Keď Paľo odišiel do Ameriky Jano sa tomu veľmi potešil, lebo za to, že Paľovi dal peniaze na cestu, získal jeho časť majetku. Páčilo sa mu bratovo dievča a počas Paľovho pobytu v Amerike začal za ňou chodiť. Paľo v Amerike nemal šťastie, nedarilo sa mu nájsť dobrú prácu. Pri prepúšťaní v bani prepustili aj jeho. A preto sa vracia domov. Ale vrátil sa aj preto, lebo Jano začal chodievať k Tomkovcom za jeho Katkou, ktorú on nikdy neprestal mať rád, aj keď jej po odchode do Ameriky vrátil slovo. Po príchode sa rozprával s matkou a pochopil, že od matky dostal veľmi cenné dedičstvo a to lásku a miernosť. Jano si zase myslí, že matka má rada len Paľa, posmieva sa mu, ironizuje, vyčíta mu, že v Amerike nepochodil a vrátil sa bez bohatstva. Bratia sa takmer rok snažia kvôli matke žiť bok po boku, ale bratskej lásky medzi nimi niet. Jano nemá kamarátov a navádza susedovie Martina na alkohol aj keď vie, že nie je zvyknutý piť. Martinova matka chlapca chráni pred alkoholom, aby neskončil ako otec – pijan. Nevie bratovi odpustiť, že Katka na neho nevie zabudnúť a že sa vrátila k nemu. Je násilnícky, vyhráža sa bratovi smrťou a niekoľkokrát v priebehu drámy mal v úmysle Paľa zabiť. Matka v jeho tvrdej povahe vidí manželovu tvrdú povahu. Paľo na rozdiel od Jana je mierny, poslušný, matkou od malička vedený k ústupčivosti. Trápi sa kvôli Janov, lebo celý život mu len ustupuje, ale chce postupovať tak, ako si to želá matka. Ona vedela, že Jano je silnejší a v súboji by Paľo prehral. Paľo to ale nepochopí hneď, že matka ho chráni pred Janom a myslí si, že ho už nemá rada. Medzi tým ho matka vyženie z domu, čím ho chcela ochrániť pred smrťou. Paľo odchádza bývať ku svojej Katke, ktorú si chce vziať. Neskôr však Paľo pochopí, prečo ho matka vyhnala z domu. Medzi tým sa Jano dozvie o tom že Paľo odišiel bývať ku Katke a rozmýšľa ako sa mu pomstiť. Matka má oboch synov veľmi rada a nechce prísť ani o jedného z nich. V jednej zo svojich vidín vidí, ako Jano zabije Paľa. Nechce sa zmieriť s osudom. Chce zabrániť Janovi, aby sa z neho stal bratovrah a tým by prišla o oboch synov, pretože Paľo by bol mŕtvy a Jana by nenávidela ako toho, kto jej zabil syna. Zároveň si vyčíta, že svojho muža v osudný deň nezdržala doma násilím a nechce aby sa niečo podobného zopakovalo. Dedina jej nerozumie, myslí si o nej, že je bláznivá a že nemá oboch svojich synov rovnako rada. Ona je však silná osobnosť a dokáže sa povzniesť nad verejnú mienku. Jediné čo Matka chce, je zabrániť, aby jeden syn zabil druhého. A tým sa stala tragickou, ale aj šťastnou matkou. Jej synovia sa stretnú doma pri matke, začnú sa hádať Jano všetko možné vyčíta Paľovi, ale tej je pokojný, to Jan ešte viac naštve a v tom vytiahne na brata nôž. A to bol presne ten obraz, ktorý mala matka vo svojej vidine, a preto zo zúfalosti zhasne svetlo a hodí sa na Paľa aby ho Jano nezabil. Ale ten v tme nevidí do koho zabodol nôž. Keď bratia zistili koho Jano zabil, v žiali sa zmieria. A takto matka vyrieši krvavý konflikt vlastnou smrťou. Miluje jedného syna natoľko, že nechce, aby zomrel, a druhého natoľko, že nechce, aby sa stal úmyselným vrahom. Až po jej smrti si bratia uvedomia, že matka položila svoj život len kvôli tomu aby sa oni zmiernili.
Táto dráma dvoch bratov je čiastočne podfarbená aj sociálne (vysťahovalectvo, ťažké pracovné podmienky v bani), ale je to hlavne psychologická dráma o žiarlivosti (bratia milujú to isté dievča) a o materinskej láske.
- EXPOZÍCIA- predstavenie postáv
- KOLÍZIA- matkina vidina, že sa mladší syn vráti z Ameriky
- KRÍZA- Katka, za kt. po Paľ. odchode chodieva Jano, sa priznáva Matke, že stále ľúbi Paľa
- PERIPETIA- Paľo odchádza za paholka do domu Katk. rodičov a chcú sa zobrať
- KATASTRÓFA- Jano zabije matku, ktorá sa stáva ich obeťou
Karel Čapek:
Jeho literárne dielo a publicistika je svedectvom zriedkavého talentu, občianskej statočnosti a humanistického, liberálno - demokratického postoja k zložitým spoločenským problémom. Študoval na Filozofickej fakulte UK. Štúdium zakončil doktorátom. Už od čias štúdií uverejňoval prózy a kritiky. Až do smrti sa venoval novinárskej činnosti. Bol dramaturgom Vinohradského divadla. Karel Čapek písal poviedky ( Krakonošova záhrada ), detektívne príbehy (Povídky z jednej kapsy), romány (Krakatit; Válka s mloky ), cestopisy, teoretické štúdie, filozofické práce, drámu: Loupežník, Ze života hmyzu, R.U.R, Bíla nemoc, Matka, Adam – stvořitel
Bol veľký humorista a vyjadroval obavu o človeka, že v tejto pretechnizovanej dobe sa stratia pravé ľudské hodnoty. Napĺňala ho smútkom honba za majetkom. Ľudská chamtivosť a pýcha. Tieto nepriaznivé vlastnosti ľudskej spoločnosti zobrazil v hre Zo života hmyzu- Ide o výjavy zo života motýľov, cvrčkov.. Je dosť pesimistická i keď je to paródia.
V ďalšej hre R.U.R- rozumovo univerzální roboti- autor uvádza čitateľa do prostredia vysoko organizovaných továrenských výrobkov, ktorých nie sú hybnou silou živí ľudia, ale roboti. Sú plodom vedec. Objavov a majitelia podniku ich vyrábali podľa potrieb chodu závodu s úmyslom čo najväčšieho zisku. Továreň chŕli robotov a nároky na robotu sú neustále zvyšujúce. Tak došlo ku katastrofe- roboti sa vzbúrili, ničili stroje, vraždili ľudí a samých seba. Hrozil zánik sveta, ale v tejto chvíli sa stal zázrak, zostal jediný robot a robotka obdarení citom. Žili ako ľudia a zachránili život na zemi. Autor týmto dielom vyjadril obavu o osud ľudstva, keď v pretechnizovanej dobe nahradia človeka roboti.
Bílá nemoc, Matka- diela vypracované v otázke č. 15
