David Salinger:

Americký autor súčasnej literatúry, ktorý vo svojich románoch a poviedkach sa zaoberá problematikov detí a mládeže.

    Kto chytá v žite: román patrí do prúdu ochranárskych diel. Autor v ňom reaguje na stratu ideálov americkej spoločnosti po 2. sv. vojne, ktorá sa orientovala na konzum, výrobu, biznis a devastáciu ľudskej duše a prírody. Ako prví túto desilúziu pocítili frontoví vojaci a neskôr nasledujúca generácia. Autor vidí realitu pesimisticky, ale riešenie vidí v morálnej čistote a nie v neresti a anarchii. Beatnici- skupina mladých ľudí (60.roky), vyžadovali odpor voči zlu, zbraniam, znečisteniu... Uznávali anarchiu „deti slobody“- píšeme pre seba a nie pre iných.

Hlavným predstaviteľom je 16- ročný študent Holden Caulfield, ktorý bojuje, obrazne povedané, proti veterným mlynom, ale chýba mu na konci jeho cesty povestný americký happyend a je tam iba absolútna rezignácia alebo šialenstvo. Holden sa snaží vstúpiť do sveta medzi dospelých, ale zároveň tento ich svet neznáša (hrubosť, surovosť, falošnosť, predstieranie citov) Túži žiť spolu so všetkými ľuďmi a nie izolovane v komunite ako beatnici. Bolestne prijíma svet dospelých, ktorí sa ženú za majetkom. Túži po láske, slobode, sexuálnych skúsenostiach, ale je ešte citovo nezrelý. Záleží mu na stave sveta a spoločnosti hlavne kvôli svojej milovanej sestričke Pheobe, ale aj kvôli všetkým malým ďetom. Nechce byť v spoločnosti zbytočný a chce „nad strmým útesom v žitnom poli zachytávať deti aby nespadli do priepasti.“ Žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kedy ešte nebola zdevastovaná továrňami a dravosťou za peniazmi. Uvedomuje si, že súčasná Amerika už nie je pokojným žitným poľom, ktoré by bolo útočiskom pre deti, ktoré mal rád. V závere diela sa vzdáva svojho idealizmu (Don Quichot) a rezignuje pred presilou sveta pomocou čierneho humoru, pretože pochopí, že človeka, ktorý nie je schopný vysmiať sa svetu zahubí vlastné zúfalstvo. Holdenove reflexy, skutky predstavujú revoltu americkej mládeže, ktorá sa nedokáže zmieriť so zaužívanými konvenciami. Autor používa na priblíženie jazykové slangy a tiež vulgarizmy.

Holden Caulfield- 16 r. študent strednej školy (v poradí štvrtej) v Pensylvánií, nebol úspešný ani tu, prepadol zo 4 predmetov. Obáva sa prísť domov a preto sa túla po uliciach. Pochádza zo zámožnej rodiny, otec bol úspešný advokát a Holden ho upodozrieva- vyčíta mu, že padol do konzumu ako ostatní Američania- že nepomáha ľuďom lebo sú nevinní, ale aby sa stal slávnym a bohatým. Matka je poznamenaná smrťou 2. syna Alliho, Holden má ešte 1 brata bojujúceho v 2. sv. vojne, po návrate domov je obratý o všetky ilúzie. Najmenšia v rodine je bystré dievčatko Pheobe- 10 r. sestra, ktorá má k Holdenovi blízky vzťah. Kvôli svojej sestričke Holden miluje všetky malé deti, ktoré chce chrániť, pretože súčasná Amerika už nie je pre ne bezpečným úkrytom. Holden sa nedokáže zmieriť so svetom dospelých. Vyčíta im, že keď niekto zomrie, veľmi rýchlo na neho zabúdajú. Sú neúprimní, na cintorín chodia ako na piknik, po 1. kvapkách dažďa odchádzajú. O nič vábnejší nie je ani svet rovesníkov. Na ktorejkoľvek škole stretával tých istých chlapcov, ktorí neustále vedú silácke reči ako obstáť vo svete, o ktorý Holden nemá záujem. Bol romanticky založený, dokázal si predstaviť kľudný život v chalúpke na brehu riečky. Citová kríza ho zastihne práve v najhoršom čase pred Vianocami, keď každý pociťuje blízkosť svojej rodiny, uvedomuje si, že po prázdninách sa už nemôže vrátiť do školy, nemá silu povedať pravdu rodičom, túla sa po meste, ochorie, lieči sa v sanatóriu, kde rozpráva svoj príbeh.

Holdenove úvahy predstavujú revoltu, vzburu americkej dospievajúcej mládeže, ktorá nie je schopná zmieriť sa so zaužívanými spoločenskými konvenciami.

 
    Peter Jaroš:

Autor: (1940), narodil sa v liptovskej dedine Hybe. Po gymnaziálnych štúdiách v Liptovskom Hrádku vyštudoval FF UK v Bratislave. Pracoval ako redaktor, dramaturg, scenárista, neskôr bol spisovateľ v slobodnom povolaní, v rokoch 1989- 94 bol poslancom Slovenskej národnej rady. 

    Tisícročná včela- útvar: román s vplyvom magického realizmu a postmodernizmu –dedinský, generačný román, s historickým pohľadom na obdobie druhej polovice19. storočia do roku 1918.

Kompozícia: skladá sa z 9tich kapitol, dejová línia je bohatá, rozvíjajú sa ucelené epizódy, dej je prerušovaný historickým prehľadom vývoja obce Hybe, momentmi z frontu prvej svetovej vojny. Myšlienka: človek aby prežil je predurčený na prácu, podobne ako včely.

Román bol aj filmovo spracovaný- Jakubisko. Názov románu je symbolický = jednoduchý človek. Z historických udalostí sa dotýka otázky memoranda a rokov revolúcie 1848-49. Z osobností spomína M. Daxnera, ktorý bol iniciátorom memoranda v Martine v r. 1861. Autor zachytáva politiku (pomaďarčovanie), soc –demokratickú stranu, s ktorou sympatizuje aj 1 z členov Samo Pichanda. Prvé štrajky murárov v Brezne, železničiarov v Budapešti aj poľnohospodárskych robotníkov v maďarskej dedine Elest, kde zomiera syn Sama Jano pri prestrelke. Autor ďalej zachytáva vznik ČSR, atentát Principom na Ferdinanda a jeho ženu Žofiu, 1. sv. vojnu 1914, odchod mužov na front. Román obsahuje prvky postmodernizmu: fantastické sny (Martin so Želkou v bruchu veľryby), predstavy (včela v podobe vrabca), neskutočné javy (voda sa mení na víno) Román je zaľudnený postavami.

V románe vystupujú tri generácie:

1. Martin Pichanda +Ružena, ich deti:
2. Samko +Mária Dudačová, Valent + Hermína Haderpánová, Kristína + Matej Srok (umrel)
3. (deti druhej generácie) Janko, Samko, Peter, Karol, Emka, Marek,

Charakteristika postáv:

Martin Pichanda- 51r.manžel a otec troch detí, bol murár, roľník. Zaujímali ho mapy a podľa toho dostal prezývku- „geograf“. Je láskavý, má rád svoje deti, vychováva ich najlepšie ako vie. Nechodieva do kostola, číta ateistické listy, knihy a často mal rúhačské reči, ktoré mu vyčítajú farári ale i manželka. Zadusí sa sklom, ktoré nechtiac prehltne keď „hltá“ kúsky zľadovateného vína .Po smrti sa v truhle predĺžil o 5cm.

Samko- zostal bývať s rodinou u svojho otca. Staral sa o včely- dostal prezývku- „Včela“
Chodieva s otcom na múračky, neskôr berie už aj svojho syna ale keď ho zastrelia zanevrie na murárstvo i na politické zhromaždenia. Presťahuje sa do mlyna, ale ani tam nezbohatol iba tvrdo pracoval a neustále čakal na zmenu.(chcel aby sa štáty vzopreli proti maďarom). Zanevrie na Boha,
tak ako jeho otec číta ateistické knihy a nechodieva do kostola. Jeho žena len narieka, že čo s ním po smrti bude.

Valent- vyštuduje právo v Prahe. Doma ho čaká jeho láska Hanka, lenže on ju zradí hneď 2x. V Prahe počas štúdii sa zaľúbi do Lídie a keď príde domov ožení sa s Hermínou, ktorá nieje na prvý pohľad pekná ale vidí v nej „oheň“, priťahuje ho. Snaží sa urovnať vzťah s Hankou ešte pred narodením ich dieťaťa ale ona sa s ním nechce zhovárať, nahá jej 100 zlatých a upokojí sa. Postará sa o Petra, všetky výdavky mu hradil on.

Kristína- za muža si zoberie Mateja, ktorý neskôr zomrie, keď ho privalí v hore drevo. Kristína dieťa potratí. Už za Matejovho života chodieva za ňou Julo, ktorý je do nej zamilovaný a túži aby mu dala dieťa ktoré mu jeho žena Matilda dať nemohla. Najskôr ho Kristína odmieta a bojí sa ho ale po Matejovej smrti ho začína mať rada. Pri delení majetku po otcovej smrti sa ukáže ako najpraktickejšia a celé delenie má už vopred premyslené, kým Samkova Mária sa ukáže majetnícky, lebo jej matka poradila čo má žiadať.

Dej: Na začiatku knihy sa dozvedáme o M. Pichandovi a jeho synoch, ako pracujú s drevom. Cez deň, keď chlapi išli z hory, Valent sa pobral chytať pavúky. Samo si ľahol do včelína, kde sa mu zdalo o nesmrteľnej včele a ako sa ním rozpráva. Starý Pichanda si zdriemol, pokým jeho synovia popílili drevo a spomínal na múračky. Zdalo sa mu s jeho frajerkou, ako bol uväznený vo veľrybe. V dedine sa večer chystala zábava, na ktorú sa všetci tešili. Na zábave sa o Kristínu pobili Matej Svak a Juraj Ciprík a pokrokovým človekom v dedine bol učiteľ Orfanides, ktorý mal záľubu vo včelách a štepení stromov. Začalo sa leto a chlapi šli kosiť seno. Na ženy v tom období zostal celý dom na starosť. Hore na lúkach prišiel za Valentom statkár Haderpán a dohodol sa s ním, že bude doučovať nemčinu jeho dcéru Hermínu. Medzitým Kristína doniesla obed chlapom a pri obchode sa stretla s Matejom, ktorý sa u nej zdržal cez noc. Stará murárska partia sa vybrala na múračky i so Samom Pichandom. Martin Pichanda oslavoval päťdesiatku a na oslave sa hovorilo o starých dobrých časoch. Po odstupe času sa konajú v dedine svadby. Juraj si berie Stasku Dropovú, Kristína sa vydala za Mateja. I Samo sa oženil. Zobral si Máriu Dudáčovú. Po niekoľkých rokoch zomiera učiteľ Orfanides. Valent Pichanda doštudoval právo. Manželstvo Mateja a Kristíny je po 9 rokoch bezdetné. Mateja privalilo v hore a po čase umiera. Kristína ostáva sama. Martin Pichanda sa z roka na rok menil, chodila za ním Ružena, aby šiel na spoveď, no on bol neveriaci. V januári 1904 zamrzlo Martinovi ríbezľové víno. Nechtiac sa mu tá fľaša rozbila a on pojedol črepy. Zadusil sa a jeho žena i deti sa nevedeli s jeho smrťou vyrovnať. Kristína si našla milenca. Valent predáva svoj diel Samovi a jeho rodine. Samo, Martinov nástupca, zháňa starú murársku partiu do roboty. Berie so sebou aj najstaršieho syna Jána, ktorého zrazili policajti a umiera. Samo sa vracia domov. Zanevrie na celý svet. Narodil sa mu syn Marek a to ho trochu upokojilo. Kristíne sa narodil syn Ivan. V dedine zabilo mlynára a tak sa Samo púšťa na mlynárske remeslo. Opravil mlyn a mlel pre celú dedinu. Darilo sa mu dobre. Takto to šlo z roka na rok, až vypukla vojna. Zomiera Ružena. Kristínin milenec ovdovel a zobral si ju. Samko sa oženil a odišiel s manželkou do Ameriky. Od žobráka Gagoša, čo informoval ľudí o dianí v krajine- rozšírila sa správa o spáchaní atentátu a vypuknutí vojny. Začala sa vojna a muži museli narukovať. Samkov syn Peter sa chcel oženiť, no pri bitke ho zavreli a poslali na front, kde sa dá zajať Rusom. Do vojny sa dostáva aj syn Karol, na fronte umiera. Samo sa už nechce iba nečinne prizerať, ale nevie, čo robiť, ako zastaviť vojnu. 1.5.1918- spolu s priateľom odchádza na sekretariát socdemokratickej strany, aby vedúcim funkcionárom povedali, nech niečo robia proti vojne. Tí im sľúbili, že ju zastavia (ironicky, veď „vojne nemožno ublížiť“). (Samo aj priateľ ich zmlátili, ako aj členov Slovenskej národnej strany, čo sa tam objavili.) Stále viac zabŕdali do Rakúsko-Uhorska a vojny, až ich zavreli (nechceli si s provokatérom pripiť na vojnu, slovná roztržka – po ich výkriku „Nech žije Československo!“ ich zatkli za vlastizradu). V októbri- vyhlásená Československá republika (Sama prepustili z väzenia). Koniec prvej svetovej vojny. Samo s priateľom na ceste domov rozmýšľa nad budúcnosťou republiky. („Bude taká, akú si ju urobíme.)

Tisícročná včela znamená: tak ako včela robí svoju prácu tak i človek vykonáva každodenne svoju prácu, ktorá ho živí. Každý deň umiera človek, tak ako včela, ale narodí sa druhá, mladšia generácia a pokračuje v práci.