22. ČLOVEK V ZÁPASE O NÁRODNÉ A SOCIÁLNE OSLOBODENIE, BOJ PROTI FAŠIZMU V SLOV. LITERATÚRE PO R. 1945 V TVORBE MINÁČA, JAŠÍKA A MŇAČKA.

Slovenská povojnová próza prechádzala zložitým vývojom a odrážala problémy doby. Zároveň zobrazovala probl. človeka hľadajúceho miesto v tomto zložitom svete. V rámci slovenskej povoj. Lit. diferencujeme 3 vývojové fázy:

• 1945-1948: Aktuálnou tematikou bola tematika SNP a formovania proti fašistického odboja. Patrí sem román Smrť chodí po horách (Mináč)
• 1948- 1945: Autori presadzovali metódy socialistického realizmu. Zanikali rozdiely medzi autormi, pretože tvorili 1 schemat. Formou (stalinizmus) Bola to industrial., budovateľská liter.
• 1954- 1964: Patrí sem Mináčova trilógia Generácia (Dlhý čas čakania, Živý a mŕtvy, Zvony zvonia na deň), Jašíkovo dielo Nám. sv. Alžbety, Mŕtvy nespievajú. Pribúdali aj časopisy- Revue svetovej liter., Romboid

    Vladimír Mináč:

Narodil sa v Klenovci. Po maturite na gymnáziu Tisovci študoval slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V jeseni roku 1944 sa zúčastnil na bojoch SNP, po jeho potlačení bol načas väzňom fašistického koncentračného tábora. Po oslobodení sa stal redaktorom denníka Bojovník, pracoval ako tajomník sekcie Zväzu československých spisovateľov, redaktor Kultúrneho života, scenárista Československého štátneho filmu. Bol šéfredaktorom Slovenských pohľadov. Zastával aj významne funkcie ako poslanec Národného zhromaždenia a člen legislatívnych komisii a výborov. K týmto funkciám mu pribudlo aj vedenie Matice slovenskej.

Vo svojich dielach sa zameriaval na SNP, tieto diela majú autobiografický charakter. Debutoval románom Smrť chodí po horách. Ďalšie romány: Včera a zajtra, Nikdy nie si sama. Vrchol jeho tvorby predstavuje trilógia Generácia. Zameriaval sa i na budovanie povojnovej spoločnosti v diele schématizmu a industrializ. Na rozhraní. Písal i historické eseje- Dúchanie do pahrieb, Tu žije národ.

Trilógia Generácia: (Dlhý čas čakania, Živý a mŕtvy, Zvony zvonia na deň) Zobrazuje osudy ľudí vo vojnovej SR, román je zaľudnený množstvom postáv a ich rôznych vzťahov.

Dlhý čas čakania- autor zobrazuje obraz vojny, fašizmu a ľudských osudov. Autor vykresľuje 3 skupiny postav s rozdielnym vzťahom k fašizmu.

I.      Tu zaradujeme ľudí, ktorí sa dištancujú od fašizmu a čakajú na zmenu: kapitan Labuda, Marek Uhrín, Oľga Ferkodičová
II.      Do tejto skupiny patria ľudia, ktorí sú rôznym spôsobom spriahnutí s fašizmom. Buď z vlastného presvedčenia alebo z apolitiky alebo z túžby po dobrodružstve alebo iba z psiny- ing. arch. Valér Ferkodič
III.      Tu patria ľudia, ktorí sa aktívne zapájajú do boja proti fašizmu- Janko Krapp, komisár Bende

Dielo sa konči vypuknutím SNP.

Živý a mŕtvy- Tematikou je SNP. V SNP išlo o otázku života a smrti- autor sa snaží o vystihnutie hraničnej životnej situácie. V 1. časti celá spoločnosť iba vyčkávala. V 2. časti sa spoločnosť dostáva do pohybu a strháva so sebou všetkých ľudí. Každý sa musí rozhodnúť s kým a proti komu pôjde- koniec pretvárky. Väčšina postáv sa zasadzuje do povstania, mnohí sa tam cítia najlepšie- Labuda je vo svojom živle, pretože boj sa stáva zmyslom jeho života a oddáva sa mu celou svojou bytosťou. Je to práve on, ktorý je na začiatku sebaistý, ale po zraneniach a vyradení boja sa cíti zbytočný. Po skončení vojny stráca zmysel života. Marek Uhrín je jeho protikladom. Je to človek zmýšľajúci racionálne, všetko analyzuje- filozof. Keď sa dostáva medzi vojakov prejaví sa u neho zmysel pre zodpovednosť, prispôsobí sa. Prekonáva sám seba, má perspektívu, na rozdiel od kpt. je vývinovou postavou. Predstaviteľov komunistov reprezentujú: Janko Kropp a komisár Bende. Síce sa myšlienkovo odlišovali, ale bojovali za spoločnú vec, ideu.

Hoci autorovým zámerom bolo hlavne zobraziť typy postáv, ktorými chcel kritizovať situáciu, ktorí bojovali proti fašizmu, ale aj prívržencov fašizmu. Pri opise postáv používa iróniu a satiru, ale vystupňovanú do sarkazmu. Napr. pri opise scén, v ktorých fašidňsti mučili zajatcov a zversky zneuctili Hanku Kroppovú. Marek už opúšťa polohu irónie a prechádza ku krutej tragickosti. Tieto scény najväčšmi prezrádzajú expresionistický podklad románu, autorov odpor. Snežil sa neľudskosťou odsúdiť fašizmus.