Rudolf Jašík:

Jeho prozaická tvorba sa viaže k vojne a SNP. Odpor voči fašizmu zachytil v románe Námestie sv. Alžbety. V románe Na brehu priezračnej rieky a novele Čierne a biele kruhy zobrazil baladické príbehy prostých slovenských ľudí na Kysuciach.

Námestie sv. Alžbety: protivojnové dielo podobne ako novela od Rolanda- Peter a Lucia, román od Očenáša- Romeo a Júlia a tma; odsudzuje vojnu na pozadí ľúbostného príbehu 2 mladých ľudí- Igora Hamara a jeho židovského dievčaťa Evy Weimanovej, ktorý sa končí tragicky. Autor si z histórie 2. sv. vojny vyberá otázku židovskú a jej riešenie vo vojnovej Slovenskej republike. Načítava príčiny vzniku a rozšírenia fašizmu v slovenskom prostredí. Na osudoch ľudí mesta Nitry zachytáva príchod nemeckých vojakov a aktivity HSĽS (Hlinkovej gardy) a prijatie zákonov, ktoré robili zo židovského obyvateľstva ľudí odlišujúcich sa žltou hviezdou. Zachytáva 1.vraždy pri transporte Židov, ponemčovanie obyvateľstva, zhabanie majetku, vraždy židov zo strachu pred výčitkami svedomia, ale zo zištných dôvodov. Zachytáva všetky vrstvy- najbohatší židovskí obchodníci, drobní žid. a nežid. Živnostníci, remeselníci, prostitútky, zlodeji- ľudí, ktorí sú schopní za malý peniaz zradiť a udávať nevinných ľudí. Všíma si reakcie Židov, krotí sa ocitli v životne nebezpečnej situácií. Napr. bohatí Helderovci, ktorí si chceli podplatiť úradníkov, aby ich previezli cez hranice, aby si zachránili kožu a svoj majetok. To sa im však nepodarilo, zabijú ich. Zachytáva reakcie aj múdreho Žida Maxiho, ktorý vie čo znamená Hitler pre celú Európu, ako jediný sa vysmieva židom, ktorí sa zásobili uhlím na 2 roky. Autor reaguje na absurdnosť doby cez otázky malého chlapčeka- žida Roberta Weimana, ktorý sa pýta, či aj židov pustia do cirkusu. Autor si všíma rôzne postoje z radov funkcionárov HSĽS- funkcionára Hosa, ktorý sa nestotožňuje s názorom, ktoré hlása HSĽS a napokon spácha samovraždu. Ďalší je holič Flórik, ktorý v novej dobe využije situáciu, zavesí živnosť na klinec a ide do HSĽS. Ďalej je tu zlodejík Žltý Dodo, ktorý udáva Židov. Dielo nesie názov podľa námestia, na ktorom je kostol sv. Alžbety, kde sa 2 mladí ľudia stretávajú. Celým dielom sa nesie biblická tematika- milenec s tvárou satana, posledná večera.. Autor lásku zbožňuje- symbolika lásky- láska je nesmrteľná.

Dejová línia: takmer celá časť románu je koncentrovaná na námestie sv. Alžbety. Sem prichádza krutý čas s vojenskými zákonmi. Ako 1. zákon je značkovanie židov žltou davidovou hviezdou. Igor, ktorý má rád svoje dievča jej zakáže nosiť hviezdu a roztrhá ju. Ona však znáša svoj osud. Maxi prekonáva strach z budúcnosti vnútornou revoltou a čiernym humorom. Začne chodiť do parku napriek zákazu vstupu židov do parku. Samko Vajmar- Evin otec ťažko prekonáva toto obdobie a kruté zaobchádzanie. Stratí zmysel života a psychicky sa zrúti. Nie sú to len Nemci čo rozsievajú nenávisť medzi ľuďmi ale aj Slováci z námestia sv. Alžbety, z HSĽS- Žltý Dodo za 100 udáva židov. Nezáležalo mu na svojej cti ale na peniazoch. Holič Flórik, ktorý keď zistil, že začne prenasledovanie židov, hneď vyvesil pred svoj saló tabuľku s nápisom „Židov neholím ani nestrihám.“ Igor začne mať obavu o Evu. Zistil, že židia, ktorí sú pokrstení budú oslobodení. To je možné len za 10tis., ktoré by dal farárovi. Tie však nemá a pomáha mu Maxim, ktorý predá koňa a zoženie peniaze. Farár sa však tiež bojí rizika. V poslednej chvíli sľúbi Eve pomoc sused Marguš, ktorý ju chce schovať v horách na stred. Slovensku, ale jej útek zmarili Nemci. Deň pred odchodom urobili v meste záťah- masové prehliadky židov. Vyberali si svoje obete, medzi kt. sa dostala aj Eva. Nem. predstavitelia HSĽS viedli židov do vlaku so zadrôtovanými oknami, ale Eva s týmto transportom neodíde, lebo ju zastrelia. Nem. veliteľ priláka na maškrty dieťa, ktoré po návrate k matke zastrelí. Eva uteká k dieťaťu s prestrelenou hlavou a zastrelia ju. Jej otec sa s týmto nechce zmieriť, bojí sa o svojho synčeka, preto spolu s manželkou a synom Oliverom zjedia otrávenú večeru. Flórik mal previesť Helderovcov, ale oklamal ich a zabil. Igor počká na Flórika a zabije ho. Igor zostáva sám. Chce spáchať samovraždu, ale zachráni ho sused Marguš. Postava Evy v závere stráca ľudské city a mení sa na symbol lásky.   

     Ladislav Mňačko:

Ladislav Mňačko sa narodil 29.1.1919 vo Vlašských Kloboukoch- zomrel 24.2.1994 v Bratislave. Bol uznávaný publicista, prozaik, básnik a dramatik. Vytvoril si vlastný kritický postoj k nezákonnostiam stalinskej minulosti a stal sa kritikom dobových spoločenských deformácií. V roku 1967 na protest proti antiizraelskej kampani čs. vlády emigroval do Izraela a bol zbavený čs. občianstva, o rok neskôr sa vrátil a aktívne zapojil do tzv. procesu. Po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy odišiel do emigrácie v Rakúsku. V čase normalizácie bol zbavený členstva v zväze slovenských spisovateľov, jeho diela boli vypustené z učebníc a zakázané. V zahraničí naďalej pokračoval v spisovateľskej práci, publikoval prevažne v nemčine. Do slovenského literárneho života sa vrátil po novembri roku 1989. Tvorba: romány- Smrť sa volá Engelchen, Ako chutí moc, Súdruh Münchhausen; eseje- Agresori, Siedma noc a reportáže- Kde končia prašné cesty, Oneskorané report.

Smrť sa volá Engelchen: Vojnnový román s retrospektívnym pohľadom na protifašistický odboj v partizánskej skupine, konkrétne na moravskoslov. pomedzí. Román má autobiografické črty, lebo autor tiež bojoval v partizánskej skupine a bol ranený 5.5.1945 ako jeho hlavný hrdina Voloďa. Autor si z historic. otaz. všíma najmä prechod frontu z východu na západ, oslobodenie, pražské májové povstanie, sabotážne akcie ale aj snahy partizánov znemožniť Nemcom prístuo caz hraničné priesmyky.

Autor opisuje osud židovských obyvateľov cez postavu židovky Marty,ktorej je blízka ale i vzdialená rodina deportovaná, brat emigroval do Ameriky a ona zostáva sama. Preto sa zapojila do protifašistického odboja na najťažšom úseku, stala sa vyzvedačkou nemcov a získala informácie pre partizánsky štáb. Okolie Martu považovalo za prostitútku pre Nemcov, ľudia ňou pohŕdali, musela si veľa vytrpieť, ale najmä po vojne, pretože nemohla všetkým vysvetliť jej spôsob života. Nedokázala zniesť ťažkú situáciu a spáchala samovraždu. Autor zachytáva aj prítomnosť sovietskych veliteľov, ktorí organizovali partizánske skupiny, jedným z najvýznamnejších bol Nikolaj, ktorý bol veľmi racionálne zmýšľajúci a rozvážny. Mal autoritu a najpočetnejšiu partizánsku skupinu. Nikolej si však pri neopatrnom zaobchádzaní so zbraňou ustrelí nohy a prirodzenie a tak sa nakoniec v bolesti zastrelí. Za nového veliteľa zvolia Griška. Z nemeckých postáv si autor vyberá nemca slováka Kubisa, otca partizána Fréda. Po príchode nemeckej armády sa Kubis hlási k Nemcom, okolie ho nenávidí. Kubis zapria svojho syna, tvrdí že zomrel na západnom fronte. Po zrade 2 partizánov Kubisa dobijú a povesia ako výstrahu do Bať. závodov.

Základným znakom kompozície je retrospektíva- prítomnosť: liečenie Voloďu v nemocnici, sa prelína s minulosťou: spomína na čas strávený v partizánskej skupine. Hlavná dejová línia je situovaná na posledný čas vojny a oslobodenie. Voloďa je pri posledných pouličných výstreloch ranený a lieči si v nemocnici poranenú chrbticua nereagujúce končatiny. Je neposlušný pacient. Keď mu dr. Brázda skúša citlivosť končatín, Voloďa je skeptický a ironický. Stará sa o neho zdravotná sestra Eliška, ktorej Voloďa je 1. pacient v oslobodenej vlasti. Dochádza medzi nimi k bližšiemu vzťahu. Voloďovi sa prilepší a túži prežiť s Eliškou viac chvíľ. Za Voloďou prichádza partizánka Marta a oznamuje mu, že údajne odchádza do Ameriky, Kanady. Voloďova láska k Eliške a jeho odchod z nemocnice v snahe nájsť gen. Engelchena, ktorý vypálil dedinu Ploštinu, je prerušený retrospektívou na obdobie vojny v partiz. sk. Partizáni prijali medzi seba 2 nových, ktorí zradili a priviezli nemcov do Ploštiny. Nič netušiaci partizáni opustili Ploštinu, kt. obyv. poskytovali im stravu, prístrešie, odev... a v zápätí prich. nem. komando a dá za živa upáliť 27 chlapcov z dediny. Partizáni cítia nepriamu zodpovednosť za to čo urobili, najmä Voloďa má pocit viny. Ktorý ho neustále prenasleduje. Má stále pred očami dedinu a zhorené telá a preto mus´nájsť gen. Engelchena aby sa pomstil.