Pavol Horov:

Generačný autor s Kostrom, narodil sa na Zemplíne- v Bánovciach nad Ondavou. Debutoval básnickou zbierkou Zradné vody spodné- skladá sa z 2 častí: Mimózá- objavuje sa tu prírodná intímna lyrika; Na sklonku- prejavuje sa tu autorov postoj k aktuálnym spoločenským otázkam.

Nioba matka naša : inšpiroval ho antický motív v ktorom matka Nioba žiali nad mŕtvymi synmi. Matka má viac významov (láska, domov, krajina), Je to reagovanie na sociálne otázky a skončenú vojnu, básnik sa tu dovoláva mieru a hovorí že zbrane by sme mali spoznávať len v múzeách a skončená vojna vyvoláva u neho strašnú spomienku ktorá mu zostal z detstva. Je to spomienka na otca ktorý padol v období prvej svetovej vojny. Vyjadruje to slovnými spojeniami „padol za cisára“. Spomína na utrpenie matky ktorá sa bála tmy a tmou bola vojna. Nachádzame tu baladizmus a tragizmus. Nápisy na hroboch: opísal tu detské zážitky, stratu otca, motív olova, tmy a akýchsi nevypovedaných slov ktoré sú symbolom utrpenia. Základnou myšl. Celej skladby je nešťastie a hrôza.

Návraty: Samotný názov predznačuje myšlienky tejto zbierky ktorú môžeme rozdeliť na dva okruhy prvým je autobiografia samotného autora a druhou je láska k Zemplínu.

Socialistická diela: Moje popoludnie, Slnce nad nami, Vysoké letné nebe: v týchto zbierkach básnik vyjadril postoj k dobe stotožnil sa s budovateľským úsilím, sú to zbierky poznačené schematizmom. Koráby z Janova: sú to jeho dojmy z talianska.

Lacovi Novomeskému venoval- Ponorná rieka.

Okrem vlastnej literárnej tvorby venoval sa aj prekladateľskej tvorbe- bulharskej, ruskej a poľskej lit.

·         Kultúrno- politická situácia na Slovensku v 50. a 60. rokoch nebola priaznivá pre rozvoj poézie. Presadzovala sa socialistic. Realistická a marxistická ideológia. Vdôsledku tejto situácie mnohí autori emigrovali.

·         V 50. rokoch sa publikovali rôzne zbierky ovplyvnené komunistickou ideológiou. Určitú zmenu priniesla aj básnická zbierka M. Rúfusa- Až dozrieme a Váleka- Dotyky. Hoci títo autori tvorili v rovnakom období líšili sa svojim básnickým naturelom: Rúfus bol ovpyvnený ľudskou slovesnosťou, Válkova metafora odrážala dobu. Mali však aj spoločný znak odmietli oslavovať socialistickú cestu a kolektivizáciu.

·         V 58. roku vstupovala do liter. skupina autorov- „Trnaská skupina.“ Odmietala konvenčnosť, tradicionalizmus. Patrí sem Ján Stacho, Ján Ondruš, Ján Šimovič, Jozef Michalkovič, Ľubomír Feldek.

·         V 60. r. vstupovala do literatúry skupina autorov: „Osamelí bežci“ Snažili sa vytvoriť originálnu poéziu. Odmietali zasahovanie politiky do literatúry. Patria sem: Peter Repka, Ivan Laučík, Ivan Štrpka.

·         V r. 61-65 nastáva politické uvoľnenie, uvoľnenie sit. aj v literatúre- rozvoj umenia. Do literatúry vstupujú Mikuláš Kováč, Ján Buzázsy, Kamil Peteraj, Štefan Moravčík, Štefan Strážay, Lýdia Vadkerti- Gavorníková.

·         V r. 68 po obsadení ČSR vojskami Varšavskej zmluvy, prichádza komunistická ideológia, ktorá mala vplyv na literatúru. Mnohí autori boli zakázaní (Osamelí bežci).

Miroslav Válek:

Patril do skupiny konkrétistov- do Trnavskej skupiny. Bol generačným druhom Rúfusa a r. 1969-88 bol ministorom kultúry v slovenskej vláde a zároveň bol členom KSS. Miroslav Válek vo svojom živote pôsobil ako básnik, autor pre deti, publicista a prekladateľ, ale aj ako osobnosť, ktorá výrazne zasiahla do povojnovej politiky a vôbec kultúry slovenského národa.

Debutoval básnickou zb. Dotyky, ktorá vyvolala určitý rozruch pretože autor, podobne ako Rúfus odmietol čierno- biele videnie realityaké predpisoval schématizmu. Centrom pozornosti sa stáva človek so svojimi intímnymi citmi a problémami. Lyrický hrdina prežíva sklamanie a smútok- melancholická poézia. Ľúbostné verše nevyjadrujú radosť z prežívaného citu, ale naopak smútok z jeho nenaplnenia. Vzťah medzi mužom a ženou je naplnený napätím, z čoho pramení odsudzenie a rozchod.

Zbierka Príťažlivosť- autor spája individuálny osud človeka s mnohosťou civilizácie.

    báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať: autor odsudzuje zverstvá 2.sv. vojny cez tragédiu jednoho dievčaťa, ktoré bolo odvlečené do koncentračného táboru, kde zomiera.

Zbierka Z vody- autor sa vrátil k intímnej tematike, obsahuje ľúbostné verše, z ktorých pramení nie len radosť, ale aj smútok.

Zbierka Milovanie v husej koži, Nepokoj-

      báseň Zabíjanie králikov: autor už v samotnej zbierke Nepokoj ukazuje nepokoj ukrytý v hĺbke, vo vnútri človeka alebo nesúhlas so spoločenskou dobou. Autor si vybral na zobrazenie človeka bezbranného zajačika. Králik je symbolom obyčajného pokojného človeka, ktorý poslúcha príkazy. Taký je náš svet. Delí sa na figúry a figúrky. Králik- človek je iba figúrka. Za symbolom králika sa ukrývajú osudy ľudí, hrôzy vojny. Úvod básne je situovaný až do melancholického nedeľného rána, kedy všade vládne pokoj a ticho. Tento moment kontrastuje s momentom nevinnej smrti, ktorá je nevyhnutná. Nedeľa a pre ňu príznačný pokoj navodzuje atmosféru ticha pred búrkou. Autor zvíraznil brutálnosť a nezmyselnosť vojny. Využíva motív ruky. Ruku kladie do 2 pozícií: na 1 strane ruka, ktorá dokáže pohladiť, utíšiť, ruka ako nástroj zmierenia; na 2. strane ako nástroj prinášajúci utrpenie. Veršami „viedens. modrý, strakáč...“ symbolizuje človeka a symbolizuje, ktoré národy boli poznačené vojnou. Básnik chce odvrátiť zlo, ktoré číha na ľudí. V záverečných veršok akoby reagoval na históriu celého ľudstva. Na 1. pohľad sa zdá, že opisuje každý deň v týždni, ale zároveň vysvetľuje čo ľudstvo dosiahlo za svoj život. No predovšetkým cez básnický prívlastok „modré oči“ symbolizuje mie, zobrazuje podstatu človeka, jeho existenciu. Oči sú symbolom okolitého sveta. Autor chcel vyjadriť svoj nesúhlas s vojnou, nezmyselné vraždenie a brutalitu.