5. ČLOVEK V BOJI ZA HUMANIZMUS VO FRANCÚZKEJ, ANGLICKEJ, NEMECKEJ A RUSKEJ LITERATÚRE V OBDOBÍ ROMANTIZMU (ROUSSEU, HUGO,BYRON,GEOTHE, SCHILLER, PUŠKIN)
Romantizmus ( koniec 18.stor a začiatok 19.stor)
Spoločenský vývoj v Európe medzi veľkou francúzskou revolúciou a buržoáznymi revolúciami bol zložitý a plný protirečení. Heslo franc. revolúcie: Sloboda, rovnosť, bratstvo- síce dávalo človeku pocit nádeje a voľnosti, ale realita bola iná. Kapitalistické vzťahy ovládli spoločnosť, človek strácal istotu a cítil sa v spoločnosti osamelý a opustený. Romantizmus ako literárny smer bol ovplyvnený rôznymi filozofiami.
1) iracionalizmus- popiera rozumové, logické poznávanie, uprednostňuje cit a inštinkt.
2) idealizmus- považuje myšlienku, vedomie za prvotné a hmota, bytie za druhotné
3) sentimentalizmus- opiera sa o city, citová zážitky
Znaky romantizmu:
- popiera klasicizmus( vieru v rozum), znázorňuje cit a inštinkt.
- hrdina je opustený, osamelý, búri sa proti spoločnosti alebo z nej uniká
- hrdina je plný rozporov (medzi jeho vnút. a vonk. svetom, rozpor medzi snom a skutočnosťou)
- u hrdinu prevláda cit a fantázia
- u hrdinu prevláda kult silného jednotlivca, ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľuďom- je schopný vykonať veľké veľkolepé titanické činy.
- roman. hrdina túži po slobode, láske, plnosti života aj za cenu smrti- ak neuskutoční svoj ideál hynie.
- autor sa so svojou postavou stotožňuje, vkladá do nej autobiogratické črty- autoštylizácia
- literárny synkretizmus- epika sa lyrizuje opisom prírody alebo psychiky postáv
- prevláda lit. druh lyrika, ale aj balada
- inšpiráciou pre romantikov sa stáva história a ľudová slovesnosť.
Jean- Jacques ROUSSEAU: predstaviteľ šírenia nových spoločenských ideálov vo Francúzsku, narodil sa v Ženeve, po príchode do Paríža sa snažil získať úspech ako hudobný skladateľ, jeho úspech- literatúra.
Diela: Rozprava o nerovnosti, román Emil alebo o výchove- zdôrazňuje potrebu výchovy detí v prírode, v priamom kontakte s vecami, o ktorých sa učia, román Júlia alebo Nová Heloisa. Pre Rousseauovo dielo je charakteristický protest proti spoločenskej nespravodlivosti a hlásania návratu k prírode.
Victor HUGO: zakladateľ francúzskeho romantizmu, básnik, prozaik, dramatik a esejista.
Tvorba- lyrické zbierky: Kontemplácie, Tresty, epické básne: Legenda vekov, predhovor k dráme Cromwell sa stal manifestom romantizmu- Hugo žiadal slobodu umenia romantizmu oproti pevným zásadám klasicizmu. Drámy: Hernani, Ruy Blass, romány: Chrám Matky Božej v Paríži, Bedári, Robotníci mora, Deväťdesiattri.
Chrám Matky Božej v Paríži:
Quasimodo- kontrastná postava. Škaredý zovňajšok, krásna čistá duša. Ako dieťa- znetvorené, škafedé ho našli ženy v kostole, ujal sa ho istý kňaz Claude Frollo, kt. ho vychoval, naučil čítaľ, písať a Quasimodo sa postupne stáva zvonárom v CH. u M.B. V 14 stráca sluch od silného zvuku zvonov, má 1 oko a ohyzdný zovňajšok.
Esmeralda- protipól Quasimoda, nie je kontrastnou postavou- krásna zvonka aj vnútra. Ako 6 ročnú ju ukradli cigánky pustovníčke Gudele, žije medzi cigánmi.
Dej sa odohráva v 15.storočí, konkrétne v roku 1482 v blízkosti chrámu Notredame. V Paríži 6. januára sa oslavuje deň všetkých bláznov. V uliciach mesta sa zhromažďujú davy ľudí. Po burácaní a volaní sa začína divadelné predstavenie chudobného a neúspešného dramatika Pierra Gringoira. Hra je niekoľkokrát prerušená, až nakoniec o ňu nikto nemá záujem. Davy totiž už netrpezlivo očakávajú voľbu pápeža bláznov. Stane sa ním ten, kto dokáže urobiť najhroznejšiu grimasu. Víťazom sa stal škaredý Quasimodo. Oblečú mu posmešný talár a na hlavu mu dajú papierovú tiaru. S pohŕdaním pozerá na zdravých a krásnych ľudí. Krásna cigánka Esmeralda so svojou kozičkou Džali upúta pozornosť publika. Množstvo ľudí ju považuje svojimi kúskami za čarodejnicu a tak si vyslúži zlostné výkriky kňaza Frolla. Gringoire sa po svojom ďalšom divadelnom neúspechu potuluje nočným Parížom, nemé kde prespať a je hladný. Stane sa svedkom pokusu o únos Esmeraldy. Jedného únoscu chytia a zisťujú, že to je Quasimodo. Esmeraldu zachráni krásny kapitán lukostrelcov Phobeus de Châteaupers. Gringoire zablúdi do končín parížskeho podsvetia – dvora divov, kde ho chytila tlupa tulákov a odsúdila na trest smrti. Zachránila ho Esmeralda, ktorá mu ponúkla fiktívne manželstvo. Z manželstva však nebolo nič. Quasimoda za únos zatkli, mučili ho a bičovali. Trápi sa smädom na pranieri a nikto sa nad ním nezmiloval okrem Esmeraldy, ktorá mu doniesla vodu. Frollo je zmietaný žiarlivosťou na lukostrelca Phoeba, ktorý má schôdzku s Esmeraldou. Jedného dňa, keď mala s ním schôdzku, kňaz Frollo prichádza a zo žiarlivosti vrazí nôž kapit. Lukostrelcov do chrbta. Esmeralda omdlie a neskôr je obvinená z vraždy. K svojmu činu sa nechce priznať, pretože nemá dôvod. Odsúdia ju na trest smrti obesením. Ide teda na šibenicu, ale zachráni ju Quasimodo a schová ju do chrámu. Nežne sa o ňu stará a chráni ju pred svojim opatrovateľom Frollom. Gringoire súhlasí s návrhom Frolla, že mu pomôže vyviesť Esmeraldu z chrámu. Esmeralda dobrovoľne odchádza s Gringoirom a zamaskovaným mužom z chrámu. Zo zamaskovaného muža sa vykľuje Frollo. Esmeralda ho znova odmieta a preto ju postrčí pustovníčke Gudule. Spoznáva v nej svoju dcéru, ktorú jej uniesli cigáni a myslela si, že ju zjedli. Chráni ju pred vojakmi, ale je to zbytočné. Esmeraldu hneď obesia. Matka zo zúfalstva a žiaľu zomiera. Frollo sa díva spolu s Quasimodom na popravu z veže. Quasimodo sa na neho vrhol a zhodil ho z veže. Frollo zomiera pri Esmeralde. Napokon v závere zomiera aj Quasimodo.
