Ruská povojnová literatúra - po vojne sa situácia v ruskej literatúre skomplikovala. Až do polovice 80. rokov existovala oficiálne iba jedna, tzv. mnohonárodná sovietska literatúra, kde dominoval socialistický realizmus: Tento pojem má svoje dejiny. Prvý krát sa uvádza na 1. zjazde sovietskych spisovateľov v roku 1934 - realistická tvorivá metóda. V budúcnosti, čo je pokrokové určoval ÚV KSSZ a stranícke zjazdy. Nie všetci spisovatelia žijúci a píšucí v ZSSR prijali túto metódu. Socialistický realizmus mal svoje špecifické prvky. Riadenie literatúry stranou vrcholí v roku 1946 - rok represálií, mnohých spisovateľov zatkli, mnohí biedili, veľká časť emigrovala alebo sa odmlčala. Zastavila sa činnosť časopisov Hviezda a Leningrad. V 50. rokoch nastáva uvoľnenie, odmäk nastáva po Stalinovej smrti. Liberalizácia nastáva za éry Chruščova. Likvidácia surrealistickej výstavy znamenala koniec uvoľnenia. Za vlády Brežneva bola stagnácia, spisovatelia sa kategorizovali podľa ideológie, procesy s disidentami. Okrem oficiálnej literatúry v Rusku existovalo ešte niekoľko neoficiálnych druhov :
1. oficiálna sovietska literatúra - spisovatelia, ktorí sem patrili sa väčšinou hlásili k princípom socialistického realizmu - A. Fadejev, K. Simonov, I. Erenburk, M. Šolochov, A. Tvardovskij...
2. polooficiálna ruská literatúra - spisovatelia, ktorí po vojne tvorili a sem tam im aj niečo vyšlo. Žili v Rusku. Patrili sem napr. - A. Achmatovová, B. Pasternak, M Prišvin.
3. ruská samizdatová literatúra - cenzúra bola zavedená na všetko, komisie dbali na ideovú čistotu. Autocenzúra - autori dávali čítať svoje rukopisy svojim priateľom, známym. V 70. - 80. rokoch sa samizdatová literatúra dostáva na západ, kde ju vydávali a potom sa pašovala späť do Ruska. Medzi autorov tejto skupiny patrili - A. Šiňavskij, A. Solženicin.
Alexander Solženicyn:
najvýznamnejšia osobnosť súčasnej ruskej literatúry. Bojoval v 2.sv.vojne a po skončení sa dostáva do väzenia za kritiku Stalina. Väzenie bolo jeho hlavným inšpiračným zdrojom pre dielo Všedný deň Ivana Denisoviča. Po vypršaní trestu sa začne uňho prejavovať rakovina žalúdka. To bolo podnetom pre dielo Rakovina. Liečba bola úspešná. V.1974 bol vypovedaný z vlasti a spolu s rodinou odchádza do USA. V r.1994 sa vracia do Ruska a pomáha pri obnove demokracie.
Rakovina: román má symbolický názov- rozklad spoločnosti. Zlá spoločnosť väznice a vyhnanstva je nakazená touto chorobou. Dej je situovaný do onkologického pavilonu č.13 v jednom z hlavných miest Stredne Ázie. Okrem hlavnej dejovej línie P.N. Rusanova sa odvíja množstvo osudov iných pacientov. Na onkológií sa stretávajú ľudia rôznych názorov, myšlienok, politických príslušností, ktorých však spája rovnaká choroba a túžba žiť. Rusanov- kvádrový pracovník žijúci v blahobyte, zaujíma sa len o blaho. Preto mu je nepríjemnejšie, neprirodzenejšie prispôsobiť sa prostrediu obyčajnej nemocnice, ktorá v minulosti niečo znamenala. Autor tu ukazuje na tvrdé podmienky v nemocnici- malé izby a množstvo postelí. Pacientov chorých na nádor posielajú na ožarovanie, ktoré vyvolávalo druhotné pohlavné orgány, neplodnosť i deformáciu orgánov. Pacienti prichádzajúci na oddelenie neverili, že majú túto záakernú chorobu, ale keď vidia umierať spolupacientov začnú mať obavy, ale aj tak veria, že budú žiť. Retrospektívne sa vracajú do minulosti, prehodnocujú svoj život. 26-ročný študent geológie Vadin vie, že sa mu metastázy rozšírili po celom tele, ale napriek tomu sa nevzdáva. Autor tu opisuje vzťah medzi Ďomkom (študentom, ktorý musel kvoli chorobe opustiť školu, čaká na operáciu- verí, že potom školu dokončí) a Asiou (športovkiňa, ktorá si myslí, že ide len na vyšetrenie a neskôr čaká tiež na operáciu- rakovina prsníka). Protikladom Rusanova je Kostoglotov
- muž, ktorý prežil svoj život viacmenej na vyhnanstve v Uštereku a vo väzení. Stáva sa z neho drsný človek neveriaci nikomu a ničomu. Na odd. prichádza polomŕtvy, ale po prvých ožarovaniach sa mu prilepší. Najviac mu pomáhajú lekárky Zoja a Viera, ktoré mu dodávajú optimizmus a nádej do života.
V závere románu prepúšťajú Rusanova a tiež aj Kostoglotova, ktorému nocľah ponúkne aj Zoja aj doktorka Viera. Po odchode z nemocnice sa celý deň potuluje po meste, zájde do zoologickej záhrady lebo to sľúbil Ďomkovi a zabudne, že večer odchádza Viera do práce a keď k nej príde, ona je už preč a tak mu neostáva nič iné len nasadnúť na vlak a vrátiť sa späť do „večného vyhnanstva.“
Ernest
Nedeľa, 12. januára 2025
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
