Johan Wolfgang GOETHE: patril medzi najvýznamnejšie a najplodnejšie osobnosti nemeckého romantizmu. Predtým, ako sa dal na spisovateľskú dráhu študoval právo.
Diela: óda-Prométheus- inšpirácia antickým hrdinom, román- Utrpenie mladého Werthera, tragédie- Emong, Torquato Tasso, veršovaná dráma- Faust: vychádza zo stredovekej povesti o legendárnom učencovi Faustovi, kt. nie je spokojný s výsledkami vedy a túži po pravom poznaní.
Utrpenie mladého Werthera:
Nešťastná láska k Charlote Bufovej- podnet na napísanie románu, ide o sentimentálny príbeh napísaný vo forme listov, zároveň je to romant. Príbeh o neschopnosti dosiahnuť individuálne šťastie v spoločnosti, ktorá sa riadi feudálnymi konvenciami.
Werther je citlivý, vzdelaný, dobre vychovaný a ... nešťastne zaľúbený. I keď by veľmi chcel, svojej lásky k Lotte sa nedokáže vzdať. Takto sa dostáva do beznádejnej situácie, kedy jeho život stráca zmysel a tak si ho vezme.
Lotte je dobré dievča, ktoré vychováva po smrti matky svojich malých súrodencov. Je čestná a Wertherova láska, ktorú nemôže opätovať, i keď jej Werther samotný ľahostajný vonkoncom nie je jej robí starosti, pretože dobre vidí, ako sa jej priateľ trápi. Navrhuje mu, aby si vybral spomedzi jej priateliek, no v hĺbke srdca cíti, že by jej to bolo nepríjemné. Svojmu manželovi Albertovi je však nadovšetko oddaná.
Vzdelaný Werther uteká pred nežiaducou láskou slečny Leonory na vidiek, kde sa chce venovať študovaniu literatúry a maľovaniu. Idúc na miestny bál sa zoznámi s mladou pôvabnou Lotte, do ktorej sa bezhlavo zaľúbi napriek tomu, že vie, že je už dlhší čas zasnúbená. Ignorujúc tento fakt trávi čas, keď je jej snúbenec preč iba s ňou. Lotte sa po smrti svojej matky stará o svojich súrodencov, ktorí si Werthera postupne obľúbia natoľko, že je pre ne takmer ako Lotte sama. Tieto šťastné chvíle však končia Albertovým návratom . Aj keď je k Wertherovým jasne viditeľným citom veľmi zhovievavý, ten prežíva neopísateľnú bolesť, je totiž nútený uvedomiť si, že Lotte mu nikdy nebude patriť. Napokon sa rozhodne odísť za ponúkanou prácou do iného mesta. Tam sa mu celkom darí a i keď nemôže na Lotte zabudnúť, spriatelí sa s istou mladou dámou. Po spoločenskej nepríjemnosti je však vylúčený z vyšších kruhov a je nútený všetko opustiť. Utiahne sa k priateľovi, kde sa venuje umeniu. Napokon sa však opäť vráti k Lotte i keď vie, že je už Albertovou manželkou. Zažíva nepredstaviteľné muky, no návštevy milovanej si nedokáže odoprieť. Albert žiada Lottu aby usmernila Werth. Správanie k nej a aby obmedzila jeho časté návštevy. Albert odchádza na istý čas z domu a Werther prichádza, po rozhovore s Lottou sa zastrelí. Werther umiera.
Je to typický romantický hrdina, ktorý sa nedokáže vyrovnať s rozporom medzi snom a skutočnosťou a preto končí svoj život samovraždou.
Fridrich SCHILLER: Nemecký dramatik, básnik umelecký teoretik, predstaviteľ literárneho klasicizmu, bol vzorom pre predstaviteľov romantizmu. Tvorba : drámy- Zbojníci, Mária Stuartová, Panna Orleánska, William Tell: boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom v 14. storočí , tragédia- Úklady a láska s podtitulom Lujza Mullerová.
Úklady a láska: Ide o tragédiu šľachtica k dcére chudobného muzikanta Lujze Mullerovej. Ministrov syn Ferdinant von Walter sa zaľúbi do Lujzy. Jeho otec minister a prezident dvornej kancelárie chce oženiť svojho syna s anglickou šľachtičnou Lady Mildfordovou aby si upevnil svoje postavenie. Ferdinant sa však svojej lásky nechce vzdať a preto otcov tajomnik pripravuje úklady. Donúti Lujzu napisať list istému mužovi. Ferdinant uverí intrigám a zo žiarlivosti Lujzu otrávi. Umierajúce dievča mu vysvetlí, že je nevinné a nešťastný milenec sa otrávi tiež. Dielo je typickým príkladom despotizmu šlachty a jeho zasahovania do súkromného života jednoduchých ľudí.
Alexander Sergejevič PUŠKIN: pochádzal zo šlachtickej rodiny, sympatizoval s odporcami cárstva, za politické verše ho poslali do vyhnanstva na juh. Jeho najvýznamnejšie diela: Eugen Onegin- typ zbytočného človeka, rozčarovaného životom a neschopného urobiť šťastným seba, ani iných.
Kapitánova dcéra- historický román-Puškin opisuje v tomto diele najväčšie sedliacke povstanie v roku 1773, za panovania cárovnej Kataríny II. Hlavným hrdinom je Griňov, šľachtický syn, bojar.Peter Andrejevič Griňov bol od narodenia zapísaný u vojenského pluku, Semionovského, kde mal jeho otec starého priateľa, vyššieho dôstojníka. Už ako sedemnásť ročného, so sluhom Saveľjičom ho poslal otec ku svojmu pluku do Belogorskej pevnosti, Oremburskeej gubernii. Cestou kočom ich zastihla snehová metelica, zišli z cesty a stratili smer na šírej snehom pokrytej planine. Natrafili na tuláka, ktorý ich priviedol v tej fujavici do neďalekého hostinca. Konečne po viacdennom utrpení prišli do Belogorskej pevnosti. Prihlásil sa u svojho veliteľa, kapitána Mironova, ktorý mal dcéru Máriu Ivanovnu. Máriu mal rád tamojší seržant Švabrin, ale ona ho odmietala. Bolo to jednoduché nenápadné ruské dievča s múdrymi dobrými očami, krásnou dušou a verným srdcom. Tým si získala aj Griňova. Medzi ľudom, nevoľníckymi sedliakmi, vznikali nepokoje a vzbury. Búrili sa uralskí kozáci, celé Povolžie i celé Baškírsko. Viedol ich samozvanec Jemeľjan Pugačov, ktorý sa vyhlásil za cára Petra III. Bol to ten tulák, ktorý sa stretol s Griňovom vo fujavici v Oremburskej gubernii. Povstanie nadobudlo rozsiahle rozmery a plienilo všetko. Keď sa Pugačov so svojimi povstalcami dostal do Belogorskej pevnosti, dal povraždiť aj Máriiných rodičov. Máriu zachránila popova žena. Vtedy sa stretl aj s Griňovom, spoznal ho a omilostil. Griňov poslal Máriu so svojim sluhom Sevaľjičom ďaleko k rodičom. Podarilo sa mu to len po známosti s Pugačovm. Ale Griňov ako Pugačov špeh bol cárovnou obvynený a vyhnaný na Sibír. Mária išla za cárovnou, a keď cárovná vypočula celú pravdu prepustila Griňova.Pugačovo povstanie bolo potlačené a vzbúrenci sa rozutekali. Pugačov bol sťatý v Moskve v roku 1775.
Ivana, Ivona
Sobota, 28. decembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
