|
|
| |
Staroveká literatúra a jej význam pre vývoj novovekej literatúry (1)
3000 pnl – 5. st. nl
Orientálna: sumerská (epos o kráľovi Gilgamešovi – 7. st. pnl), hebrejská (Biblia -1000pnl, Židovské mýty, povesti, nábož. zákony, Matúšové knihy, Pieseň piesní), indická (Mahabharáta, Ramajána, Kamasutra)
Antická:grécka, rímska
ORIENTÁLNA LITERATÚRA - Mahabharáta
=Veľký Bharatovci
-epická poézia (rozsiahli epos)
-opis bratovražedného boja, ktorý vyhubil skoro celý kmeň Bharatovcov
-hrdinské spevy
-mravoučné bájky
-výklady o zákonoch
-autorom je VJÁSA - Kamasutra
-nielen kniha erotiky, ale aj hist. dokument o rodinnom a spoločenskom živote ind. spoločnosti a zaoberá sa aj vzťahmi medzi mužom a ženou, napr. zrovnoprávnenie m. a ž. - Epos o Gilgamešovi
-hrdinský epos (668pnl)
-3600-3800 veršov
-je tu určitá súvislosť s Homérovou Odyseou
-Gilgameš túži po nesmrt. Počas svojej cesty bojuje s levmi, býkom, obludnými polomužmi, zabije netvora Chuvavu, ktorý je pôvodcom všetkého zla na svete. Nespí, trpí, stráda, keď získa nesmrteľnosť, stráca ju. Všetko bolo márne.
-Človek nemôže získať nesmrt., môže ju získať iba svojimi činmi v prospech ľudstva. Žiť treba pre radosť seba, ale aj v prospech iných. - Biblia
-Starý zákon (hebrejčina, o pôvode slova, o dejinách, o osude národov)
-Nový zákon (gréčtina, zaoberá sa životom Ježiša)
Starý zákon - sú tam knihy: prorocké(budúcnosť), dejepisné(o dejinách vyvoleného národa), didaktické(rady, ponaučenia), kniha Žalmov(básne), rozprávačské(Kniha Rút), básnické(Pieseň piesní), 4 EVANIELIÁ (Matúš, Lukáš, Marek, Ján)
-Stvorenie sveta (7 dní): svetlo, voda, pevnina a rastliny, hviezdy, zvieratá, človek, nepracoval)
-Rajská záhrada: jablko-symbol poznania, had-symbol pokušenia)
ANTICKÁ GRÉCKA LITERATÚRA
9.stor.p.n.l. –5. stor.n.l.
•je originálna, bez cudzích vplyvov, obsahuje všetky literárne druhy
•základom a východiskom gréc.lit. sú mýty(báje)
Báj - stredný epický útvar, v ktorom sa odrážajú primitívne názory človeka na svet. Hlavné postavy - nadprirodzené bytosti, má vysvetľujúci prvok (mytológia) = bájoslovie
Mytológia - súbor mýtov
Najstaršou pamiatkou sú historické eposy.
Epos - rozsiahle epické dielo, veľký dejový záber
- in medias res – vstup priamo do deja
- časté exkurzie( odbočky od deja ), opisy prírody, bitiekepická šírka
- do deja zasahujú bohovia, majúci ľudské vlastnosti
- človek, boh a príroda tvoria jednotu, autor sa stavia k deju nestranne
- má ustálený postup, skladá sa z : propozície (stručné naznačenie deja), invokácie(vzývanie múz), dedikácie (venovanie eposu)
- chýba tu charakteristika vnútorného sveta postáv
Eposy - historické, hrdinské, duchovné
HOMÉR- hrdinský epos Ilias a Odysea ( 9.stor.p.n.l.), námet: Trójska vojna
Ilias - zachytáva posledných 51 dní trójskej vojny
- syn trójskeho kráľa Priama Paris uniesol krásnu Helenu, ženu spartského kráľa Menelaa
- kráľ zvolal všetkých obyvateľov, aby potrestal urážku, vojna trvala 10 rokov
- sparťania zvíťazili tak, že použili lesť a pred hradby Tróje postavili dreveného koňa so
spartskými vojakmi
Odysea - dej eposu sa odohráva na sklonku 10 roku po trójskej vojne
- téma: dlhá cesta domov po skončení Trójskej vojny (Kiklopi, Ľudožrúti, Sirény, Kalipso)
- zobrazuje posledných 41 dní putovania Odysea ku svojej žene Penelope
- je oslavou vernosti a manželskej lásky
V tomto období sa rozvíja bájka.
Bájka – krátky veršovaný útvar
- alegória, inotaj
- z príbehu vyplýva nejaké ponaučenie alebo cieľom je vysmiať sa zlu
- vystupujú tu rastliny, zvieratá - konajú ako ľudia
Najznámejším tvorcom bájok tohto obdobia je Ezop ( 6.stor.p.n.l.) GRÉCKA POÉZIA:
lyrická poézia - SAPFÓ a ANAKREON (tematika lásky, vojny, vína, priateľstva)
GRÉCKA DRÁMA:
tragédia - AISCHYLOS (zakladateľ gr. drámy) – Pripútaný Prometeus
(najvýz. druh. gr. drámy)EURIPIODES – Ifigénia v Taurite, Médea
SOFOKLES – Kráľ Oidipus, Antigona
komédia – ARISTOFANES – Ženský snem –odzrkadľuje život Atén
Antigona :
konflikt : náboženská a prirodzená ľudská povinnosť pochovať a vzdať úctu mŕtvemu
1. konflikt -Antigona - ľudské príkazy, čo pod trestom smrti zakazujú pochovať vlastizradou
2. Kreón x Haimón(Antigonin snúbenec)
Postavy:
Kreón - kráľ, Antigona - jeho nevesta, Haimón - Kreónov syn, Ismena -Antigonina sestra
Dejová línia:
Po smrti Antigoniných bratov, ktorí sa zabili navzájom vydá kráľ Kreón prísny zákaz pochovať Polyneyka, kým Eteokla pochová za všetkej úcty a slávy. Keď sa o tom dozvie Antigona, neváha porušiť zákaz a pochová svojho brata. Usudzuje, že viac ako ľudské príkazy si treba vážiť nepísané " božské zákony " a ľudské presvedčenie, ktoré prikazuje postarať sa o pohreb príbuzných. Presvedčenie, že koná správne jej dodáva odvahu a nebojí sa smrti, ktorá jej hrozí.
Keď sa Kreón dozvie o Antigoninom čine, dá ju zaživa pochovať do hrobky. Keď sa tento tyran rozhodne zmeniť názor, je neskoro. Antigona sa obesí, Haimon sa prebodne mečom a Kreónova žena Euridika si zo žiaľu nad stratou syna vezme život.
Kráľ Oidipus:
Oidipus nevedomky zabije svojho otca, tébskeho kráľa Laia, ožení sa s vlastnou matkou, kráľovnou Fokastou a stane sa tébskym kráľom. Keď sa dozvie, že je vrahom - oslepí sa.
- v Sofoklových hrách trest stíha jednotlivcov, ktorí nerešpektujú zákony vlasti, rodiny a bohov -
vinu a trest naraz predurčuje osud
EURIPIODES
- kritik tradičných sociálnych, morálnych a náboženských predstáv a objaviteľ dovtedy
nezobrazovaných ľudských vlastností, citov a vášní
tragédie: Trójanky, Medea, Ifigénia v Tauride
Medea:
- vykreslenie duševného stavu zradenej a trpiacej ženy - čarodejnice Medey
- nešťastná Medea zabíja svojich synov, lebo ju opustil nevďačný Jason
Ifigénia v Tauride:
- tematikou je grécka mytológia
- znaky: prológ - príchod zboru, 3-4 dejstvá, odchod zboru
- jednota času, miesta, deja
Daidalos a Ikaros
-stredný rozsah
-báj o zlatej strednej ceste
-Daidalos- sochár, jeho syn - Ikaros
-Dajdalove krídla-symbol voľnosti a slobody
-súčasná literatúra- Iwaskiewicz-IKAR
Prométeus
-stredný rozsah
-Prométeus – symbol ohňa, večného života
GRÉCKA FILOZOFIA
-materialistická – DEMOKRITOS
-idealistická – SOKRATES, PLATÓN, ARISTOTELES ANTICKÁ RÍMSKA LITERATÚRA
(3.stor.p.n.l. - 5.stor.n.l.)
- Rimania preberali lit. dedičstvo od Grékov -všetky literárne druhy a prispôsobili ich vlastnému
obsahu
- u Rimanov prevláda veselohra
Archaické obdobie (3. -1. stor.p.n.l.): - PLAUTUS- Komédia o hrnci, Chvastavý vojak
ľudové komédie: témaláska, rozlúčenie, stretnutie
postavy z každodenného života(zaľúbení mládenci, prefíkaní otroci, skupáni)
Zlaté obdobie (1.stor.p.n.l. - 1.stor.n.l.):
- epikurejská filozofia: " zlatá stredná cesta " = ideál životného šťastia - HORATIUS FLACCUS- príležitostná poézia
Ódy - dáva mládeži mravné ponaučenia
Satiry - otázky ako žiť a ako sa stať šťastným
Listy - zobrazuje sám seba ako človeka dopúšťajúceho sa chýb
Ak chceš priteľ múdro žiť – zamýšľa sa nad otázkou ľudského šťastia - OVIDIUS NASO - ľúbostná poézia
rozsiahla básnická skladba - metamorfózy-50 gréc.+rím. bájí a povestí založených na premene človeka na zviera, kameň, rastlinu, hviezdu
Pyšná Nioba - plačúci kameň
Verní manželia Filemon a Baucis - stromy
Daidalos a Ikaros – vták - PROPERTIUS – 4 knihy elégií – ľúbostná poézia
- TIBULLUS – ľúbostné elégie
- PUBLIUS VERGÍLIUS MARO - pastierske idyly
Bucolica - pastierke spevy
Georgica - roľnícke spevy
Eneis - národný epos
- ospevuje začiatky rímskej moci
- hrdina pokladaný za praotca Ríma odíde po dobytí Tróje z vlasti a usadí sa v Itálii
- oslava rímskej moci a jej zakladateľa Enea - CICERO – rečníctvo
- CAESAR - histografia
Strieborné obdobie (1. -2.stor.n.l.):
- rozkvet satiry - TACITUS -prozaikdejiny rímskej spoločnosti
Úpadkové obdobie ( 2. -5.stor.n.l.): - APULEIUS - poviedky s ľúbostnou a dobrodružnou tematikou – Amor a Psayche
Óda - rozsiahlejšia lyrická báseň, ktorej cieľom bolo osláviť nejakú osobnosť alebo sa
slávnostným spôsobom vysloviť o významnej udalosti, téme: národ, sloboda, mladosť
- zo štylistického hľadiska je to úvaha -forma reflexívnej lyriky
- vznešenosť témy sa prejavuje aj vo výbere jazykových prostriedkov
Elégia – žalospev
Idyla – stredný epický žáner, hrdinovia: pastieri a roľníci
|
|
