Francúzsko
Pierre Corneille -prvý veľký dramatik
Cid - je príkladom kresťanského rytiera, oddaného svojej viere, verného kráľovi, starostlivého vo
vzťahu k vlastnej rodine
- námet čerpá zo španielskeho rytierskeho okruhu, prechod medzi barokom a klasicizmom
konflikt: láska - česť
Cid zabije otca svojej milej Ximény a tá žiada jeho smrť
Klasicistická dráma dodržiava 3 jednoty:
1.času - musel sa odohrať počas 24, výnimočne 30 hodín
2.miesta - na jednom mieste
3.deja - vylúčenie vedľajších motívov
Rezonérovia - komentujú dej a vyjadrujú mienku autora
Cid : typ hrdinu, ktorý sa nedá strhnúť vášňami, klas.hrdina je z vyšších spoločenských vrstiev, je dokonalý, podriaďuje sa svojim normám, epická šírka narastá
Jean Racine: Faidra
- psychologická tragédia, osudové ľudské vášne, najmä ľúbostné, príbeh o žene zachvátenej
živelnou zločinnou láskou k nevlastnému synovi
Jean-Babtiste Poquelin (Moliére)-autor, herec, režisér, študoval právo(nevykonával)
pod menom Moliére - herci Preslávneho divadla
Zdravý nemocný
Misantrop - človek, ktorý nenávidí ľudí
Lakomec - komédia v piatich dejstvách, char. postavy je jednostranná, má dobrú komediálnu
techniku, dodržiava jednotu času, miesta a deja, je napísaná v próze
- zápletka je nepodstatná, je podriadená kresbe charakteru, vytvára typ postavy
- vykreslenie dokonalého typu lakomca, dáva možnosť vyniknúť smiešnym črtám
charakteru, Halpagon predstavuje dokonalý typ lakomca (láska k peniazom, skúposť)
Jean de la Fontaine: Bájky ( 12-zväzkové)
- nadviazal na svojich veľkých predchodcov (Ezop), sú zbavené mravoučnosti
- podal názorný a satirický obraz doby - zastáva sa obyčajných ľudí a zdravého rozumu
- jeho bájky o pokrytectve, klamstve, intrigách premietnuté do príbehov zvierat s ľudskými
vlastnosťami sú aktuálne aj v súčasnosti

OSVIETENSTVO
18.stor. Anglicko a Francúzsko
- predstavuje opozíciu proti feudálnemu poriadku a cirkvi, vystupuje proti poverám a dogmám
Presadzuje:
- slobodu myslenia a presvedčenia
- pravdu poznanú rozumom a skúsenosťou
- vzájomnú súhru citu a rozumu
V Rakúsko-Uhorskujozefinizmus
- vládcovia tieto snahy podporovali, aby si upevnili moc
Jozef II.:
- zrušil rehole
- zrušenie poddanstva
- zreformovanie výchovy kňazov v duchu klasicizmu
- obmedzenie moci šľachty
- všetci sú si rovní, preto im nemožno vládnuť despoticky, ale "osvietene"

Charles Louis de Montesquien - Francúz, jeden z najvýznamnejších mysliteľov a spisovateľov osvietenstva
Jean Jacques Rousseau: Spoločenská zmluva - spis, ľud a panovník tvoria jeden zväzok,
z ktorého každý môže zväzok rozviazať alebo
vystúpiť
Emil alebo o výchove
Denis Diderot: Encyklopédia - veľkorysý pokus o zhrnutie súdobých vedomostí, uplatnil
rozsiahle poznatky z filozofie a remesiel - 35 zväzkov
Francois-Marie Arouet Voltaire: Candide alebo optimizmus
- lacné a optimistické učenie o harmónii, že každé zlo ja na niečo dobré podrobil satire

ÚVAHA
-útvar výkladového slohového postupu
-rieši známy problém z nového hľadiska
-rieši filozofické a spoločenské problémy
-má logickú stavbu, smeruje k všeobecným záverom
-umožňuje subjektívne hodnotiť
-výber jaz. prostr., ktoré citovo pôsobia
-nič sa v nej nedokazuje

Východisko:
- poznatky, skúsenosti, zážitky autorasubjektívnosťautor vysvetľuje javy zo svojho pohľadu

Výskyt:
1.odborný štýl - kritika, recenzia, referát, esejhybrid náučného a umeleckého štýlu
2.publicistický štýl - úvodník, komentár
3.umelecký štýl :
a)poézia - reflexívna lyrika
b)próza + dráma - úvaha v reči postáv a rozprávača

Cieľ úvahy:
-priviesť čitateľa k uvažovaniu o istej otázke
-naznačiť prístup k riešeniu
-pôsobiť na city
-získať čitateľa pre istú myšlienku

Podnety pre úvahu:
-verejné problémy
-osobné zážitky
-počuté alebo čítané myšlienky

Jazykové prostriedky:
-expresívne slová, viacvýznamové slová
-metafory, prirovnania
-gradácia, kontrast, obraznosť
-rečnícke otázky, zvolacie a želacie vety
-citácia, parafrázovanie, zdrobneniny
-elipsy - zámerné výpustky
-jednočlenné vety, vysunuté vetné členy

Členenie úvahy:
- také isté ako pri výklade ( úvod, jadro, záver), ale medzi nimi nie sú ostrejšie hranice, prechod je plynulý
- úvaha je účinná vtedy, keď v nej autor neuzavrie svoje hodnotenie, ale dovedie čitateľa k tomu, aby si záver urobil sám