Obraz človeka, jeho zobrazenia od antickej literatúry po romantickú literatúru (2)

3. tisícročie p.n.l. - 5.storočie n.l.
Starovekú literatúru tvorí: a) staroveká orientálna – sumerská, indická, hebrejská
b) antická literatúra - grécka, rímska

ANTICKÁ GRÉCKA LITERATÚRA
9.stor.p.n.l. –5. stor.n.l.
•je originálna, bez cudzích vplyvov, obsahuje všetky literárne druhy
•základom a východiskom gréc.lit. sú mýty(báje)
Báj - sredný epický útvar, v ktorom sa odrážajú primitívne názory človeka na svet. Hlavné postavy - nadprirodzené bytosti, má vysvetľujúci prvok (mytológia) = bájoslovie
Mytológia - súbor mýtov
Najstaršou pamiatkou sú historické eposy.
Epos - rozsiahle epické dielo, veľký dejový záber
- in medias res – vstup priamo do deja
- časté exkurzie( odbočky od deja ), opisy prírody, bitiekepická šírka
- do deja zasahujú bohovia, majúci ľudské vlastnosti
- človek, boh a príroda tvoria jednotu, autor sa stavia k deju nestranne
- má ustálený postup, skoldá sa z : propozície (stručné naznačenie deja), invokácie(vzývanie múz), dedikácie (venovanie eposu)
- chýba tu charakteristika vnútorného sveta postáv
Eposy - historické, hrdinské, duchovné

Homér- hrdinský epos Ilias a Odysea ( 9.stor.p.n.l.)
námet: Trójska vojna
Ilias - zachytáva posledných 51 dní trójskej vojny
- syn trójskeho kráľa Priama Paris uniesol krásnu Helenu, ženu spartského kráľa Menelaa
- kráľ zvolal všetkých obyvateľov, aby potrestal urážku, vojna trvala 10 rokov
- sparťania zvíťazili tak, že použili lesť a pred hradby Tróje postavili dreveného koňa so
spartskými vojakmi
Odysea - dej eposu sa odohráva na sklonku 10 roku po trójskej vojne
- téma: dlhá cesta domov po skončení Trójskej vojny (Kiklopi, Ľudožrúti, Sirény, Kalipso)
- zobrazuje posledných 41 dní putovania Odysea ku svojej žene Penelope
- je oslavou vernosti a manželskej lásky

V tomto období sa rozvíja bájka.
Bájka – krátky veršovaný útvar
- alegória, inotaj
- z príbehu vyplíva nejaké ponaučenie alebo cieľom je vysmiať sa zlu
- vystupujú tu rastliny, zvieratá - konajú ako ľudia
Najznámejším tvorcom bájok tohto obdobia je Ezop ( 6.stor.p.n.l.)
GRÉCKA POÉZIA:
lyrická poézia - SAPFÓ a ANAKREON (tematika lásky, vojny, vína, priateľstva)

GRÉCKA DRÁMA:
tragédia - AISCHYLOS (zakladateľ gr. drámy) – Pripútaný Prometeus
(najvýz. druh. gr. drámy)EURIPIODES – Ifigénia v Taurite, Médea
SOFOKLES – Kráľ Oidipus, Antigona
komédia – ARISTOFANES – Ženský snem –odzrkadluje život Atén
Antigona :
konflikt : náboženská a prirodzená ľudská povinnosť pochovať a vzdať úctu mŕtvemu
1. konflikt -Antigona - ľudské príkazy, čo pod trestom smrti zakazujú pochovať vlastizradou
2. Kreón x Haimón(Antigonin snúbenec)
Postavy:
Kreón - kráľ, Antigona - jeho nevesta, Haimón - Kreónov syn, Ismena -Antigonina sestra
Dejová línia:
Po smrti Antigoniných bratov, ktorí sa zabili navzájom vydá kráľ Kreón prísny zákaz pochovať Polyneyka, kým Eteokla pochová za všetkej úcty a slávy. Keď sa o tom dozvie Antigona, neváha porušiť zákaz a pochová svojho brata. Usudzuje, že viac ako ľudské príkazy si treba vážiť nepísané " božské zákony " a ľudské presvedčenie, ktoré prikazuje postarať sa o pohreb príbuzných. Presvedčenie, že koná správne jej dodáva odvahu a nebojí sa smrti, ktorá jej hrozí.
Keď sa Kreón dozvie o Antigoninom čine, dá ju zaživa pochovať do hrobky. Keď sa tento tyran rozhodne zmeniť názor, je neskoro. Antigona sa obesí, Haimon sa prebodne mečom a Kreónova žena Euridika si zo žiaľu nad stratou syna vezme život.
Kráľ Oidipus:
Oidipus nevedomky zabije svojho otca, tébskeho kráľa Laia, ožení sa s vlastnou matkou, kráľovnou Fokastou a stane sa tébskym kráľom. Keď sa dozvie, že je vrahom - oslepí sa.
- v Sofoklových hrách trest stíha jednotlivcov, ktorí nerešpektujú zákony vlasti, rodiny a bohov -
vinu a trest naraz predurčuje osud

Euripides
- kritik tradičných sociálnych, morálnych a náboženských predstáv a objaviteľ dovtedy
nezobrazovaných ľudských vlastností, citov a vášní
tragédieTrójanky, Medea, Ifigénia v Tauride
Medea:
- vykreslenie duševného stavu zradenej a trpiacej ženy - čarodejnice Medey
- nešťastná Medea zabíja svojich synov, lebo ju opustil nevďačný Jason
Ifigénia v Tauride:
- tematikou je grécka mytológia
- znaky: prológ - príchod zboru, 3-4 dejstvá, odchod zboru
- jednota času, miesta, deja
Daidalos a Ikaros
-stredný rozsah
-báj o zlatej strednej ceste
-Daidalos- sochár, jeho syn - Ikaros
-Dajdalove krídla-symbol voľnosti a slobody
-súčasná literatúra- Iwaskiewicz-IKAR
Prométeus
-stredný rozsah
-Prométeus – symbol ohňa, večného života
filozofia:-materialistická – DEMOKRITOS
-idealistická – SOKRATES, PLATÓN, ARISTOTELES
ANTICKÁ RÍMSKA LITERATÚRA
(3.stor.p.n.l. - 5.stor.n.l.)
- Rimania preberali lit. dedičstvo od Grékov -všetky literárne druhy a prispôsobili ich vlastnému
obsahu
- u Rimanov prevláda veselohra

Archaické obdobie (3. -1. stor.p.n.l.):

Plautus-Komédia o hrnci, Chvastavý vojak
ľudové komédie: témaláska, rozlúčenie, stretnutie
postavy z každodenného života(zaľúbení mládenci, prefíkaní otroci, skupáni)
Zlaté obdobie (1.stor.p.n.l. - 1.stor.n.l.):
- epikurejská filozofia: " zlatá stredná cesta " = ideál životného šťastia

Horatius Flaccus- príležitostná poézia
Ódy - dáva mládeži mravné ponaučenia
Satiry - otázky ako žiť a ako sa stať šťastným
Listy - zobrazuje sám seba ako človeka dopúšťajúceho sa chýb
Ak chceš priteľ múdro žiť – zamýšla sa nad otázkou ľudského šťastia

Ovidius Naso - ľúbostná poézia
rozsiahla básnická skladbaMetamorfózy250 gréc.+rím. bájí a povestí založených na premene človeka na zviera, kameň, rastlinu, hviezdu
Pyšná Nioba - plačúci kameň
Verní manželia Filemon a Baucis - stromy
Daidalos a Ikaros – vták

Propertius – 4 knihy elégií – ľúbostná poézia
Tibullus – ľúbostné elégie
Publius Vergílius Maro - pastierske idyly
Bucolica - pastierke spevy
Georgica - roľnícke spevy
Eneis - národný epos
- ospevuje začiatky rímskej moci
- hrdina pokladaný za praotca Ríma odíde po dobytí Tróje z vlasti a usadí sa v Itálii
- oslava rímskej moci a jej zakladateľa Enea

Cicero – rečníctvo
Caesar - histografia

Strieborné obdobie (1. -2.stor.n.l.):
- rozkvet satiry
Tacitus -prozaikdejiny rímskej spoločnosti
Úpadkové obdobie ( 2. -5.stor.n.l.):
Apuleius - poviedky s ľúbostnou a dobrodružnou tematikou – Amor a Psayche
Óda - rozsiahlejšia lyrická báseň, ktorej cieľom bolo osláviť nejakú osobnosť alebo sa
slávnostným spôsobom vysloviť o významnej udalosti, téme: národ, sloboda, mladosť
- zo štylistického hľadiska je to úvaha -forma reflexívnej lyriky
- vznešenosť témy sa prejavuje aj vo výbere jazykových prostriedkov
Elégia – žlospev
Idyla – sterdný epický žáner, hrdinovia: pastieri a roľníci
STREDOVEKÁ LITERATÚRA
( 500 - 1500 n.l.)
Korene: a) feudálne spoločenské zriadenie
b) kresťanské náboženstvo
Myslenie: náboženská transcendentálnosťviera v posmrtný životpozemský život ako odraz,
symbol posmrtného sveta
Umenie: a) Biblia ako základný vzor inšpirácie a imitácie
b) pojem originálnosti neznámy
c) anonymita lit. diel
d) forma dôležitejšia než obsah
e) literárny synkretizmus - prelínanie sa umeleckej a vecnej literatúry
f) rečnícky štýl -jeho ozdobnosť
g) štylistické prostriedky - rétorické-rečnícke
- stereotypné-nemenné
- kumulačné-hromadiace
- amplifikačné-rozširujúce

Európska stredoveká literatúra
a) Feudálna svetská lit.
hrdina - šľachtic, bojovník, rytier
zidealizovaná postava(sila, statočnosť, úcta k ženám, oddanosť panovníkovi)
žánre - hrdinská veršovaná epika - fr.lit.: Pieseň o Rolandovi
- rus.lit.: Slovo o pluku Igorovom
- rytiersky epos - fr.lit.: O kráľovi Artušovi, O Tristanovi a Izolde
- nem.lit.: Volfram z Eschenbachu: Parzival
- špan.lit.: Pieseň o Cidovi
b) Feudálna náboženská lit.
hrdina - svätec a jeho asketický život (plný odriekania), spojený s konaním zázrakovpríprava
na posmrtný život
žánre - lyrické piesne
- legendy, hagiografie ( životy svätých) - tal.lit.: Jakub de Vonagine: Legenda aurea
(zlatá legenda)
- nem.lit.: Gesta Romanorum-rímske príbehy
- exemplá -mravné ponaučenia vo forme bájky, anekdoty
- mystériá - začiatky dramatickej tvorby
c) Mestská svetská lit.
- humoristicky, satiricky stvárňovala každodenný život
Stredoveké orientálne literatúry
indická - básnik Kálidása
perzská - básnik Firdausí
arabská - zborník rozprávok a poviedok - Tisíc a jedna noc
náboženské dielo islamskej a arabskej literatúry - KORÁN
HUMANIZMUS A RENESANCIA
( 14.- 17.stor.)
Európske lit.:

Spoločenské pomery:
- vznik a rozmach meštianstva
- nové vedecké objavy - a) G.Galilei, M.Kopernik -heliocentrický názor
b) J.Gutenberg -kníhtlač
c) zmena školského systému - vytvorenie mestského školstva

Kultúrne pomery:
- vznikTaliansko
- význam: humanizmushumanus=ľudský
renesanciarenaissance=obrodenie, znovuzrodenie
- heslo: "Som človek a nič ľudského mi nie je cudzie"
- cieľ : obrodenie človeka v duchu antických ideálov, návrat k antike
- znaky: 1. návrat k pozemskému životu
2. právo človeka na radostné prežívanie života
3. úcta k rozumu  RACIONALIZMUS
4. dôraz na zmyslové poznanie  SENZUALIZMUS
5. zdôrazňovanie jednotlivca  INDIVIDUALIZMUS
6. napodobňovanie antickej kultúry
7. národné jazyky

Talianska literatúra
Giovanni Boccaccio - zakladateľ tal. renesančnej prózy
- Dekameron - 100 noviel- rozprávanie veselé, radosť zo života, ponaučenie
Francesco Petrarca - lyrika - Spevník - 366 najmä ľúbostných básní ( Laura)
Dante Alighieri
Božská komédia:
- autor podáva alegorický obraz sveta - abstraktné myšlienky, predstavy vyjadruje pomocou
konkrétnych javov a postáv
- v diele je princíp triády - 3 časti-33spevov Peklo, Očistec, Raj
spolu s predslovom je 100 spevov, strofa má 3 verše  tercína
- popisuje alegorickú púť duše jednotlivca a celého ľudstva ku spáse, k Bohu
- blúdi v lese, kde ho prenasledujú tri šelmy  zmyselnosť, pýcha, lakomstvo
- na pomoc mu prichádza básnik Vergílius, ktorého posiela jeho milá Beatrice, musí prejsť peklo,
očistec a raj, aby našiel večnú spásu
Peklo - najviac dejové, zobrazené veľmi realisticky, ľudsky trpia neveriaci, ľahostajní k Bohu,
leniví, závistliví
Raj - po očistci sa dostáva do raja, stráca sa tu dejovosť
- básnika sa ujíma jeho milá Beatrice a putuje 9 sférami blažených až do sídla Boha

Francúzska literatúra
Francois Villon : Malý testament
Veľký testament
- kritika spoločnosti
- spomienka na mladosť, lásku, študentskú veselosť
Francois Rabelais : Gargantaa a Pantagruell
- satirický román - paródia na stredoveké romány a eposy

Španielska literatúra
Lope de Vega :zakladateľ komédie  Učiteľ tanca
Záhradníkov pes
Miguel de Cervantes y Saavedra
Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha:
- satira na rytierske romány
- konflikt sveta ideálov a tvrdej skutočnosti - kritika stred. feudálneho sveta a utvárajúcich sa buržoáznych vzťahov
Hlavné postavy:
Don Quijote: naivný, smiešny rojko, idealista, potulný rytier
Sancho Panza: zbrojnoš, praktický a dobromyseľný sedliak
- prostredníctvom nich zobrazil autor odveký ľudský konflikt boja ideálu so skutočnosťou
- spájal humor so satirou
- hrdina sa pomätie z čítania hrdinských rytierskych eposov a rozhodne sa bojovať proti
bezpráviu a obnoviť rytiersku slávu
- putuje so S.Panzom na nevládnom koni, chce pomáhať biednym, naprávať krivdy a zachrániť
svoju milú, ktorá je v skutočnosti obyčajné sedliacke dievča
Anglická literatúra
William Shakespeare - dramatik - komédie+tragédie, historické hry
- herec, režisér, riaditeľ londýnskeho divadla Glóbus, povýšený do šľachtického stavu
- zach. vyše 30 div.hier
Komédie - nedostatky jedinca al. celej spoločnosti - Skrotenie zlej ženy
Mnoho kriku pre nič
Sen noci svätojánskej
Veselé panie z Windsoru
Tragédie - konflikt dobra a zla
- hrdinovia bojujú za dobro
- na konci zomierajú  -Rómeo a Júlia - Othello
- Macbeth - Kráľ Lear
Hamlet
- tragédia v 5.dejstvách
- východisko - dejiny Dánska, vojna medzi dánskym a nórskym kráľom
Konflikt: túžba po moci, tyrania, túžba po spravodlivosti
Znaky: rétorický štýl, návrat k antike, viera v čisté ľudské vzťahy
- tragédia ubitej spravodlivosti a jej znovu nastolenia, dráma o obnove spoločnosti, obeťou ušľachtilého človeka, ktorý sa odmietol podriadiť zlu
- nie je tragédiou pomsty, ale vyššej spravodlivosti
Hlavné postavy:
Hamlet - verí v spravodlivosť, nerozhodný, pre pomstu potrebuje dôkazy
Ofélia - Leartesova sestra, Hamletova milá, nevinná, oddaná
Leartes - pomstychtivý, ale čestný
Claudius - mocichtivý človek, ktorý sa nezastaví, ani pred vraždou brata
Polónius - Claudiov donášač, otec Ofélie a Leartesa
Dejová línia:
V Dánsku umrie šľachetný kráľ , Hamletov otec. Na hradbách Elsinoru sa zjavuje jeho duch. Hamletovi vyjaví, že ho zavraždil vlastný brat Claudius. Ten sa oženil s jeho vdovou a zmocnil sa trónu. Princ začne hľadať dôkazy. Váha o oprávnenosti pomsty, čím zvýhodní svojho protivníka Claudia, ktorý koná okamžite - a to mu privodí záhubu. Claudius spriada proti Hamletovi intrigy, pomáha mu jeho komorník Polonius, ktorý nežičí láske medzi svojou dcérou Oféliou a Hamletom. Ten predstiera šialenstvo a obetuje aj svoju lásku. Získa dôkazy o strýkovej vine, ale omylom zabije Polónia. Kráľ ho posiela do Anglicka, kde ho majú odstrániť. Princovi sa podarí vrátiť sa vo chvíli, keď pochovávajú Oféliu(utopila sa). Leartes chce pomstiť otcovu aj sestrinu smrť a prijíma kráľov návrh na súboj - Hamlet má zomrieť otráveným mečom - kráľovná nevdojak pripíja na H.úspech otráveným vínom pre Hamleta a zomiera. Leartes H. zraní, ale pri zámene kordov je sám smrteľne zranený, stihne však prezradiť pravdu. Hamlet zabije Claudia a na dánsky trón nastupuje nórsky princ Fortinbras.
Historické hry - Henrich VI.
Richard III.

EURÓPSKE BAROKOVÉ LITERATÚRY
( 16.- 18.stor.)
Barok - nový myšlienkový, umelecký, kultúrny prúd
- vzniká v 16.stor. v Španielsku a Taliansku
- v 17. a 18.stor. sa šíri do ostatných európskych krajín
- názovportug. baroccoperla nepravidelnej formy, tvaru
- najprv vo výtvarnom umení, char.črty:
 krivenie a deformovanie klasickej harmónie:
1. pompéznosťou - nádherou
2. dekoratívnosťou - ozdobnosťou
3. patetickosťou - nadnesenosťou

Spoločenské pomery:
Barok je výrazom krízy feudalizmu - turecké nájazdy
- 30.ročná vojna
- sociálny útlak
- protireformačné boje
ľudí sa zmocňuje pesimizmus, beznádej, zúfalstvo, nedôvera v pozemský život
- jediná istota  transcendentálny nadpozemský svet - pozemský zmyslový je len jeho odrazom
- do popredia - náboženstvo a viera v záhrobný život
- charakt. znakom baroka sú:
1. protiklady - antitézy
2. hyperbola - zveličovanie

Protiklady:
a) dobro a zlo
b) pozemský život - nadpozemský život
c) pachtenie sa za svetskými radosťami - poukazovanie na pominuteľnosť svetských vecí
( márnosť nad márnosť )
d) jednoduchosť(ľudovosť) - pompéznosť(vznešenosť)
- cieľom bolo šokovať, útočiť na ľudskú predstavivosť a zmysly
Barok - náboženský (katolícky a protestantský)
- svetský ( šľachtický, meštiansky a ľudový) hrdina:
- vnútorne rozpoltený, poznal 3 spôsoby ako dosiahnuť jednotu:
1.cesta citu - lásky (mystik)
2.cesta vôle - činu (heroik)
3.cesta myslenia - múdrosti (univerzálny mudrc)
- baroková lit. využíva zložité štylistické prostriedky, ale aj prostý až ľudový štýl
- v druhej polovici 18.stor. vzniká z baroka nový umelecký a životný štýlROKOKO
z franc.slovaozdoba z koralov a lastúr
znamená radostný pohľad na život, idylickosť, pastierske a prírodné scenérie
približuje sa anakreónskej lyrike
Taliansko
Torquatto Tasso - epos Oslobodený Jeruzalem
- téma 1.križ.výpravy
- protiklad sveta ľudských citov a sveta zbraní

Nemecko
Hans Jakob Christoffel von Grimmelshausen
- román Dobrodružný Simplicius Simplicissimus
- hlavný zmysel románu je humánny, hľadanie pravého človeka, jeho ľudskej existencie
- odkaz: "Jediným zákonom na svete je nestálosť"
- opisuje spoločenské vrstvy:
1. kňazi - pohŕdajú pokojom, vyhýbajú sa rozkošiam, v povolaní sú žiadostiví práce, ich život je
príkladom ostatným, sú spravodliví
2. idealistický obraz všetkých ľudí ( remeselníci, kupci, boháči) - ich život je služba blížnemu
a Bohu, všetci si uvedomujú, že sú smrteľní a žijú v duchu Božích zákonov - dodržiavajú ich
veľmi dôsledne (aj ľudské)
- vojny vznikajú len preto, lebo každý chcel predstihnúť ostatných v službe Bohu, jedna strana sa
nazdávala, že tá druhá neslúži Bohu správne
Znaky baroka:
-náboženský ráz diela
-viera v posmrtný život
-hyperbolizácia - zveličovanie
-zložité jazykové a štylistické prostriedky

Anglicko
John Milton - duchovné eposy - Stratený raj
Raj znova nájdený
- biblický príbeh o stvorení sveta až po vyhnanie Adama a Evy z raja
- protiklady: nádhera sveta (krásy raja) - temnota pekla (obraz pokúšania Krista v púšti)

KLASICIZMUS
(17. -18.stor.)
- z latinského slovavynikajúci, vzorný, príkladný
- založený na racionalistickej filozofii, dôraz na vyjadrenie vedeckej pravdy
- básnická tvorba bola spútaná presnými pravidlami

Spoločenské a politické pomery:
- prehlbovanie krízy feudalizmu
- upevňovanie panstva a buržoázie
- neobmedzená moc kráľov - absolutizmus
- rozvoj kapitalistických výrobných vzťahov

Myslenie:
- túžba po poznaní pravdy
- prekonanie mysticizmu vo filozofii
- v popredí je ľudský rozum a poznanie (filozofia racionalizmu - René Descartes)
- rozpor s náboženskými dogmami, človek bol spútaný starými zákonmi

Konflikt:
- cit a povinnosť
- zmysel umenia - napodobňovanie prírody, najmä toho, čo je v nej podstatné a nemenné
- súlad krásy, pravdy a dobra

Žánre:
vysoké: óda, elégia, tragédia, epos
nízke: bájka, satira, komédia

Hlavné postavy:
- vládcovia, veľmoži, vojvodcovia - nie sú až takí, akí by mali byť, sú podriadení vôli panovníka,
hlavné postavy sú bez zvláštneho vzťahu k prostrediu (zákl.myšl. "Myslím, teda som")
- klasicizmus sa vracia k antike
Nicolas Boileau - Despréaux: Básnické umenie( 1674)
- harmonická súmernosť, jednoduchosť, presnosť jazykového vyjadrovania a dodržiavanie štýlu
Francúzsko
Pierre Corneille -prvý veľký dramatik
Cid - je príkladom kresťanského rytiera, oddaného svojej viere, verného kráľovi, starostlivého vo
vzťahu k vlastnej rodine
- námet čerpá zo španielskeho rytierskeho okruhu, prechod medzi barokom a klasicizmom
konflikt: láska - česť
Cid zabije otca svojej milej Ximény a tá žiada jeho smrť
Klasicistická dráma dodržiava 3 jednoty:
1.času - musel sa odohrať počas 24, výnimočne 30 hodín
2.miesta - na jednom mieste
3.deja - vylúčenie vedľajších motívov
Rezonérovia - komentujú dej a vyjadrujú mienku autora
Cid : typ hrdinu, ktorý sa nedá strhnúť vášňami, klas.hrdina je z vyšších spoločenských vrstiev, je dokonalý, podriaďuje sa svojim normám, epická šírka narastá
Jean Racine: Faidra
- psychologická tragédia, osudové ľudské vášne, najmä ľúbostné, príbeh o žene zachvátenej
živelnou zločinnou láskou k nevlastnému synovi
Jean-Babtiste Poquelin (Moliére)-autor, herec, režisér, študoval právo(nevykonával)
pod menom Moliére - herci Preslávneho divadla
Zdravý nemocný
Misantrop - človek, ktorý nenávidí ľudí
Lakomec - komédia v piatich dejstvách, char. postavy je jednostranná, má dobrú komediálnu
techniku, dodržiava jednotu času, miesta a deja, je napísaná v próze
- zápletka je nepodstatná, je podriadená kresbe charakteru, vytvára typ postavy
- vykreslenie dokonalého typu lakomca, dáva možnosť vyniknúť smiešnym črtám
charakteru, Halpagon predstavuje dokonalý typ lakomca (láska k peniazom, skúposť)
Jean de la Fontaine: Bájky ( 12-zväzkové)
- nadviazal na svojich veľkých predchodcov (Ezop), sú zbavené mravoučnosti
- podal názorný a satirický obraz doby - zastáva sa obyčajných ľudí a zdravého rozumu
- jeho bájky o pokrytectve, klamstve, intrigách premietnuté do príbehov zvierat s ľudskými
vlastnosťami sú aktuálne aj v súčasnosti

OSVIETENSTVO
18.stor. Anglicko a Francúzsko
- predstavuje opozíciu proti feudálnemu poriadku a cirkvi, vystupuje proti poverám a dogmám
Presadzuje:
- slobodu myslenia a presvedčenia
- pravdu poznanú rozumom a skúsenosťou
- vzájomnú súhru citu a rozumu
V Rakúsko-Uhorskujozefinizmus
- vládcovia tieto snahy podporovali, aby si upevnili moc
Jozef II.:
- zrušil rehole
- zrušenie poddanstva
- zreformovanie výchovy kňazov v duchu klasicizmu
- obmedzenie moci šľachty
- všetci sú si rovní, preto im nemožno vládnuť despoticky, ale "osvietene"

Charles Louis de Montesquien - Francúz, jeden z najvýznamnejších mysliteľov a spisovateľov osvietenstva
Jean Jacques Rousseau: Spoločenská zmluva - spis, ľud a panovník tvoria jeden zväzok,
z ktorého každý môže zväzok rozviazať alebo
vystúpiť
Emil alebo o výchove
Denis Diderot: Encyklopédia - veľkorysý pokus o zhrnutie súdobých vedomostí, uplatnil
rozsiahle poznatky z filozofie a remesiel - 35 zväzkov
Francois-Marie Arouet Voltaire: Candide alebo optimizmus
- lacné a optimistické učenie o harmónii, že každé zlo ja na niečo dobré podrobil satire

ÚVAHA
-útvar výkladového slohového postupu
-rieši známy problém z nového hľadiska
-rieši filozofické a spoločenské problémy
-má logickú stavbu, smeruje k všeobecným záverom
-umožňuje subjektívne hodnotiť
-výber jaz. prostr., ktoré citovo pôsobia
-nič sa v nej nedokazuje

Východisko:
- poznatky, skúsenosti, zážitky autorasubjektívnosťautor vysvetľuje javy zo svojho pohľadu

Výskyt:
1.odborný štýl - kritika, recenzia, referát, esejhybrid náučného a umeleckého štýlu
2.publicistický štýl - úvodník, komentár
3.umelecký štýl :
a)poézia - reflexívna lyrika
b)próza + dráma - úvaha v reči postáv a rozprávača

Cieľ úvahy:
-priviesť čitateľa k uvažovaniu o istej otázke
-naznačiť prístup k riešeniu
-pôsobiť na city
-získať čitateľa pre istú myšlienku

Podnety pre úvahu:
-verejné problémy
-osobné zážitky
-počuté alebo čítané myšlienky

Jazykové prostriedky:
-expresívne slová, viacvýznamové slová
-metafory, prirovnania
-gradácia, kontrast, obraznosť
-rečnícke otázky, zvolacie a želacie vety
-citácia, parafrázovanie, zdrobneniny
-elipsy - zámerné výpustky
-jednočlenné vety, vysunuté vetné členy

Členenie úvahy:
- také isté ako pri výklade ( úvod, jadro, záver), ale medzi nimi nie sú ostrejšie hranice, prechod je plynulý
- úvaha je účinná vtedy, keď v nej autor neuzavrie svoje hodnotenie, ale dovedie čitateľa k tomu, aby si záver urobil sám
Frázovitosť:
-prejav, v ktorom prevládajú prebraté myšlienky
-keď prejav nie je dosť konkrétny
-vznešené a nadnesené formulácie pôsobia nepravdivo a neúprimne

Postup autora:
-subjektívny
-pôsobí na cit ale aj rozum
-úvaha má filozofický charakter

Krátke úvahové útvary:
aforizmus - krátka výpoveď, ktorá vyjadruje nejaký postreh, hlbokú pravdu zo spoločenského života
porekadlo - životná múdrosť, nemá poučný obsah, no vyjadruje vtipne a nepriamo nejakú skutočnosť
príslovie - postoj k niečomu, obyčajne s poučným obsahom alebo všeobecne platnou pravdou v jedinej vete
kritika - má hodnotiaci vzťah ku skutočnosti, môže byť spoločenská, umelecká (um.diela), vedecká (ved.diela)
recenzia - druh kritiky, je však stručnejšia
esej - odborný náučný text (hybrid náučného a umeleckého)

POROVNANIE ÚVAHY S VÝKLADOM

ÚVAHA
-hodnotenie
-presviedčanie
-subjektívny prístup autora
-všeobecná argumentácia
-voľná citácia a parafrázovanie
-zaokrúhľovanie údajov
-voľnejšia kompozícia
-expresívne vyjadrovanie

VÝKLAD
- analýza
-vyvodzovanie
-objektívny prístup autora
-vedecká argumentácia
-presné údaje a citácia
-presné termíny
-tesnejšia nadväznosť viet
-terminológia