Ľ. ŠTÚR – VŠESTRANNÁ OSOBNOSŤ
-krédo: veľa tvoriť, málo troviť a učiť sa
-bratislavské lýceum – člen spoločnosti česko-slovanskej
-študoval teológiu, ale kňazom nebol
-učiteľ, pedagóg
-bol predsedom česko-slovanskej
-zástupca profesora Palkoviča na katedre reči a literatúry česko-slov.
-prednášateľská činnosť
-národný buditeľ – podnietil výlet na Devín (1836), čím oživil idey slovanstva
-politik – vystupoval proti maďarskej politike, bol obvinený z vlastizrady
-dostal zákaz prednášať, bol pozbavený zástupovectva na katedre
-1844-odchod do Levoče + protestný odchod študentov (Janko Kráľ)
-poslanec za mesto Zvolen na Uhorskom sneme (1847-1848), pripravil a vystúpil s rečou na Uhorskom sneme – žiadal demokratické reformy (zrušenie poddanských záväzkov, vystupoval proti maďarčine na zákl. školách, bol obhajcom slovenského národno-politického programu – potreba industrializácie, rozvoj obchodu, národ. školstva, otázky zrovnoprávnenia, bol za zdanenie šľachty)
-1848 – odišiel do Viedne, aby rokoval so zástupcami rak.-uh. Slovanov
-je autorom petície Žiadosti slovenského národa –prednesená 10.-11.5.1848 na zhromaždení nár. hnutia (požiadavky: autonómia Slovenska v rámci R-U, uplatňovanie slovenčiny v úradoch a školách, demokratické požiadavky). Petícia = ohrozenie štátnej jednoty = zatykač, útek do Prahy
-1848 – zúčastnil sa na Slovanskom zjazde
-po revolúcii – aristokracia – odpor voči nár. hnutiu. Štúr sa dostal do Modry (policajný odpor)
-jazykovedec – 1843 – na zasadaní spolku Tatrín bola slovenčina oficiálne predstavená, 2 diela: Nárečia slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí (kodifikácia), Náuka reči slovenskej (vedecký opis gram. stavby, objavil rytmický zákon a určil fonologický pravopis)), 1844 – Almanach Nitra, Štúrovská slovenčina (26.-28. august 1843) – znaky: nemali "y, ô, ľ, ä, ú", písalo sa uo, ia, ie – ju, je, mal = mau. Vytváral nové slová – z latinčiny a zachovával staré. 1852 – BA – stretli sa štúrovci s opozíciou a dohodli sa na zavedení jednotného jazyka. Vychádzali zo štúr. slov., ale boli tam gram. úpravy (Hodža a Hattala – v diele Krátka mluvnica slovenskuo zmenili všetky hore vymenované úpravy), odporcom bol Kollár – zástanca češtiny
-novinár, redaktor, 1845 – Slovenskje národnje noviny – orgán slov. nár. hnutia. Literárna príloha – Orol tatranský. 1843 – O národných piesňach a povestiach plemien slovanských – názor na literatúru – Heglova filozofia. Slovanov charakterizoval ako spevavý národ
-básnik – romantické české básne Důmky večerní, Rozžehnání – venoval Márii Pospíšilovej, epos Svätoboj