MOTÍV VZBURY PROTI UTRPENIU A NESLOBODE V SLOVENSKEJ ROMANTICKEJ LITERATÚRE
(S. CHALUPKA, J. BOTTO, J. KRÁĽ)
• S.Chalupka, J.Botto, J.Kráľ
• znaky romantizmu
• ľudová slovesnosť
ROMANTIZMUS V SLOVENSKEJ LITERATÚRE:
Spoločenské pomery:
- v súvislosti s revolučným dianím v Európe nastáva rozvoj slov. národného hnutia v prvej polovici 19.stor.
- ohlas na revolučné hnutie v Habsburskej monarchii
- vplyv francúzskej februárovej revolúcie na povstanie vo Viedni
Mladé Slovensko - revol. hnutie slov. mládeže, snaha získať ľudové vrstvy a meštianstvo
program:
1. národno - kultúrne otázky
2. sociálne otázky
- Kossuth nepochopil nemaďarské národnosti
- snaha Slovákov o zjednotenie národa :
a) presadenie svojho spisovného jazyka
b) presadenie spoločných kultúrnych zariadení
- vznikla Spoločnosť česko - slovanská - národnobuditeľská funkcia, činnosť Vrchovského - národné a politické otázky, získala si Ľ.Štúra Štúrova škola - demokratické myšlienky boli neprijateľné pre vládu, 1837 - zrušenie Spoločnosti, zakázané všetky takéto spoločnosti - vzniká tajný spolok Vzájomnosť - sociálne otázky
Katedra česko - slovenskej reči a literatúry - vznikla na Ba-skom evanjelickom lýceu
1 hlavný cieľ : uzákonenie spisovnej slovenčiny 1843 - Štúr, Hurban, Hodža, v Hlbokom u Hollého
1 podmienka : rozšíriť kultúru medzi ľudové vrstvy dosiahli víťazstvo, prvá kniha v novom
jazyku bola II.ročník Almanachu Nitra
Slovensko bolo pod dvojakým útlakom:
1.Rakúsko - hospodársky
2.Maďarsko - národnostný
Charakter slovenskej romantickej literatúry:
- vernosť národu a materinskej reči ako prejavu slobodného myslenia
- Kalinčiak vytvoril zásady SLR - " Umelecké dielo je výrazom básnikovej individuálnosti a národného charakteru "
- SLR zaostáva za ER o 30 - 50 rokov, spôsobené tým, že nositeľom revolučných myšlienok nebola buržoázia, ale stredná šľachta a zemianstvo
- SLR nadväzuje na klasicizmus, pretože SK neospevoval feudalizmus a šľachtu, hlásal myšlienky humanizmu ( Kollár, Hollý )
- v slov. lit. bola vedome potláčaná subjektivita
- pocity jednotlivca sa spájajú s potrebami národa
- potláčaný krajný individualizmus, titanizmus naznačený a zmiernený u J.Kráľa
Hrdinovia:
- ľudového pôvodu, prebratí z ľudovej slovesnosti (zbojníci)
- výnimočný človek vo výnimočnej situácii, ale bol spojený s národom
- spájanie osobného a národného (potrieb) Štúr
- ide o autoštylizáciu básnika
- nebol to odcudzenec spoločnosti, zrastený so spoločnosťou
Ďalšie znaky romantizmu:
- tragizmus
- historizmus - obracanie sa na témy z minulosti
- titanizmus - snaha o vykonanie veľkého činu pre národ
Vzor:
- ľudová slovesnosť prebral ju bezo zvyšku, odmietanie antiky
- poézia - sylabický prozodický systém: znaky: a) rovnoslabičnosť = izosylabizmus - 12 slabičný verš s polveršovou intonačnou prestávkou po 6-tej slabike
b) združený rým
c) rytmicko - syntaktický paralelizmus - jeden verš je jedna veta zhoda veršového a syntaktického členenia
- Matiášovská a Jánošíkovská tematika, témy ľudových balád a povestí prebrali z ľudovej slovesnosti, záujem o slovenský ľud
- prevaha poézie nad prózou - Kalinčiak, dráma vytvorená nebola
Námety:
- minulosť a jej idealizácia ( prostredníctvom minulosti vyslovovali ideály svojej doby )
- vízie lepšej budúcnosti, prítomnosť slúžila len na vyslovenie kritických postojov k aktuálnym problémom doby
Ďalšie znaky:
- demokratizmus - hrdina má ľudový pôvod, autori nemajú nič spoločné s aristokraciou ( pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom )
- humanizmus
SLR je jediný romantizmus v Európe, ktorý kodifikoval spisovný jazyk
- kresťanstvo - kríž na veži
SAMO CHALUPKA
" Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som:
to jediná moja vina a okrem nej žiadna iná. "
- jeden z najstarších štúrovcov
- študoval teológiu na bratislavskom lýceu (tam sa stretol so Štúrom)
- bol spoluzakladateľom spoločnosti českoslovanskej
- 1830 –prerušil štúdium, išiel bojovať za Poliakov –bol poranený
TVORBA: 1. pokusy v češtine, neskôr písal v štúrovčine
1. zbierka básní – Spevy (lyrické básne angažované za program nár. obrodenia)
-nie je významný básnickou tvorbou, ale historickou epikou = jánošíkovská epika Likavský väzeň (motív vatry – symbol slobody). Junák (obnovenie jánošíkovského odboja), Kráľovoholská (výzva do boja proti krivde). Protiturecká tematika Boj pri Jelšave, Branko (slovenský zbojník). Na jeho hrobe je vytesané: "V pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som", Turčín Poničan (príbeh slovenskej žený, kt. odvlečie poturčenec do Turecka, ale spoznáva v ňom svojho syna – zdôrazňuje patriotizmus, lásku k vlasti).
Jánošíkovská tematika:Kozák, Likavský väzeň (Jánošík uvažuje o svojom osude, neupadá do beznádeje, verí, že sa dostane na slobodu, aby mohol okolo seba zhromaždiť Junákov), Valibuk, Junák (verí v obnovenie jánoš. odboja, hoci všetci hôrni chlapi v presile moci pánov), Pieseň o Jánošikovi, Kráľovohoľská (spojil jánošíkovský motív s ťažkým položením národa, záver: výzva k súčasníkom, aby povstali proti krivde)
Protiturecká tematika:Boj pri Jelšave (Slováci víťazia nad Turkmi), Turčín Poničan, Branko (veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, bojovníkovi za práva ľudu proti pánom, len zradou nad ním zvíťazila presila)
Cudzím národom:Všeslav, Juhoslovanom
Hrdinský epos:Mor ho!
Mor ho!
-lyricko-epická básnická skladba
-idea slobody, humanizmu
Obsah:
Hŕstka slovanských poslov ( slov.junákov) prichádza privítať rímskeho cisára, ponúknuť mu mier a priateľstvo. Ponuku odmieta s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa vrhnú na Rimanov s výkrikom MOR HO! ( heslo k boju predtým MAR HA). Slováci síce podľahli presile, rímsky cisár sa však neteší zo svojho víťazstva, lebo vidí hromady Rimanov (Slovákov) mŕtvych na bojisku. Morálnymi víťazmi sa teda stávajú Slováci.
Prvé verše - symbol sily, slobody, voľnosti, nesmrteľnosti slovenského ľudu, ktorý nezahubí žiadna presila
- dôležitým prostriedkom zobrazenia postáv (mládencov) a deja je príroda
- oživil ideály revolúcie
- viera v nezlomnosť slovenského národa
- boj Slovanov za národnú nezávislosť
- snaha podrobiť si menší národ väčším
- námet: Šafárikove dejiny reči a literatúry
- konflikt: Rimania (pýcha, nadutosť, žijú z koristi, nadradenosť, zbabelosť, dobyvačnosť) x Slovania (pohostinstvo, pracovitosť, skromnosť, odvaha, spravodlivosť, pokora, bojujú za svoje práva)
- Tatry, Dunaj – symboly Slovenska
- začína opisom prírody použil ho ako lyrickú skratku)
- "Duní Dunaj a luna za lunou sa valí" – onomatopoja
- Chalupka pracuje s priestorom (sloveso stáť, hore-dole)
- využíva epitetá, prirovnania, historizmy, inverziu (prehodenie slovosledu), synekdocha (prehodenie časti za celok), hyperbola (nadsázka)
- rým je združený, priestorové vyjadrenie
- záver: Slovania síce padajú za slobodu, ale sú morálnym víťazom. Rimania víťazia na bojisku, ale zostávajú s hanbou otrokára
- nadčasovosť -1.S.v. – protifašistický odboj – spolok Mor ho!
- 2.S.v. – z vysielača v BB odzneli verše z Mor ho!
JANKO KRÁĽ
- rozvinul baladu
- "burič"
- dominantnosť – pohyb (aktivita národa)
- zúčastnil sa revolúcie v Poľsku – bol revolučný
Vlastenecká a revolučná lyrika:Orol vták, Duma bratislavská, Jarná pieseň, Šahy, Duma dvoch bratov, Zverbovaný
Balady s mravnou problematikou: Bezbožné dievky,
Sociálna problematika: Kvet, Pán v tŕní,
Boj proti poverám:Kríž a čiapka
Orol vták:
-orol- symbol slobody, vatra - sloboda
-autor vyjadruje túžbu po slobode
-hrdinu zobrazuje ako orla – odvážny, znáša prekážky a letí aj cez búrku, je zima, ale letí ďalej – nič ho nezastaví
-básnické prívlastky, prirovnania, epitetá
-združený rým, sloha má 4 verše
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
-báseň – baladický charakter
-2 časti: 1. opisuje situáciu, stanovisko autora k spoločenskej situácii, 2. dej
-využíva autoštylizáciu
-pesimistické verše
-lyrický hrdina zaspí a sníva, zmena nálady – idylický obraz dediny
-na zobrazenie idyly využíva zdrobneniny
-strieda sa úvaha s opisom
-syn: divný, hrdý, individualista, odchádza z domu, snaha vykonať veľký čin = titanizmus
-zakliata panna – symbol slovenčiny
-divný Janko – národovci bojujúci za slobodu
-rozbúrený Váh - spoločnosť
JÁN BOTTO
-podnet: ľudová slovesnosť
dobro x zlo
svetlo x tma
-zvýrazňuje farbivosť: biela húska, zlatá sloboda
-pseudonym Janko Magihradský
-balada: hrdina splýva s okolím, stupňovanie = gradácia, kontrast
Žltá ľalia
-mravnostná balada
-retrospektívne rozprávanie
-biblické postavy Adam a Eva
-refrén slúži na posun deja
-stupňovanie
-spojenie nevinnosti (ľalia) a žiarlivosti (žltá)
Báj na Dunaji
- Slovensko ako zakliata biela húska s červenými ústami, pláva o Dunaji, túži vzlietnuť, ale nepriateľ vietor ju stále zráža dolu
- zachraňuje ju smelý junák, v náručí sa mu mení na bielu vílu
Margita a Besná
Ctibor –balada o bezohľadnom pánovi Beckova, kt. zneuctil nedeľu polovačkou a preto je potrestaný
Smrť Jánošiková – jeho vrcholné dielo
- jánošíkovská tematika, základ tvorila báseň Pieseň Jánošíková 2 pohľady: 1. Jánošík + družina – hrdinský boj proti feudálom, 2. vízia v budúcnosti národa
-9 spevov: 1. –zlapanie Jánošíka, 9. – smrť Jánošíka
-farebnosť, spojenie zo slobodou, analógia na Ľ. Štúra, Dunaj – symbol Slovenska, viera v spravodlivosť, oheň – viera v spásu, motív ohňa
-12-slabičný verš (Alexandrín)
-zdrobneniny – deminutíva
-vymenúvanie – enumerácia
-básnické otázky, zvolania
-Kráľova hoľa, vatra, Dunaj – symboly Slovenska
12 sokoli – štúrovci
oheň – snahy
-epizeuxa, prirovnania, epanastrofa, inverzia (prehodený slovosled)
-vyjadrenie vlasteneckých a protifeudálnych názorov
Spevy
Ľ. ŠTÚR – VŠESTRANNÁ OSOBNOSŤ
-krédo: veľa tvoriť, málo troviť a učiť sa
-bratislavské lýceum – člen spoločnosti česko-slovanskej
-študoval teológiu, ale kňazom nebol
-učiteľ, pedagóg
-bol predsedom česko-slovanskej
-zástupca profesora Palkoviča na katedre reči a literatúry česko-slov.
-prednášateľská činnosť
-národný buditeľ – podnietil výlet na Devín (1836), čím oživil idey slovanstva
-politik – vystupoval proti maďarskej politike, bol obvinený z vlastizrady
-dostal zákaz prednášať, bol pozbavený zástupovectva na katedre
-1844-odchod do Levoče + protestný odchod študentov (Janko Kráľ)
-poslanec za mesto Zvolen na Uhorskom sneme (1847-1848), pripravil a vystúpil s rečou na Uhorskom sneme – žiadal demokratické reformy (zrušenie poddanských záväzkov, vystupoval proti maďarčine na zákl. školách, bol obhajcom slovenského národno-politického programu – potreba industrializácie, rozvoj obchodu, národ. školstva, otázky zrovnoprávnenia, bol za zdanenie šľachty)
-1848 – odišiel do Viedne, aby rokoval so zástupcami rak.-uh. Slovanov
-je autorom petície Žiadosti slovenského národa –prednesená 10.-11.5.1848 na zhromaždení nár. hnutia (požiadavky: autonómia Slovenska v rámci R-U, uplatňovanie slovenčiny v úradoch a školách, demokratické požiadavky). Petícia = ohrozenie štátnej jednoty = zatykač, útek do Prahy
-1848 – zúčastnil sa na Slovanskom zjazde
-po revolúcii – aristokracia – odpor voči nár. hnutiu. Štúr sa dostal do Modry (policajný odpor)
-jazykovedec – 1843 – na zasadaní spolku Tatrín bola slovenčina oficiálne predstavená, 2 diela: Nárečia slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí (kodifikácia), Náuka reči slovenskej (vedecký opis gram. stavby, objavil rytmický zákon a určil fonologický pravopis)), 1844 – Almanach Nitra, Štúrovská slovenčina (26.-28. august 1843) – znaky: nemali "y, ô, ľ, ä, ú", písalo sa uo, ia, ie – ju, je, mal = mau. Vytváral nové slová – z latinčiny a zachovával staré. 1852 – BA – stretli sa štúrovci s opozíciou a dohodli sa na zavedení jednotného jazyka. Vychádzali zo štúr. slov., ale boli tam gram. úpravy (Hodža a Hattala – v diele Krátka mluvnica slovenskuo zmenili všetky hore vymenované úpravy), odporcom bol Kollár – zástanca češtiny
-novinár, redaktor, 1845 – Slovenskje národnje noviny – orgán slov. nár. hnutia. Literárna príloha – Orol tatranský. 1843 – O národných piesňach a povestiach plemien slovanských – názor na literatúru – Heglova filozofia. Slovanov charakterizoval ako spevavý národ
-básnik – romantické české básne Důmky večerní, Rozžehnání – venoval Márii Pospíšilovej, epos Svätoboj