Rôzne podoby spoločenských a sociálnych problémov v slovenskej dramatickej tvorbe

RÔZNE PODOBY SPOLOČENSKÝCH A SOCIÁLNYCH PROBLÉMOV V SLOVENSKEJ DRAMATICKEJ TVORBE
(J. CHALUPKA, J. PALÁRIK, J. G. TAJOVSKÝ)

TAJOVSKÝ
Dramatická tvorba:
Celovečerné hry:Ženský zákon, Nový život, Statky- Zmätky, Smrť Ďurka Langsfelda, Blúznivci,
Jednoaktovky: Matka, Hriech, Tma, V službe, Sľuby, Jej budúci,
Vrcholné poviedky: Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Horký chlieb, Na chlieb, Mišo (Dokonca, Žliebky, Prvé hodinky)

Ženský zákon
- dej sa odohráva na dedine Kordíky, do popredia sa dostáva ekonomická otázka manželstva
Hlavné postavy:
Anička Javorová, Miško Malecký - nezištná láska týchto dvoch je rušená majetkovými problémami a pomermi
Mara Malecká sa nechá ovplyvniť dedinskou klebetnicou Dorou, ktorá ohovára Aničku a ponúka jej za nevestu richtárovu dcéru. Tu sa objavuje " Ženský zákon " - mašinéria klebiet, čarovania, majetku, ale aj alkoholu. Jano Malecký tento spor v závere rieši.
- v diele ukázal, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy
- humor preniká všetky zložky diela - základný postoj autora k životu, komická stavba situácií,
charaktery, dialógy a gestá postáv
- za týmto humorným životným postojom je v hre vážna otázka o hodnote človeka

Statky – zmätky
-dramatický príbeh 2 mladých ľudí, ktorí pristúpia na manželstvo bez lásky pre majetok
-Postavy : Ľavkovci - syn Ďurko - človek chamtivý, túžiaci po majetku
Palčíkovci - bezdetní, lakomí ľudia, ktorí potrebujú lacnú pracovnú silu
Kamenský - stoja proti nim - dcéra Zuzka
-expozícia: Palčíkovci chcú ako svoje deti Zuzku a Ďurka
-kolízia: narušenie vzťahov
-kríza: Ďurko chodí za Betou, konfliktné vyvrcholenie vzťahov, Zuzka opúšťa Ďura a privádza Betu, Palčík odmieta prepísať majetok
-peripetia: nastáva hádka medzi Ďurom a Palčíkovcami, Palčík striela na Ďura, Ďuro vyženie Betu, Palčík vyženie Ďura, Ďuro išiel za Zuzou, Zuza sa odmieta vrátiť k Ďurovi
-záver: Zuzka urobila dobre
-idea: vplyv majetku a túžby po ňom na charakter človeka
-dej je rámcový
-autor využíva nárečový jazyk
-Ďuro- mládenec po vojne, populárny medzi ženami, je namyslený, rád chodí do krčmi, je robotný, jeden z najšikovnejších
-Tomáš Kamenský (otec Zuzky) – vyznáva iné hodnoty ako majetok
-Zuzka – nevýrazná, tichá, poslušná, obotná, Ďuro sa jej páči
-Palčíkovci – bohatí gazdovia, skúpi
-záver: Autor odsudzuje bohatých a tých, ktorí s túžby po majetku ničia šťastie svoje, ale aj druhých. Vyzdvihuje charakter Zuzky a príslušníkov rodiny Kamenských
PALÁRIK
veselohry: Inkognito (kocúrkovská tematika, zbližovanie vrstvy vlasteneckej inteligencie s odrodilými malomešťanmi), Drotár (konflikt: zámena osôb a charakterov, oslava predstaviteľa slov. ľudu v odnárodnenom svete meštiactva), Zmierenie alebo dobrodružstvo pri Obžinkoch

hist. dráma:Dmitrij Samozvanec

Zmierenie alebo dobrodružstvo pri Obžinkoch
-idea: spoločenské a národné zmierenie šľachty a ľudu
-zápletka: dvojnásobná zámena osôb
-predloha: poľská veselohra Obžinky
-téma: Súveký spoločenský život a súžitie slovenského a maďarského národa v Uhorsku. Autor vyslovuje myšlienku vzájomnej úcty Maďarov a Slovákov
-konflikt: vlastenectvo, odrodilstvo, zmierenie sa Maďarov a Slovákov
-úloha: pobaviť, poučiť, vychovať
-postavy:grófka Hrabovská
barón Kostrovický - odrodilec, ľahostajný k ľudu, hanbí sa za Slovákov
Ing.Rohoň - verný svojim ideám a zásadám, vlastenecký, zaujíma sa o ľud
Miluša - dcéra národne uvedomelého učiteľa Oriešku, slobodomyseľná, vlastenecká, zaujíma sa o ľud, láska k vlasti
Orieška - úzky vzťah k ľudu a slovenským tradíciám
-cieľ: prekonať odsúdenia šľachty a ľudu, zrušiť spoločenské nerovnosti, výsmech odnárodnenia
-jazyk: hovorový, príslovia, porekadlá
-kritika odrodilstva, pohŕdanie ľudom, hájenie jazyka
-kritika toho, kto neprispeje prácou pre národ
-dej: Odohráva sa na šľachtickom statku grófky Elizy Hrabovskej. Je zasnúbená s barónom Ľudovítom Kostrovickým, ktorého však nikdy nevidela. Jej spoločnica Miluša jej radí, aby ho vyskúšala, či naozaj bude pre ňu vhodnou partiou. Preto si vymenia úlohy. Netušia však, že to isté napadlo aj Kostrovického. A tak Miluša vedie rozhovor s Rohonom v domnienke, že je to barón. Povie mu úprimne svoj názor a kritizuje jeho odrodilstvo. Rohon s ňou v duchu súhlasí a dáva jej za pravdu. Ale musí mlčať, aby sa neprezradil. Skutočný barón je rád, že nemusí viesť tento rozhovor a odmieta sa s grófkou zosobášiť. Medzitým stretne mladú krásnu ženicu, čiže grófku za ňu prezlečenú. Hneď sa mu zapáči a ostane na slávnosť obžinkov. Miluša, Rohon a grófka sa prezradia, ale barónovi nepovedia nič. Nakoniec sa všetko dobre skončí. Miluša si zoberie Rohona a grófka baróna.
JÁN CHALUPKA
( 1791 - 1871)
- starší brat Sama Chalupku, prvý slovenský predstaviteľ drámy, tvorca slovenskej veselohry
- narodil sa v Hornej Mičinej, gymnázium vyštudoval v Ožďanoch a v Levoči a po gymnaziálnych štúdiách študuje teológiu, filozofiu a jazykovedu, štúdium ukončil v Jene
- učil na lýceu v Ožďanoch a Kežmarku, od roku 1824 pôsobí ako farár v Brezne
- v Brezne odpozoroval javy zo života a opisoval malomeštiacky život a prostredie

Tvorba:
1830 - veselohra KOCÚRKOVO s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali
- mala úspech, úpadok feudalizmu, nástup buržoázie, meštianstva, úpadok zemianstva
- podáva obraz malomeštiackych pomerov v prvej polovici 19.stor.
Idea: kritika spoločenských pomerov tohto obdobia: 1. malomeštiactva
2. nesprávna výchova
3. karierizmus
4. dvojtvárnosť
5. odrodilstvo
- v hre nachádzame 3 vrstvy kocúrkovskej spoločnosti:
a) malomestská buržoázia - čižmársky majster Tesnošil Jánoš - prototyp negatívnych vlastností
malomeštiakov
- túžba zaradiť sa do vyššej panskej spoločnosti, zlý vzťah k rodine,
napáchol maďarčinou, používal maďarské frázy v slovenskej reči
- cez túto postavu pranieruje obdiv malomeštiakov k cudzej kultúre, jej
poklonkovanie, čo viedlo k národnej zrade a odrodilosti
- Madlena - Tesnošilova žena, bola klebetná, márnivá, falošná
jej cieľ: vydať dcéru za boháča - dcéra bola rozmaznaná a papuľnatá,
syn lenivý, pravý zárodok tejto spoločnosti
- v spoločnosti prevláda: faloš, závisť, lenivosť, zlá výchova detí
b) upadajúci feudalizmus - pán z Chudobíc - hlási sa k Maďarom, zeman, cirkevný inšpektor,
predstavuje úpadok tejto vrstvy
c) mladá pokroková generácia - inteligencia - učiteľ Sloboda - ukazuje progresívne vlastnosti
mladej generácie, národne uvedomelý inteligent 
postava blízka štúrovskej generácii
- postavy charakterizuje tromi spôsobmi:
1.cez konanie
2.menom : Vodupil - krčmár, Zamotal - advokát, Čarbay - notár
3.rečou
- Chalupka svoje postavy i prostredie zobrazoval tak, aby nebolo pochybností, čo je mravné a čo nemravné, čo je pokrytecké a čo reakčné, čo má budúcnosť a čo musí zaniknúť
- postavy sa stávajú smiešnymi tým, že chcú byť múdre, ukázať, čo vedia a ukazujú, že aj to málo, čo vedia je chybné ( poznatky z uhorskej histórie)
Dôležité fakty:
- ako prvý použil ľudovú reč
- typické pre jeho tvorbu sú satira, humor, irónia, zveličenie ( jeho humor je slovný aj situačný)
Drámy s témou Kocúrkova:
Všetko naopak Hrdá pýcha skrotla
Trasorítka Štyri svadby na jednom pohrebe
Trinásta hodina Staruš Plesnivec