Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Rozličné podobz umeleckého pohľadu na zemianstvo a jeho zánik v slovenskej literatúre

ROZLIČNÉ PODOBY UMELECKÉHO POHĽADU NA ZEMIANSTVO A JEHO ZÁNIK V SLOVENSKEJ LITERATÚRE

SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ
( 1847 - 1916)
- najstarší syn J.M.Hurbana
- vedúca osobnosť slov.nár.života, redaktor, organizátor

Tvorba:
spoločenské romány a novely: Letiace tiene
Suchá ratolesť
- pre obidve diela je charakteristická postava zemana - statkára
- v tých časoch mala táto postava závažný podiel na politickom živote v Uhorsku
- v 70.-tych a 80.-tych rokoch sa slovenské zemianstvo odnárodňovalo, v uhorských pomeroch sa vážne pociťovala jeho neúčasť v národnoobrannom boji slovenskej buržoázie - spisovatelia sa preto zamýšľali nad návratom zemianstva do slovenského tábora

LETIACE TIENE - novela
- proces úpadku zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského a hospodárskeho života
- názov charakterizuje pomery na Slovensku: tiene, ale aj svetlo
3 typy zemanov:
1. Imrich Jablonský - majetný úradník, predstaviteľ konzervatívca, má dve dcéry
- nie je prístupný novým myšlienkam, chce mať viac, nechá sa opantať kapitalistom Hermanom Bauerom, nestráca však charakter a nie je zlý
2. Kazimír Podolský - Jablonského švagor, večery trávi v herni, prišiel o všetok majetok aj o ženu a stáva sa z neho ľudská troska
3. Eugen Dušan - Jablonského sused, má skromný majetok, nie je náročný, používa moderné metódy
- netúži po prepychu, vzdelaný filozofujúci zeman, patrí do inteligencie spolu s vlasteneckým učiteľom Holanom
Konflikt: zemianstvo x inteligencia

SUCHÁ RATOLESŤ - román
Karol Vanovský - pevné hospodárske zázemie (statkár)
Stanislav Rudopoľský - zeman, široký kultúrny rozhľad, bohaté životné skúsenosti
- vracia sa z potuliek po Európe do rodného Rudopolia
- nie je pronárodne ani protinárodne orientovaný, všetko kritizuje, pod vplyvom susedov - rodiny Vanovských a učiteľa Tichého - sa formuje jeho náhľad na rod a zemianstvo
- v rozhovore s Tichým sa zamýšľa nad hynutím zemianstva, ale dochádza k názoru, že najlepší jednotlivci môžu v tomto boji zohrať pozitívnu úlohu
Adela Rybárička - Rudopoľského suseda, samostatná inteligentná žena, ktorá dokáže byť mužovi rovnocenným partnerom

Vajanského pohľad na zemianstvo:
- prežiť môžu len schopní jednotlivci z radov zemianstva ako je Rudopoľský
- zemianstvo ako trieda však nemá perspektívu, lebo sa z národného tábora vylúčila

romány:
Kotlín - problematika zemianstva, hlavný hrdina nesplýva so slovenským národom, v popredí je zemianstvo
Koreň a výhonky - inteligencia sa má spojiť s ľudom
- on a ľud sú ako dve loďky, ktoré idú rovnakým smerom, ale medzi nimi je more
" Ku koreňom sa musíme pripútať my nepotrebné výhonky."

ľud inteligencia
Prísaha - báseň, ľud nechápe kam smeruje
MARTIN KUKUČÍN
( 1860 - 1928)
- narodil sa v Jasenovej, pochádzal z roľníckej rodiny zo 4 detí
- základné vzdelanie dostal v Jasenovej, neskôr študoval v Martine, Revúcej, B.Bystrici
- za učiteľa vyštudoval v Kláštore pod Znievom, istý čas pôsobil v Jasenovej
- nespokojný s povolaním učiteľa odchádza študovať medicínu do Prahy, kde neskôr pôsobil, potom odišiel na ostrov Brač, oženil sa s Pericou Didoličovou, zomiera v Chorvátsku na zápal pľúc

Tvorba:
- do literatúry vstupuje neskôr ako Vajanský, na ktorého nadväzoval a poučil sa z jeho chýb, ale v mnohom ho i prekonal

KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE - poviedka
- zaoberá sa problematikou zemianstva
- má humorno-satirický charakter
- zachytil úpadok zemianstva (morálny aj materiálny), i jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i do osudov národa
Aduš Domanický - reprezentuje zemianstvo
- na jeho vykreslenie autor používa paradox a iróniu
- navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, no v skutočnosti sa jeho kaštieľ  rozpadáva a majetok hynie
znakovosť: Domanický = doma nič
Ondrej Tráva - bývalý roľník, obchoduje s obilninami
- dravý, podnikavý, schopný špekulácie
- predstavuje upevňovanie novej spoločenskej triedy - podnikateľskej buržoázie
znakovosť: Tráva = rýchlo rastie, nie je možné ju vykynožiť
Dej:
K chudobnému hrdému zemanovi Domanickému si náhodou v hostinci prisadne Ondro Tráva - gazda, ktorý chce podnikať. Chce chovať ovce, predávať vlnu a mať z toho veľké zisky. Od Aduša chce kúpiť jačmeň a tak mu dá desiatku. Keď však príde do jeho domu, vidí, že je to pustina. Zaujmú ho však jasene a chce ich kúpiť. Aduš sľúbi, že desiatku vráti, keď báčik z Chochoľova umrie. Jasene predať nechce, lebo tam má pochovaných predkov. Na druhý deň báčik umrie a Aduš má nádej na dedičstvo.
- autorovi imponuje životaschopnosť Trávu, no jeho irónia stíha aj tento typ podnikateľa
- konfrontáciou týchto dvoch protikladných spoločenských typov - upadajúceho zemana a podnikavého kupca sa autorovi podarilo zachytiť základné tendencie spoločenského vývinu doby

DOM V STRÁNI
Motto: "Dve veci má svet - lásku a smrť."
Téma: život ľudí na ostrove Brač
Prostredie: Brač - Juhoslávia, Grabovik
Idea: vzťah dvoch spoločenských tried - sedliackej a panskej a nemožnosť ich splynutia
Konflikt: sedliaci x statkári  težaci x šorovia
Postavy: težaci - Mate Berac, Jera, syn Ivan, dcéry Matija a Katica a Katicin priateľ Paška Bobic
šorovia - šora Anzula Dubčicová, jej syn Niko Dubčic
Mate Berac - "patriarcha" v rodine aj v okolí
- silou svojej osobnosti dbá, aby sa dodržiavali zvyky a tradície aj spoločensko-triedne vzťahy
- rozpory v rodine = príznak rozkladu starých spoločenských vzťahov osamotenie:
1.nástupcu nemá - v rodine, ktorá by jeho názor udržiavala
2.spoločnosť - neprijíma tento spôsob
1+2=smrť - zánik patriarchálneho sedliactva ako spoločenskej sily
šora Anzula - pracovitá, energická žena, víťazí u nej rozum nad citom
- každý si ju ctí a váži, pomáha težakom - umožňuje jej to statkársky stav, ktorý si ctí a váži
obchodník Zandome - podnikateľ, cieľavedome sa derie dopredu
- voľnomyšlienkar " Don Juan "
- rešpektuje spoločenské rozdiely - Katicu by si za ženu nezobral, ale milkovanie s težačkami mu nevadí
- ironický vzťah k spoločnosti, k vlastnej triede a stavu, k sebe samému
- pochybuje o všetkých hodnotách
láska Nika a Katice :
Mate a Anzula sa stavajú vo vnútri proti  láska bez prekážok - nech sa spoznajú, nebudeme im brániť, dali im čas na uvažovanie  nevydarená láska
 rozdielny sociálny pôvod - majetný x nemajetná
 rozdielne korene lásky:
Niko - vášeň, cit, živelná pudovosťrozum
Katica - túžba po panskom živote  cit  nenávisť
záver:
- zdanlivo šťastný, Niko si berie seberovnú Doricu, Katica predtým ohrdnutého Paška Bobica
- Mate zomiera spokojný, lebo sa rozpadlo to, čo sa protivilo pravde a rozumu
PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV
( 1849 - 1921)
- radíme ho k realistickým spisovateľom konca 19. a začiatku 20.storočia
- narodil sa vo Vyšnom Kubíne, pochádza zo zemianskeho rodu, no na svojom pôvode si nikdy nezakladal
- prekladá diela rôznych spisovateľov a dokazuje životaschopnosť spisovnej slovenčiny
Tvorba:
- zemianskou problematikou sa zaoberal v dielach: Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský

EŽO VLKOLINSKÝ
Dej:
Zemiansky mládenec Ežo sa zaľúbi do sedliackej dievčiny Žofky Bockovie. Proti tejto láske sa postaví Ežova matka Estera - zarytá zemianka - a vyhodí Eža z domu. Uchýli sa k otcovmu bratovi, strýkovi Eliášovi, ten urobí Estere napriek a vystrojí Ežovi svadbu. Rozhnevané rodiny sa zmieria po šiestich rokoch prostredníctvom Ežovho syna Benka.
hlavný zámer:
- vzťah medzi zemanmi a sedliakmi je rovnocenný
Ežo na svadbe povedal: " Sme rovní, áno zeman nezeman, v tom rozdielu viac niet.
Kto inakšie dnes vraví, nezná časy, alebo je zatvrdilý,
čo je nerozum. "
- v tomto diele zobrazil proces splývania zemianstva s ľudom ako zákonitý jav spoločenského vývinu, proces vraďovania sa zemianstva do novoutvárajúcich sa buržoáznych vzťahov na prelome prvej a druhej polovice minulého storočia
- tento proces zasahuje individuálne aj kolektívne vzťahy ľudí

GÁBOR VLKOLINSKÝ
- Ežov bratranec, stvárnil proces úpadku zemianstva na rodine Gáborovej, jeho hynutie
- matka pije, otec sa spúšťa, majetok pláva dolu vodou odraz na Gáborovej psychikeje ponižovaný v láske i v živote zanevrie na svoju triedu
- nakoniec si nájde dievča z ľuduBlaškovci - proces sebazáchovy = zblíženie s ľudom
definitívny rozpad zemianstva a) morálny - pitie matky a otca
b) materiálny - o majetok sa nikto nestará
JÁN KALINČIAK
( 1822 - 1871)
- romantik, významný prozaik
- narodil sa v rodine evanj. farára v Hornom Záturčí
- študoval históriu a filológiu, zomrel v Martine
Tvorba:
diela zo zemianskeho života: Milkov hrob
Svätý duch
Knieža liptovské
Orava

REŠTAVRÁCIA
- prvá humanistická poviedka so šťastným koncom
- stoličné voľby - podtitul - obrázky z nedávnych časov
Čas: prvá polovica 19.storočia (30-te roky)
Téma: obraz života zemianstva
Idea: úpadok zemianstva - hospodársky aj morálny
Motív: stoličné voľby a kortešačky - príprava na voľby
Konflikt: Adam Bešeňovský x Ján Potocký
- chcú získať úrad vicišpána
Prostredie: dedinka Radošovce a Bešeňová
Postavy: zemianske - Adam Bešeňovský, Matiáš Bešeňovský, Ján Potocký, Štefan Levický
- vlastnosti zemanov, ich myslenie a správanie zobrazil cez ich činy:
- alkoholizmus, vyhýbali sa práci, intrigy, obohacovanie na úkor iných, podplácanie, sú chudobní, ale odvolávajú sa na svoje niekdajšie práva, správajú sa ako páni, sú malicherní, neschopní nijakého pozoruhodného činu

Dej:
V popredí - boj o moc medzi dvoma zemianskymi rodmi - Potockovci, Bešeňovci, ktorý umocňuje ľúbostná pletka Štefana Levického a Aničky Bešeňovskej. Obidve strany sa snažia strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Štefan Levický dostane prísľub od Adama Bešeňovského, že ak ho zvolia za vicišpána, dostane jeho dcéru za ženu. Príležitosti sa chytí jeho strýc Andrej Levický a vyvinie všetko úsilie, aby splnil synovcove túžby. Štefan je však z rodiny Potockovcov - a to je Bešeňovských náprotivok vo voľbách. Dielo je plné intríg a zápletiek.
Reč: latinské slová, ľudový jazyk, príslovia, porekadlá, vtip, humor

Význam: - vrcholné dielo slovenského literárneho romantizmu v próze
- romantická metóda dosahuje krajný bod, znaky realizmu sú najvýraznejšie
v charakteristike postáv
- zemianstvo bolo teda častou témou a bolo aktuálne hlavne v začiatku utvárania národného povedomia, keď sa rozhodovalo, kto má stáť na čele národa v jeho ďalšom rozvoji: niektorí autori videli vodcov v zemianstve, iní videli v zemianstve len jeho úpadok

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk