J.G.Tajovský a B.S.Timrava patria do druhej vlny slovenského literárneho realizmu. Do popredia sa dostáva sociálna problematika, záujem o ľud, autori sa zaujímajú viac o vnútorný svet svojich postáv, kresba charakterov prerastá až k typizácii postáv. Hlavným zámerom autorov bolo pravdivo, ale kriticky zobraziť, venujú sa hlavne ľuďom z najnižších vrstiev. Realizmus postupne prerastá až do kritického realizmu - hlbšie odhaľovanie rozporov v spoločnosti.

JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ
- tvoril o ľude a pre ľud
- próza – zbierky poviedok: Omrvinky, Z dediny, Rozprávky, Rozprávky pre ľud, Besednice, Smutné nôty, Spod kosy, Tŕpky, Zbohom, Rozprávky z Ruska (poviedka Hlucháň), Obrázky nové i staré, Úhrobky, Do konca – spomienky na starého otca Grešku, jeho pracovitosť a starostlivosť o svojich najbližších – filozofia života dedinského človeka

Poviedky - vplyv prostredia:
a) starootcovský dom
Žliebky Do kúpeľa Prvé hodinky
DO KONCA
- zachytáva posledné chvíle života starého otca
- cez jeho postavu podáva obraz filozofie dedinského človeka, jeho pocity
- starého otca nemohli udržať doma, aj keď už nevládal
- až do poslednej chvíle myslí na zaopatrenie najbližších
- zomiera s kapsičkou na pleci a so sekerkou v ruke
" Pre nás žili, pre nás pracovali
a strádali bez dychu až DO KONCA! "

b) bankovnícke prostredie
Na chlieb
MAMKA PÔSTKOVÁ
Hlavná myšlienka: statočnosť malej ženičky, ktorá chodí splácať dlžobu do banky a bojí sa , aby
nezomrela, kým ju nesplatí
- zdôrazňuje jej malosť a krehkosť, aby vyzdvihol jej veľké duševné hodnoty (kontrast)
 
c) sociálna problematika
Pastierča Zuza Apoliena
HORKÝ CHLIEB
Téma: kritika spoločnosti
Konflikt: chudobné deti x panské deti
- Marka Turianka, vdova starajúca sa o tri malé deti potrebuje peniaze
- stráži panstvu deti, pričom svoje odbieha v mraze pozrieť, dostane zápal pľúc

MACO MLIEČ
- kriticko - realistická poviedka, kompozične členená na tri časti:
1. časť: stretnutie rozprávača s Macom
2. časť: vysvetlenie rozprávača, prečo tento rozhovor zachytil
3. časť: prerozprávanie života Maca popretkávané opismi a charakteristikou
- Maco robí paholka pri koňoch, ako 18.ročný prichádza do služby k richtárovi
- bol mocný, robotný ako koník, nasprostastý a hluchý, richtárovci sa oňho starajú naďalej až do jeho smrti, vtedy sa ide s richtárom rozlúčiť, vraj, či mu nie je niečo dlžný - richtár si myslel, že si ide pýtať peniaze, no keď zistil, že nie, zahanbil sa a vystrojil mu krásny pohreb

• Téma: zobrazenie dedinského človeka
• Idea: zobrazenie Macových vlastností
• Konflikt:
• svet chudoby x svet bohatých (Maco x gazda)
• svet normálnych x svet Maca Mlieča
• vonkajšie opisy Maca - krátky akoby bez krku, krívajúci, neupravený, zanedbaný - opis smeruje až ku karikatúre, využíva expresívne slová a hyperbolizáciu; gazda - dobre živený, brucho ako súdok, tvár ako mesiac v splne, človek nezrobený - obaja majú 60 rokov
• vnútorná charakteristika:
• Maco - trpezlivý, neobťažuje, ticho znáša bolesť, nedá mu zomrieť, kým sa neporáta s gazdom
• gazda - vypočítavý, pozeral na neho ako na hoviadko
• Záver: richtára celá obec pochválila, aký Macovi vystrojil pohreb, len sluhovia si šepkali, že ho však mal za čo vystrojiť, keďže Maca celý život len využíval

d) národné motívy
Nové časy
Bojko

Charakteristické znaky poviedkovej tvorby J.G.Tajovského:
1. sú prevažne monografické
2. príbeh rozpráva niektorá postava, najčastejšie sám autor
3. s Tajovským vstupujú do literatúry hladní, biedni, smutní, nešťastní ľudia
4. podáva triedny pohľad na život dedinského človeka, hodnotí dva protichodné svety
5. prikláňa sa na stranu pravdy a spravodlivosti
6. posledná veta často dotvára zmysel poviedky
7. sympatizuje s biednymi, ale podáva aj realistický obraz so všetkými bolesťami