FRANTIŠEK ŠVANTNER - 1912 - 1950
- najvýznamnejší predstaviteľ slovenského naturizmu
- 1940 učil na ľudovej škole v Mýte pod Ďumbierom (rodisko), v učiteľskom ústave v BB, pracoval v MS, zomrel v Prahe

Tvorba:  charakteristika diel: - mýtus života a prírody, postavy žijú na hranici reality a fantastiky, konajú pudovo, motív života a smrti (Nevesta hôľ)
VÝPOVEĎ - prvá poviedka
MÁLKA - zbierka 8 noviel
- dôsledok nadvlády naturizmu, dej sa odohráva v slovenských horách kam nezasahuje civilizácia
- motív smrti, jej príčina sa problematizuje alebo zahaľuje tajomstvom
- nastoľuje mravné alebo filozofické otázky, odhaľuje vnútro svojho hrdinu, ktoré je nekontrolovateľné
- personifikácia prírody, zapája ju do deja, vstupuje do osudov postáv, ovplyvňuje ich konanie
STRETNUTIE
ŠABĽA
HORIACI VRCH
ZHANOBENÁ KRV - vrah sa priznáva k činu, ale zamlčiava podmienky, za akých sa čin stal, nevie o nich ani sám vrah, hovorí len o motivácii

PRÍZRAKY - posúva sa k bezdejovosti, časté metafory, personifikácie, má baladický ráz, motív odplaty, tajomný nevysvetliteľný koniec

MÁLKA - rozprávač je tu valach, zo svojou vášňou sa zveruje prírode. vetru, tráve, hl. postavy: valach, Málka, Šajban
- kontrast medzi snom a realitou, tajomné postavy, tajomná Málkina smrť, postavy konajú pudovo
- osobitnou postavou je príroda (zosobňuje slnko)

PIARGY - tajomnosť zániku osady
hl. postavy: Pilarčíkovci, prežívajú vlastnú smrť v akomsi polovedomí, poddávajú sa jej
- motív odplaty, osudovej spravodlivosti
- obraz skazy demoralizovanej osady
- miesto, ktoré v 18.storočí postihla lavína, príklad trestu prírody za nemravný život

AŤKA
hl. postavy: koniar Maco, Bariakov paholok, Hyban, Sochorkin chlapec
- silne personifikovaná príroda, navodzuje strach, predurčuje ďalší priebeh, tajomnosť
- kobyla Aťka preberá úlohu hlavnej postavy, starý Barika zomiera pri ohni, keď ho zašliapne Aťka

tematika zbierky:
- lyricko - baladická línia, spoločná téma je smrť, spoločné prostredie - horská príroda v okolí Brezna
- novely s tajomstvom, efekt šerosvitu, fantastiky, tajomnosti, nedopovedanosti príbehu, slabá väzba hrdinov s vonkajším svetom
- významná úloha prírody, sonda do ľudskej psychiky, nevysvetliteľné konanie hrdinov

NEVESTA HÔĽ - román
- vrcholný umelecký prejav slovenského naturizmu, do popredia sa dostávajú vnútorné drámy a krízy postáv
- rozprávkové, mystické a fantastické motívy a motivácie, náladové opisy, psychologická drobnokresba
- rastúce napätie medzi detailom a celkom
- vnútorný monológ, základy sujetovej výstavby - hľadanie údajného soka v láske, polosnová predstava postavy horskej krásky Zuny - symbol predstavujúci tajomné, rozprávkové, fantastické mocnosti (Zuna ušla spred kostola, bola ako divé zviera)

DÁMA - reakcia na prvú svetovú vojnu, novely
vojna = prírodný živel strhávajúci z človeka ľudskosť a osvojené životné postoje
ťažisko: posúva sa z odhaľovania živelných zložiek v človeku na sebalásku, zbabelosť

ŽIVOT BEZ KONCA - posmrtne vydaný monumentálny román
- obraz posledných rokov Rak.-Uhorska, prostredie horehronskej dediny a mestečka aj Ba
- tri kompozičné časti - detstvo hlavnej postavy Paulíny, jej dospievanie, dospelosť a smrť

DOBROSLAV CHROBÁK
* Hyby na Liptove + Ba
- už počas štúdií sa zaujímal o literárny život

Tvorba:
LES - prvá poviedka
KAMARÁT JAŠEK - knižný debut, zbierka ôsmich noviel (Poviestka, Drak sa vracia, Návrat OB)
- výber jeho umelecky najvyzretejšej tvorby
- prvky reality, fantastiky a dávnych mýtov vidieckeho sveta prírody
- hlavným zdrojom lyrizmu je bezprostredné vnímanie skutočnosti očami hrdinu a samého autora
Poviestka - zdroj vitalizmu, expresionizmu
Návrat Ondreja Baláža - zo psychologických a sociálnych tendencií dedinskej a mestskej tematiky
- stratenú lásku nájde pomocou rozprávača
- záverečnou pointou je odpustenie a symbolický návrat dievčaťa do strateného raja hôr

POVIESTKA - novela  naturizmus
- rámcovaná do popredia hôr, hlas krvi vedie Ondreja k prirodzenému naplneniu jeho neodvratného osudu v ľudskom spoločenstve

DRAK SA VRACIA
- tu sa naplno prejavili jeho umelecké schopnosti a talent
- ústredná postava je z rodu tajomných indivíduí hľadajúcich miesto v živote
- dedinský kolektív vytuší tvrdú, nespratnícku Drakovu povahu a správa sa k nemu nepriateľsky
- hlavne odvtedy, čo sa s Drakovým menom a s jeho pobytom v dedine začnú poverčivo spájať povodne, hlad, a choroby
- musí z dediny odísť, je vyobcovaný, okradnutý o domov
- naplnený silou a túžbou vrátiť sa a nadobudnúť stratenú dôveru - podarí sa mu to vo veľkolepom čine a prostredí - vyvádza čriedu dobytka cez požiarom ohrozené tatranské doliny

NÁVRAT ONDREJA BALÁŽA - dielo z vojny
- novela zo zbierky Kamarát Jašek, prvky expresionizmu
Téma: 1.svetová vojna, zhubný vplyv na osud človeka aj po dlhých rokoch
Idea: nenarušiť novovytvorené právo a prirodzenosť života
Hlavná postava: Ondrej Baláž sa vracia po sedemnástich rokoch domov zmrzačený a autor ho opisuje ako - blúdiaceho ducha, posol vojen, pútnik z vojny, človek s tanistrou a barlou v kepeni, zdravý chlap s plavými vlasmi, širokými ramenami

" A kto je ten, čo sa dnes vracia? Žobrák akýsi, pútnik z pobitej vojny, posol nešťastia, hladu a moru, obyčajný človek túžiaci po domove nie je to Ondrej Baláž, prestal existovať, stratil sa, umrel."

Príroda: chlad - čosi nie je v poriadku, osiheľ, hmla,
Ľudia: skrehnutí
" Siré pole, skrehnuté a ticho leží na dne sŕdc."  neradostný návrat OB
Dedina: - všetko mu je známe, ale súčasne čudne neciteľné
- topole hrozivo čnejúce k nebu, mrazivo biela zvonica…

Reakcia na vlastnú smrť: neverí tomu, prstami blúdi po svojom vyrytom mene, v tom okamihu zomiera, snaží sa nájsť vysvetlenie, pohľad na seba  osamotený žobrák
- jeho žena je symbol mladosti, minulosti, túžby, nechce, aby mala výčitky svedomia, robila tak, aby prežila

Odchod Ondreja: - odchádza nepoznaný, spravodlivý, nechce narušiť to, čo vzniklo zákonite pod vplyvom istých okolností
Záver: " A von svieti slnko, osiheľ sa zdvihla, vzduch je zasa priezračný a nebo sa prívetivo nakláňa k tvári človeka spravodlivého."
- aj príroda mu dáva za pravdu

MARGITA FIGULI
* Vyšný Kubín
- národná umelkyňa, vplyv Oravy na tvorbu, študovala na OA, pôsobila ako banková úradníčka

Tvorba:
próza - časopisy: Elán, Živena, Slovenské pohľady
UZLÍK TEPLA - knižný debut
POKUŠENIE - zbierka 10 noviel
- v novelách ženské hrdinky zápasia s tlakom zákona, konvencií meštiackej a dobovej morálky, v mene oslobodzujúcej lásky sa rozhodujú medzi diktátom citov a ich vnútorným pôsobením
- pokušenie prekonávajú intuíciou, odvekými skúsenosťami téma nenaplnenosti života: novely:
ZEM
HALÚZKY
ARVENZISOVE HUSLE
VÍCHOR - dej na Orave, pokúsila sa o budovateľský román

- prózy obsahujú aj silné napätie, ktoré vyplýva z uvedomovania si prekážky, stavajúcej sa do cesty prirodzenému toku života
- v čase 2.sv.vojny pracovala na 4-zväzkovom románe Babylon
- zachytáva posledné roky existencie Chaldejskej ríše pred jej dobytím Peržanmi

MLADOSŤ - autobiografická románová kronika - zachytáva svoje detstvo v rokoch 1.sv.vojny, v rozprávaní uplatnila detský aspekt (pohľad dieťaťa na odkrývajúci sa mu svet rodiny, domova a reality)
ARIADNINA NIŤ - kronikársko - dokumentárny základ, deformujúci vplyv dospelých na mentalitu  detí
BALADA O JURKOVI JÁNOŠÍKOVI - veršovaná, napísaná pre deti, nedosiahla ňou väčší úspech

znaky lyrizovanej prózy v tvorbe Figuli:
- poetizácia skutočnosti, lyrizácia obrazov, rozprávkové prvky
- mýtické predstavy, baladickosť, fantastika
- príroda: dedinský človek
- výnimočné postavy a charaktery v atypických situáciách
- krátky dej, dôraz na psychiku postáv - krátke epické útvary, novely, baladické rozprávky
- mýtus prírody, lásky a života, rozprávanie v prvej osobe, monológ
- subjektivizmus, zmyslovosť, využívanie básnických prostriedkov, metafory, personifikácie, epitetá, anafory

TRI GAŠTANOVÉ KONE
Názov: kone sú súčasťou prírody, číselná symbolika z rozprávok
Úloha koní: vykonávatelia spravodlivosti a symbol stretnutia Petra a Magdalény
Hlavná myšlienka: láska ako najsilnejšie puto je schopná prekonať akékoľvek zlo
Námet: - príbeh lásky z dedinského prostredia, rozprávačom je Peter, má subjektívny ráz,

vnútorné monológy
- záujem o psychiku postáv, ich protipólové postavenie kladné - Peter a Magda, záporné - Jano
Peter - prírodný človek, tulák, neskazený civilizáciou, dodržiava Božie prikázania
Jano - porušil božie zákony Nezabiješ, Nezosmilníš, Nepokradneš = biblický lyrizmus - je to bezcitný surovec, nedodržiava ľudské zákony

vzťah P a M  ideál čistej lásky, nadnesený vzťah, hrdinovia sa spoliehajú na silu svojej lásky a bojujú s prekážkami
a)vonkajšie: Jano Zápotočný, Magdina matka
b)vnútorné: M stanovila podmienky P, z tuláka sa musel prerodiť na gazdu, premena neistoty na istotu, príklon k rodnej pôde

Príroda: - tvorí rámec deja, priamo zasahuje až v závere
- spoločenská situácia je tu len naznačená
Záver: víťazstvo dobra, harmonizátorský princíp, narušenie baladickosti, viera vo víťazstvo lásky  bez násilia ako prejav presvedčenia autorky v dobro aj v čase vojny