23. Umelecké stvárňovanoe doby a osudov ľudí v slovenskej próze po roku 1945
- 1939-1945 – II. sv. vojna, Slovenský štát = diela s protifašistickým zameraním, tzv. prečinková literatúra
1945 – Prvá vývojová fáza
pokus o obnovu demokratického a pluralitného modelu kultúry = nadviazanie kontinuity
- II. sv. v. + zločiny feudalizmu = negatívne hodnotenie, ZSSR – rozhodujúci podiel na porážke + našom oslobodení
- začiatky orientácie na socializmus sovietskeho typu
- dozrievanie lyrizovaných tendencií: Figuli (Babylon), Švantner (Nevesta hôľ)
- SNP a protifašistický odboj: Jilemnický (Kronika)
- Pokusy o obnovenie epickosti: Hečko (Červené víno)
1950 – Druhá vývojová fáza (48-54)
Február 1948
Koniec vývinovej plurality a demokracie vôbec
- zoštátnenie cirkevných a súkromných vydavateľstiev
- zánik liberálne a nábožensky orientovaných periodík
- spisovatelia: súhlas alebo nesúhlas (odmlčanie sa, emigrácia – Hronský)
- estetická funkcia literárne nahradená ideologickou, propagačnou
- univerzálna, tvorivá metóda- sociálny realizmus schematizmu
1/2 50. rokov
Hečko (Drevená dedina)
- ohraničený okruh tém – budovateľské úspechy, združstevňovanie
Prelom 50./60. rokov – Tretia vývojová fáza (54-64)
Odhalenie a kritika kultu osobnosti (verejne sa hovorí o Stalinských zločinoch)
- pomalé uvoľňovanie, odklon od schematizmu (návrat zaznávaných, príchod nových autorov)
- preklady kalku Babeľa, Solženicina
- začiatok odmäku v próze: Bednár (Sklený vrch)
- reformný pohyb – tzv. stredná generácia: Mináč, Karvaš, Mňačko
- prechod od kritiky jednotlivosti ku kritike spoločnosti a politického systému: Mináč (Generácia), Tatarka (Rozpory bez konca), Jašík (Námestie svätej Alžbety), Bednár (Hodiny a minúty)
1960
Oživenie spoločenskej situácie i umeleckého života
- snahy premeniť totalitný systém na "socializmus s ľudskou tvárou"
- august 1968 = nádeje ukončené okupáciou ČSR vojskami
- 5 krajín Varšavskej zmluvy na čele so ZSSR
1970
Normalizácia, Konsolidácia
- opäť dosah politiky a ideológie na literatúru
- represívne opatrenia na spisovateľov
- emigrácia, vylúčenie zo ZSSR (kvôli nesúhlasu s okupáciou), umlčanie spisovateľov (Karvaš, Bednár) – nesmeli publikovať dlhší či kratší čas
- normalizácia pomerov
- literatúra -exilová – Mňačko, Blažková
- disidentská – Tatarka
- oficiálna – podpora režimu
1980
- žáner: poviedka, novela
koniec 80. rokov – Tematické východiská
- postupné uvoľnenie nepriaznivých pomerov
- november 1989 – prevratné zmeny
- nové spisovateľské organizácie, časopisy, vydavateľstvá
- umelecký život nie je riadený výlučne štátom
- proces reformovania demokratických a pluralitných pomerov v umení = zložitý proces
- kultúra = otvorený proces
- pozitívne i negatívne vplyvy (komercionalizácia, gýč, brak, brutalita, sex, pornografia)
VINCENT ŠIKULA
"Všetko, čo som napísal, je o domove. Je to moja hlavná, jediná a najmilšia téma"
Tvorba: spojenie tradície a moderných postupov
- charakteristické črty:-výrazný lyrizmus
- asociatívne reťazenie epických situácií
- rozvíjanie motívov na základe mnohohlasnosti
- kratšie prózy:Na koncertoch sa netlieska – zvláštnosti života v uniforme, vojenské prostredie
Možno si postavím bungalow – 10 próz, návrat z vojenčiny domov, o živote dedinského človeka, o západoslovenskej dedine – rodisko
S Rozárkou (cena PEN-klubu), príbeh rozumovo zaostalého dievčaťa a jej brata Ondreja, realita x rozprávkový svet, baladický príbeh "o večnom zakliatí detstva"
Nebýva na každom vŕšku hostinec – osudy ľudí spoločenskej periférie (tuláci, žobráci), nenápadní x veľká duševná sila, od 1. sv. v. po súčasnosť
Povetrie – 9 noviel, prostí ľudia vo vzťahu k životu
trilógia:Majstri – dedina Okoličné, rodina Guldanovcov (tesársky majster + synovia, Imrich – najmladší – odchod do SNP), Slovenský štát, oslava drobného človeka vytvárajúceho dejiny drobnou prácou
Muškát - osudy Imra v SNP, je ťažko ranený, odlúčenie od rodiny
Vilma – smrť Imra
novela:Liesky – životopisný dok.(pobyt na konzervatóriu), vzťah k ľuďom, domácej, hudbe
Vlha – vzťah histórie a človeka
pre deti:Prázdniny so strýcom Rafaelom
Pán horár má za klobúkom mydleničku
Ďuro, pozdrav Ďura
- detailom vytvára celok
- obracia sa k veciam, ktoré symbolizujú
- lyrizmus pretavuje do rozprávkovosti príbehov
- téma domova = mýtický príbeh vyvierajúci z detstva
- hovorí popri postavách, za ne i proti nim
LADISLAV BALLEK
- nadviazal na lyrizovanú prózu – severného Slovenska
Púť červená ako ľalia
Biely vrabec
Útek na zelenú lúku
- tieto diela majú znaky lyrizovanej prózy
- neskôr začal písať "južanskú prózu"
Južná pošta = nutná kniha v Palánku (Šahy), zážitky z detstva, atmosféra juhu, Palánok – mesto, ktoré opisuje v Južnej próze
Pomocník – prvá dejová línia – v Palánku, medziľudské vzťahy
Štefan Riečan x Volent Lančarič
pochádza zo severu pochádza z Balkánu
striedmy, až askelický pôžitkár (Hedonizmus), kšeftár, špekulant
- vzťah Štefanovej ženy a Volenta sa rozpadne
- Štefanova žena už nechce mať nič so Štefanom (odchádza na sever)
Agáty-osudy postáv z predchádzajúcich diel
- nejednotný dej, postavy
- forma denníku a listu
- Pomocník x Agáta: zameriava sa na spoločenské udalosti, problémy (vojna)
Lesné divadlo – postavy z predošlých diel = Južania, obdobie normalizácie
Čudný spáč
FRANTIŠEK HEČKO
básnické zbierky:Vysťahovalci
Slovanské verše
Na pravé poludnie
prechod ku próze:Od veršov k
Červené víno
Drevená dedina
Svätá tma – nedokončený román, obraz združstevňovania slovenskej dediny
Schematizmus – Medziľudské vzťahy prispôsobené ideologickým požiadavkám
- oravská dedina: Stodolíste
- čas: 1945-50
- "za" – chudobní roľníci x "proti" - bohatí tuláci
- Hečko bol najvplyvnejším človekom v literatúre, lebo bol "za"
Knižné výbery fejtónov: Fejtóny - dedinské prostredie
Prechádzky po kraji – dedinské prostredie
Červené víno:
- písal ho 5 rokov
- téma: dejiny v Zelenej Mise a Vlčindole
- charakteristika: generačný román
- 3 generácie Habdžovcov:1. gen. Michal (patriarcha) + Verona (neprajná, prababička)
- stavajú na majetku
2. gen.Urban (4. dieťa) + Kristína, syn Marek, ostatné deti pomreli
3. gen. Marek – zoberie si chudobnú devu Luciu a žijú vo Vlčindole
- zakladá vinohradnícky spolok
- reprezentujú nový pohľad na hospodárstvo
- moderný vinohradník
- patriarcha
- generačným súputníkom bol Silvester Bolepruh
- idea: láska preklenie rodovú nenávisť
- konflikt: láska x práca (činnosť, ktorá mení a tvorí svet)
=hodnoty, ktoré autor vyzdvihuje
- sociálny román (bieda)
- časti románu:Živly
Hrdinka a hrdinča
Marek a Lucia
- zachytáva dedinského človeka
- využíva prvky lyrizovanej prózy a sociálnej prózy
- forma: ohraničený úvod a záver
- jazyk: vinohradnícka terminológia, bohatý ľudový jazyk, jazykom charakterizuje postavy
PETER JAROŠ
- presadzuje literatúru všedného dňa, každodenný človek s drobnými starosťami
Urob mi more – tzv. pracovný román, mladý človek – zážitky v pracovnom kolektíve
- témy: láska, priateľstvo, vzťah jednotlivca k okoliu
Zdesenie – 50. roky, muž x žena (obeť politických procesov, väzenie – rozvod)
Váhy
Putovanie k nehybnosti – antiromán, konanie postáv – nelogické, absurdné
- téma ľudskej totožnosti
- vplyv surrealizmu:Letohrádok
Opojenie
- zbierka próz:Mennet – (groteska) téma domova, detstva, dediny
- rodný kraj a mestské prostredie – Návrat so sochou
- mysteriózne poviedky – Krvaviny
- autobiografické poviedky:Až dobehneme psa
Pradeno
- dvojnovela: Pýr
- biografický román: Trojúsmevový miláčik
- poviedka: Telo v herbári
- generačný sociálny román: Tisícročná včela
- voľné pokračovanie: Nemé ucho, hluché oko
Tisícročná včela
- prostredie Hýb (od 12. storočia)
- opisuje čas od 1848 do 1891
- prvé štrajky, prví murári, prvá svetová vojna, momenty z boja, rekvirácia (zhabanie majetku v prospech armády), spoločný štát Čechov a Slovákov, vznik prvej ČS republiky
- hlavná postava: Pichandovci (murári) – Martin a deti (Samo, Valent, Kristína), leto - práca na poly, muračky, poľnohospodárska práca, zima – odchod do cudziny za prácou
- retrospektíva
- 9 kapitol
- forma: prvky magického realizmu (realistické vnímanie, do ktorého autor vnáša zázraky, povery
- snívanie Martina Pichandu
- Tisícročná včela – symbolizuje snaženie sa Slovákov, útlak Maďarov
PETER PIŠTÁNEK
Rivers of Babylon
- postkomunistický román
- žiadna idea
- spoločnosť sa začína deliť podľa majetku
- hl. protagonista – Rác (za každú cenu sa chce dostať do popredia)
- prvky absurdity, magickosti
- kniha nemá kladného hrdinu, kniha šokuje
- Rác – ide do sveta, aby si nahromadil majetok a našiel ženu
- najväčší šok – talianska mafiánska chobotnica sa presťahuje na Slovensko
RUDOLF JAŠÍK
Tvorba:
- začína poéziou v roku 1940 (nadrealizmus, poetika)
- knižný debut – Na brehu priezračnej rieky – román o kysuckej biede, ale aj o kráse kysuckej prírody. Románom nadväzuje na zdroje lyrizovanej prózy
- román Námestie svätej Alžbety (lyrizovaná próza)
- ostatné romány mu vychádzajú až po smrti
- román Mŕtvy nespievajú – len jedna časť plánovanej trilógie. Mestečko Pravno – román je koncepciou života a myslenia otcov doma a synov – vojakov na nemecko-sovietskom fronte.
- nedokončená novela: Povesť o bielych kameňoch
- súbor poviedok: Čierne a biele kruhy – opäť kysucké prostredie, tvrdý zápas o holý život v zložitých životných podmienkach
Námestie svätej Alžbety
- 15 kapitol
- porovnanie s "Peter a Lucia"
- láska v období vojny
- vnútorný zápas hrdinov – vyrovnanie sa s nástupom fašizmu
Igor Hamar - láska - Eva Weimann
kresťan x židovka
- strážca ich lásky : kostol – stretávali sa pod vežou
- biblický motív (názvy kapitol)
- Igor Hamar: 18 ročný – čistý, spravodlivý, morálny, na predmestí žije s matkou, odišiel zo školy vo 4. ročníku – zarábal na živobytie, lebo matka ochorela, zaľúbi sa do Evy, chce ju zachrániť, zháňa jej krstný list, peniaze má od Maxiho, obuvník im radí, aby odišli. Evu zatknú – chce zachrániť chlapca – mŕtvolu chce dať matke, ale zabijú ju.
- konflikt: ľudskosť x snaha prežiť za každú cenu
- čiernobiele postavy: Eva – židovka, iný žid – rezignoval
- vplyv lyrizovanej prózy – úvahy o budúcnosti, živote
- výstavbové prostriedky: Kontrast (Dodo – nemravný, Eva x prostitútka), Symbolika (-noc, oči)
VLADIMÍR MINÁČ
- niektoré diela boli stiahnuté – nepriateľ režimov
výrobca šťastia x paradox: bol vedúca osobnosť kultúry a národný umelec, bol stíhaný – človek pevných morálnych zásad
- román Smrť chodí po horách – obraz SNP cez príbeh dvoch bratov Lotárovcov (Peter – autobiografická postava a Ján), osudy partizánskej skupiny, utrpenie ľudí v koncentračných táboroch
- budovateľský román: Modré vlny – stavba priehrady
- román Včera a zajtra – voľné pokračovanie Smrť chodí po horách, Peter hľadá po vojne miesto v živote (schematizmus).
- SNP: trilógia: Generácia-Dlhý čas čakania
- Živí a mŕtvi
- Zvony zvonia na deň
- obdobie 43 – 50
- študent Marek Uhrín a kapitán Labuda – nevystupujú ako aktívne postavy – sú váhaví
- Janko Krap – antifašista
- architekt Ferkodič – spojený s fašizmom
- zbierka poviedok Na rozhraní – otázka združstevňovania
- poviedky Skaliny, Marka Nalezenka, Súd, Papuľa, Na rozhraní
- osudy jednotlivcov, monografické poviedky
Skaliny: Hl. hrdina – Jano Kompan
- láska k pôde, prírode, práci
- po vojne – brat vzal celý majetok (pôdu – Skaliny – ťažká práca, zem, chalupu)
- drie, nikoho nešetrí (ženu, dcéru)
- dcéra chradne, ale majetok narastá
- myslí si, že zem je všetko
- nie je to pravda, ale on to zistí až po smrti dcéry
- má výčitky svedomia
Na rozhraní:-starý Šindler – syn Paľo
- spätosť s pôdou - rozpor - za vstup do JRD
- žiadna radosť, len robota
- dvojnovela: Nikdy nie si sama – citové a názorové dozrievanie mladých ľudí
- satirický román: Výrobca šťastia – obraz malomeštiakov a príživníkov
- zbierka poviedok: Záznamy – poviedka: Kto kráča po ceste – kritika ľudskej ľahostajnosti, sebeckosti
- eseje: Dúchanie do pahrieb
Tu žije národ
Návraty k prevratu
Odkiaľ a kam
Slováci
DUŠAN MITANA
- zbierka poviedok: Na prahu – poviedka: V električke – eroticko-morálna
- dva poviedkové súbory: Dva psy
- zbierka poviedok: Nočné správy
- novela: Patagónia
- román: Koniec hry
