GÁBOR VLKOLINSKÝ
-vonkajšie a vnútorné príčiny úpadku zemianstva ukazuje autor na zemianskej rodine Gábora Vlkolinského. Zobrazuje rozvrat v jeho rodine, matka aj otec prepadli alkoholu. O majetok sa nikto nestará.
-Gábor prežíva vnútornú krízu, ktorá vychádza z nešťastnej lásky, odmietania dievčat. Nakoniec príjme radu svojho bratranca Eža, aby sa priženil do sedliackej rodiny Blažkovcov.
-Autor vkladá názory na vonkajšie historické udalosti – memorandové zhromaždenie
-Zobrazenie úplného úpadku zemianstva.
Krátka epika
1. zobrazenie života oravského ľudu
-Bútora a Čútora, Na obnôcke, Poludienok, Prvý záprah
2. balady so sociálnou tematikou
-Zuzanka Hraškovie, Anča, Margita
3. historický námet
-Rastislav, Ľútosť Svätoplukova, Žofia Bošňáková
4. biblický námet
-Ráchel, Agar, Kain, Vianoce, Sen Šalamúnov
Herodes a Herodias
-Veršovaná tragédia
-Napísal ju roku 1909, ale kvôli svojej náročnosti bola 1. krát inscenovaná roku 1925
-Hra je náročná svojou filozofickou hĺbkou
-Námet čerpá zo starovekých biblických dejín
-Hlavnou postavou je Herodes Antipas – rímsky miestodržiteľ v Palestíne; je to tyranský vládca, autor zobrazuje jeho mocenský vzostup sprevádzaný množstvom krviprelievaní, útlakom a zradami a jeho pád
Dej:
-Herodes si privlastňuje manželku zámožného obchodníka Filipa – Herodiadu a jej dcéru Salome, privedie ich na kráľovský dvor, hoci už má manželku a predstaví ich ako novú kráľovnú a jej dcéru. Svoju pôvodnú manželku Tamaru vyženie z kráľovského dvora. Jeho nová manželka je veľmi prefíkaná, zlá, ctibažná, vládychtivá. Za svoj zmyselný tanec si Salome na radu svojej matky zažiada Jochanána (v hre predstavuje Jána Krstiteľa), pretože Jochanán kritizoval Herodesove činy, mravy, vládu. Hra končí tragicky, pretože do krajiny prichádza Tamarin otec – arabský kráľ Aretas pomstiť dcérinu potupu. Podmaní si krajinu a tak Herodes s manželkou musia odísť do vyhnanstva do Galie. Tým sa dovršuje dejinná spravodlivosť.
-Táto hra nebola len historická, ale v postave Jochanána autor vyslovuje posolstvo súvekej spoločnosti a je nespravodlivým sociálnym pomerom.
Preklady
-Svojimi prekladmi chcel dokázať rovnocennosť slovenčiny s inými básnickými jazykmi
-Z angličtiny prebásnil Shakespeara – Hamlet, Sen noci svätojánskej
-Z nemčiny – Goethe, Shiller
-Z poľštiny – Micskiewitz
-Z maďarčiny - Petöfi
Martin Kukučín
(1860 – 1928)
-Vlastným menom Matej Bencúr
-Významný spisovateľ obdobia realizmu, predovšetkým prozaik
-Narodil sa v Jaseňovej na Orave, študoval na gymnáziu v Revúcej, MT, BB, na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom,
-istý čas pôsobil ako učiteľ, potom študoval medicínu na Univerzite v Prahe a stal sa lekárom – pôsobil v Selcoch na ostrove Brač v Chorvátsku a aj v Južnej Amerike - lekár medzi chorvátskymi vysťahovalcami ( Buenos Dias, Santiago de Chile, Punta Aretas )
-r. 1922 – 23 sa vrátil na Slovensko do Martina, ale posledné roky prežil v Chorvátsku a tam aj zomrel (na zápal pľúc )
TVORBA
-písal poviedky, novely, črty a romány
Poviedková tvorba
-znaky:
o realistické stvárnenie prostredia slovenskej dediny – dedinská poviedka
o snaha o realistické vykreslenie charakteru postáv
o humorné ladenie poviedok –láskavý dobrotivý humor
o harmonický záver
o ľudový hovorový jazyk
Dedinské poviedky zo začiatkov tvorby – Rysavá jalovica, Na jarmok, Z teplého hniezda, O Michale
Poviedky so študentskou tematikou – Mladé letá, Veľkou lyžicou, Pred skúškou
Vrchol poviedkovej tvorby – Neprebudený, Dies Irae, Keď báčik z Chochoľova umrie...