Ivan Krasko: životopis
Ivan Krasko
Život: - Študoval na gymnáziu v Rimavskej sobote, maturoval v Rumunsku - študoval chem.inžinierstvo v Prahe a pôsobil ako chem.inžinier v Čechách - v Prahe bol členom spolku Detvan, prostredie ho ovplyvnilo. - po vzniku ČSR pôsobil ako úradník v štát. službách - zažil súhrnné vydanie svojich diel, roku 1946 ho vyhlásili za nár.umelca
Tvorba: - bol vedúcou osobnosťou S literárnej moderny, symbolista - hlavne poetik, napísal len 5 krátkych próz - zbierky : Nox et solitudo, Verše - krátke prózy : Naši, Svadba, List mŕtvemu - prekladal básne z nemčiny
Nox et solitudo: - intímna lyrika, väčšina básní sú hlboké vnútorné spovede básnikových pocitov - dominuje pocit smútku, samoty, skľúčenosti, pesimizmu, viny - Topole- nehovorí o prírode, ale o pocite samoty – topole sú symbolom samoty - autor vyrovnáva paralelu prír.motívu a duševna, psychiky - atmos. je temná, dotvára ju výberom slov: havran ošarpaný,čiesi bôle - Zmráka sa-prírodná lyrika, aj o vnútre človeka - v mysli nachádza spomienku, nemal silu na ukončenie nejakej situácie - pochmúrna atmosféra, tma, noc (časté v jeho poézii) - v prírode nastáva posun - zmráka sa, posun je aj v autorových myšlienkach - základná kompozičná os: prírodné motívy, ktoré sú symbolom vnút.sveta - Otcova roľa – autor sa štylizuje do postavy tuláka, cudzinca, ktorý sa vracia do rod.kraja, do vlasti, ide nesmelo, bojazlivo. Jeho vlasť bola dlho zbedačovaná - výčitka, že odišiel, nebránil vlasť, keď ho potrebovala - reč.otázka „vyklíčia ešte zubále dračie z poddaných zeme“ - postaví sa ľud na odpor?-revolta - obraz zbedačenej krajiny, sprevádza ho svedomie (výčitky) - často vyjadruje sklamanie z prežitých vzťahov, oživuje ich vo svojich spomienkach, v duši mu ostáva smútok, vzťahy boli nenaplnené - hoci sú básne pesimistické, vidno že túži po šťastí, láske - Plachý akord- pochmúrna atmos.,noc,intímna báseň,cíti sa smutný,osamotený - štylizuje sa do postavy tuláka,kt.hľadá úľavu pre svoju dušu, niečo ho trápi - hľadá lúč svetla, kt.by preťal tmu, zažil sklamanie, ostala mu spomienka - báseň končí melanchonicky, akord je doznievajúci vzťah - Už je pozde- pocit, spomienka na vzťah, kt.sa nenaplnil,výčitky,že nekonal - pochmúrnosť, beznádej, ponurá atmos, prirovnanie prírodného k duševnému - duševný stav vyjadruje náznakmi, pomocou symbolov - používa sylabotonický verš.systém – daktylotrochejský verš - Jehovah- vymyká sa zo zbierky Nox et Solitudo - báseň s nadosobnou spoločenskou tematikou - obáva sa o osud národa, - forma žalmu, privoláva pomstu na neschopnosť národa
Verše - vyjadruje aut. krízu. Chce nájsť východisko pre pochopenie sveta (Noc,Ja) - Eremika,Askéti – pocit tragického osamotenia
Básne alegoricko-reflexívne s nadosobnou tématikou - Otcova roľa, Otrok, Básnici – obava o národ, uvedomuje si, že národ ho potrebuje, prichádza s náladami vzbury, chce skončiť s útklakom.
|