Jozef išiel na vlak, ktorý išiel až na hranice Rakúska so Švajčiarskom. Tam, v jednom menšom meste si zaplatil nocľah na týždeň dopredu, aby si mysleli, že je solídny a že neplánuje újsť, čo sa mu aj vyplatilo. Jednej noci čakal v kroví pri hranici na správnu chvíľu k prejdeniu a tam ho chytil colník, ktorý ho zobral na stanicu, kde Jozefa zavrel. Ráno prišiel úradník, ktorý zisťoval, či naozaj Jozef chcel prejsť. Jozef ho ubezpečoval o opaku a dokazoval to tým, že má zaplatený nájom v hoteli na týždeň dopredu. A tak sa tam išiel úradník aj s Jozefom pozrieť. Majiteľka hotela prisvedčila, že má zaplatené. Potom pri prekontrolovaní Jozefovej batožiny narazil colník na list. O tomto liste Jozef nevedel. Napísala ho Helena a dala tam Georgov podpis. Tohto listu sa colník zľakol a Jozefa prepustil. Jozef si potom založil list do pasu a rozhodol sa prejsť hranice vlakom. Vo vlaku sa odohralo niečo podobné. A tak sa dostal vďaka Helene bez väčších problémov do Zürichu.
Tu sa stretol s Helenou. Navštívil ich aj Georg a Helene prikázal, aby sa vrátila späť do Nemecka, Jozefovi sa vyhrážal, že ho zabije ak ju nepustí späť. Ale vo Švajčiarsku bol Georg bezmocný. Ale prišiel iba raz a opäť sa snažil dosiahnuť svoje. Jozef ho stretol pred domom v ktorom býval. Georg mu povedal, že Helena je ťažko chorá a že musí ísť do nemocnice. Keď sa na chorobu následne spýtal Heleny, tak mu povedal, že Georg si iba vymýšľa, aby ju dostal späť do Nemecka.  Na to začala vojna a Helenu a Jozefa nechali ešte sedem dní na slobode, ale povedali im, že nesmú opustiť mesto. Schwarza zavreli na výsluch aj s ďalšími asi 500 mužmi do kina a Helenu odviezli pár dní nato na to isté miesto, kde sa aj stretli. Helenu potom preradili do ženského tábora a Jozefa do mužského. Jozefovi sa odtiaľ podarilo újsť. Dostal sa až k Helene. Potom sa podarilo aj Helene odísť z tábora.

Na chvíľu sa nasťahovali do malého letného zámočku, ktorý nebol vôbec prerábaný. Kúrili drevom, svietili sviečkami. Zostali tam štyri dni. Potom odišli do Bordeaux. Tam sa po prvý krát dozvedel Jozef o Heleninej chorobe. Bola to rakovina a nedala sa už nejako vyliečiť. Dalo sa už iba utlmovať bolesť morfiom. Potom, keď sedeli v reštaurácii, Helena uvidela Georga v aute. V tom sa Jozef zľakol a chcel ihneď odísť do Španielska. Potom ich raz v noci oslovil akýsi Američan, ktorý bol trocha podnapitý. V ten večer sa dohodli na tom, že ho Američan zoberie na americký konzulát a dá mu vystaviť vízum. Potom v hoteli, v ktorom bývali sa zabila jedna nájomníčka, čo vyvolalo rozruch. Ale Helenin stav sa pomaly zhoršoval, vzdiaľovala sa od Jozefa, cez noc plakávala zo spánku a ráno na všetko zabúdala. „... Neznášala šero. Opriadlo jej úzkostné srdce ako jedovatá pavučina.“