Potom Jozefa „dolapili“. Polícia uzavrela na konzuláte všetky príchody a Jozef zazmätkoval a pokúsil sa vbehnúť dnu, ale tým na seba iba upozornil. Zadržali ho a mučili. Dostal sa do rúk Georga. Bol v Marseille. Helena dobre videla. Georg chcel získať adresu Heleny, Jozef mu dal nesprávnu a povedal Georgovi, že dom má viacej východov, že Helena stihne újsť, kým ju v ňom nájde a tak si Georg sadol aj Jozefom do auta a dohodol sa s ním, že najprv pôjde Jozef a až potom on. Ale počas cesty sa Jozefovi podarilo vytiahnuť žiletku, ktorú mal zašitú v nohaviciach a podrezal Georgovi krk. Vyhodil ho z auta a išiel autom po Helenu. Keď po ňu došiel, Helena ešte nebola od jeho odchodu doma. Počkal ju a Georgovím autom odchádzajú do Španielska. Ale ešte predtým si dal v Georgovom pase vymeniť fotku za svoju. Cez hranice sa dostali bez problémov. Na portugalské hranice prišli druhého dňa v noci. Víza dostali hladko. Počas cesty zo Španielska zobrali do Portugalska malého chlapca, ktorý si sadol do auta na portugalskom konzuláte. Aj tomu vybavil vízum a v Portugalsku ho vysadil. Auto predal a vhodil s Helenou do kasína. Potom mu jedného dňa povedali na americkom konzuláte, že sa zaňho zaručil ten neznámi opitý Američan a že obaja dostali víza. Predal poslednú kresbu a kúpil lístky na loď do Ameriky. Povedal to Helene a odišiel niečo kúpiť. Keď sa vrátil, Helena ležala v izbe, v ktorej boli porozbíjané všetky zrkadlá a na zemi ležali jej roztrhané večerné šaty. Ležala pri nich, nie na posteli. Najprv si myslel, že to bola lúpežná vražda, alebo že ju zabil niekto z gestapa. Potom mu prišiel na um jed, ktorý jej dal, pred odchodom do tábora.
Tu končí vyprávanie príbehu. Ešte počas vyprávania dal lístky. Teraz mu dal svoj pas aj pas Heleny. Boli tam víza aj všetko ostatné, čo bolo treba k odcestovaniu do Ameriky. Na oplátku mu dal svoj pas. Dostal sa do Ameriky, kde sa ešte raz oženil so svojou manželkou a po asi pol roku sa dali rozviesť. Celú vojnu tam prežil a napodiv sa aj on začal zaujímať o maliarstvo. Po vojne sa vrátil do Európy. Pas oboch Schwarzov daroval akémusi Rusovi. Na spiatočnej ceste na stanicu sa nazdal, že vidí Jozefa.. Bežal za ním, ale bol to akýsi ženatý úradník z pošty.

Časť, ktorá sa mi páčila:

Celé dielo bolo veľmi dynamické, čitateľský denník som nevedel zostaviť bez knihy. Bolo to kompletne celé zaujímavé ale najviac ma zaujala časť o tom, ako cestoval cez hranice vo vlaku z Rakúska do Švajčiarska.