Všeobecné poznatky o umení:

Umenie - špecifický odraz skutočnosti, je pretváranie, súhrn umeleckých diel vytvorených umeleckou činnosťou
Funkcia umenia - estetická, poznávacia, zábavná
Druhy umenia - literárne(slovesné), výtvarné, hudobné, divadelné, filmové

Orientálna literatúra:
Rozdeľuje sa na Sumerskú, Akkadskú, Staroegyptskú
Epos o Gilgamešovi - nepoznáme ho celý, neviem kedy vznikol, pretože sa zachoval len v malých zlomkoch. Gilgamešov príbeh sa zachoval knižne na tabuľkách v knižnici kráľa Aššurbanipala v Ninive v jeho poslednej asyrskej verzii (3600 veršov - 2000 zistených). Je to príbeh hľadania zmyslu ľudského života a hľadania odpovede na otázku smrteľnosti a túžby zanechať po sebe niečo nesmrteľné. Dej sa odohráva v Mezopotámii. Gilgameš je kráľ mesta Uruk, z 2/3 boh, z 1/3 človek (mal veľkú silu a nadľudské schopnosti, ale bol smrteľný).

Orientálna literatúra:
Biblia- najčítanejšia, najprekladanejšia a najinterpretovanejšia kniha,
- ovplyvnila celý vývoj svetovej literatúry,
- malá knižnica skladajúca sa zo 73 kníh,
- podielalo sa na naj viac ako 40 autorov,
- písala sa v rozpätí 1600 rokov, no napriek tomu si spisy neprotirečia,
- knihy sú zoradené v harmonickom súlade,
- je to slovo gréckeho pôvodu a znamená kniha,
- delí sa na 2 časti: Starý zákon (Stará zmluva) a Nový zákon (Nová zmluva):

Starý zákon - vznikol pred Kristom v priebehu niekoľkých storočí,
- je svätou knihou židovského náboženstva. Nie je totožný s kresťanským výkladom Svarého zákona,
- v židovstve má názov Tóra= proroci alebo sväté spisy,
- obsahuje 46 kníh: historické, poučné a básnické, prorocké

Nový zákon- kresťanská zbierka biblických kníh, ktoré vznikali v 2. polovici 1.st. pnl.,
- obsahuje 27 kníh: historické, poučné a prorocké

Antická literatúra:
- obdobie od 7.st. pnl. po 5.st. nl., je odvodená z lat. slova antigus=starý, starobylý
- delí sa na starovekú grécku a na rímsku literatúru

Grécka literatúra
Najstaršia európska literatúra a dala základ európskej vzdelanosti (9.st. pnl. - 5.st. nl.). V próze prevládajú epos a bájka.
Epos - spev o hrdinských a dobrodružných činoch hrdinov, ktorý mali často nadprirodzené vlastnosti a otcov z rodu bohov. Má bohatý dej, časté epizódy, výrazných hrdinov.

HOMÉR:
Illias - hrdinský epos z 9.st. pnl. (Illios=Trója). Zachytáva posledných 51 dní 10-ročnej vojny medzi Spartou a Trójou. Autor použil retrospektívu. Ústredným motívom je hnev gréckych bojovníkov. Epos je napísaný časomierou do 24 spevov. (Časomiera = prozodický systém založený na striedaní krátkych a dlhých slabík.)
V meste Trója sa kráľovi Priamovi narodil syn Paris, nad ktorým však od narodenia visela kliatba. Rodičia sa teda rozhodli dieťaťa sa zbaviť, a tak sa mladý Paris ocitne v lese. Neskôr sa stretáva s otcom pri zápasoch v meste a prichádza bývať späť. Paris unesie krásnu Helenu, čo je manželka spartského kráľa Menelaoa. Ten vyhlási vojnu.
Na strane Sparty: Agamemnon (Menelaov brat, Mykkénsky kráľ), Achilles a jeho priateľ Patroklos). Na strane Tróje: Hektor.
Achilles prestáva bojovať, keď mu Agamemnón vezme vojnovú korisť. Trójania získavajú prevahu, ale ich postup zastaví Achillov priateľ Patroklos v Achillovom brnení. Hektor však zistí, že v brnení nie je Achilles a Patrokla zabije. Achilles sa rozhodne pomstiť jeho smrť. Zmieri sa s Agamemnónom a bojuje vo svojej výzbroji. Achilles v boji Hektora porazí. Jeho mŕtve telo privezie až do gréckeho tábora. Potom vystrojil Patroklovi pohreb. Do deja vstupujú aj grécky bohovia, ktorí pomáhajú raz jednej, raz druhej strane (Zeus, Afrodita).
Hrdina je spätý s prírodou, pozemský život má pre neho cenu. Človek, príroda a bohovia tvoria jednotu. Bohovia majú ľudské vlastnosti, ale človek podlieha ich rozhodnutiam.

Odysea - hrdinský epos dobrodružného charakteru, má 3 časti. Dominuje túžba po domove, ktorá neoslabí ani šťastný život v cudzine.
Vznikol v 8.st. pnl. a odohráva sa po ukončení trójskej vojny. Zobrazuje 41 dní putovania kráľa Odysea, ktorému bohovia nedopriali ľahký návrat domov na Itaku. Odyseues sa vyznamenal pred hradbami Tróje svojím "dreveným koňom", do ktorého sa ukryli najlepší bojovníci a ľsťou zničili mesto. Vojna je meraním síl smrteľníkov a zábavou pre bohov. Odyseova cesta je dlhá, ťažká a úmorná. Po ceste ho stíha hnev vládcu mora Poseidona a jeho ochrancom sa stáva bohyňa Palas Aténa. Na jednom ostrove stretne kyklopa a porazí ho tak, že mu tlejúcim brvnom vypáli oko.
Je to epos o námorných dobrodružstvách, hrdinovej šikovnosti a vernosti jeho manželky Penelopy.

hexameter - (z gréčtiny hexametron = 6 stôp) časomerný verš a skladá sa z piatich daktylských a jednej trochejskej stopy. Pričom daktyl môže byť okrem piatej stopy nahradený spondejom. Stopy:
trochej: -u
daktyl : -uu
jamb : u-("u"- krátka neprízvučná, "-"- dlhá neprízvučná)
spondej: --
anapest: uu-

EZOP:
Bol to grécky bajkár, veľmi škaredý a hrbatý. Bol najskôr otrokom. Po prepustení z otroctva putoval po Grécku a Oriente. Do Grécka prišiel z Frýgie alebo Trácie. Najstaršou zb. bájok je: Ezopské bájky (123 bájok v 5 knihách). Písal prevažne bájky, ktoré môžu byť veršované aj neveršované. Patria k nižším žánrom antickej literatúry. Naveršované bájky mali alegorický charakter a vystupovali v nich zväčša rastliny a zvieratá, ktoré hovoria, myslia a konajú ako ľudia. Autor v nich poukazuje na ľudské chyby. Satira (ostrý, uštipačný výsmech) pôsobí výchovne. Záver má poučenie. Sú namierené aj proti bohatým, mocným a ochraňujú slabých. S postavami bohov, ktorí konajú ako ľudia, prenikajú do gréckych bájok aj prvky mytológie. (Jeleň pri jazierku, Krab a jeho mať.)

alegória = inotaj - skrytý, utajený zmysel

Poézia
V gréckej literatúre sa vyvíjala epika a lyrika (epika - Homérske eposy).
Lyrika - výraz pôvodne označoval len piesne, ktoré sa spievali so sprievodom hudby - najskôr to bola lýra (odtiaľ lyrika), neskôr aj píšťala. Tvorcom lyrických básní bol Anakreón.
Anakreónska poézia - lyrické básne s témou lásky, priateľstva a vína.

SAPFO:
Zriadila na ostrove Lesbos "Dom múz", kde sústredila mladé dievčatá, ktoré mali byť zasvätené bohom a umeniu. Písala zväčša básne s ľúbostnou tematikou. Značnú časť svojej tvorby venovala práve týmto dievčatám. Opisoval tam ich vášne, túžby, sny, city .. Byzantský spisovatelia považovali jej tvorbu za neprípustnú a tak jej básne spálili. Zachovala sa len jedna celá báseň:
Óda na Afroditu - oslavná báseň na bohyňu lásky. Sapfo v nej prosí Afroditu, aby je čarami pomohla vrátiť milého, s ktorým prežila krátku a nenaplnenú lásku.

Dráma
V gréckej literatúre sa rozvíjala tragédia i komédia.
Tragédia (vyšší žáner) : Sofokles, Aischylos - divadelná hra, ktorá sa končí tragicky (zväčša smrťou všetkých postáv)
Komédia (nižší žáner) : Aristofanes
Takéto žánrové rozdelenie zaviedol Aristoteles v diele Poetika. V gréckej dráme boli pôvodne spojená hudba, tanec a slovo. Súčasťou dramatických textov bol zbor, ktorý sprevádzal dianie na javisku. Iba dialógy sa recitovali, herci vystupovali v maskách a nosili vysoké podpätky (kolkurny).

AISCHYLOS:
Tvorca antickej tragédie, napísal asi 90 hier, no zachovalo sa len 7;
Oresteia - trilógia, obsahovala 3 drámy: Agamemnón, Ženy obetujúce mŕtvym, Uzmierenie
Pripútaný Prométeus - na námet antickej mytológie. Za služby preukázené ľuďom bol Prometeus odsúdený na mučenie. Božský kováč Hefaistos ho na Diov príkaz dal prikoval o skalu na Kaukaz, kde k nemu každý deň priletel orol a vytrhol mu pečeň a ona mu do druhého dňa dorástla. Je odsúdený na večné týranie.
Aischylos vo svojich tragédiach rieši náboženské a mravné problémy. Používa veľkolepú a slávnostnú násnickú reč. Stal sa národným básnikom Aténčanov.

SOFOKLES:
Najslávnejší grécky básnik, predstaviteľ klasickej tragédie. Spočiatku vystupoval aj ako herec. Napísal 123 divadelných hier, zachovalo sa iba 7 tragédií.
Kráľ Oidipus - tragédia hrdinu, ktorý sa za každú cenu snaží uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia. Pri narodení Oidipa rodičom vyveštili, že zabije otca, ožení sa s vlastnou matkou a spôsobí biedu a mor mestu Théby. Rodičia ho dajú zabiť, no ujme sa ho pastier a donesie ho na výchovu bezdetnému kráľovskému páru z Korintu. Veštba sa naplní. Keď v meste vypukne mor, veštec Teiresias prezradí, že príčinou je nepotrestaná vražda starého kráľa. Oidipus sa dozvie, že vrahom je on, oslepí sa a odíde so svojou dcérou Antigonou hľadať pokoj duše v krajine tieňov.
Antigona - skladá sa z prológu, 5 dejstiev a epilógu. Dejstvá sú oddlené spevom zboru. Dej sa začína po odchode kráľa Oidipa. Jeho synovia, Eteokles a Polyneikos, bojujú o trón. V boji obidvaja zahynú. Kreón, vládca Théb, Oidipov švagor, dá pochovať iba Eteokla. Toto trápi Antigonu, sestru Polyneikos. I napriek striktnému zákazu brata pochová. Prichytia ju a odvedú pred Kreóna. Ten ju i napriek prosbám Haimóna, svojho syna a milenca Antigony, odsúdi do žalára. Po čase prichádza do mesta všetec Teresias, ktorý odmäkčí panovníkovo srdca, ale už príliš neskoro. Kreón sa vydá oslobodiť Antigonu, no nájde kľačať syna pri jej mŕtvom tele (obesila sa) na čo sa Haimón zabije. Sluha donesie túto správu ihneď domov, Eurgelike, matke Haimóna. Kreón berie telo syna domov a dozvedá sa o ďaľšom nešťastí. Čaká ho doma. Keď otvorí dvere vidí svoju manželku už skoro mŕtvu, stihne ho ešte prekliať. Ku koncu Kreón prosí o trest od bohov.
- pre bližšie info. viď povinné čítanie!

EURIPIDES:
Napísal tragédie: Ifigénia v Tauride, Tréjanky, Médea.