Charakteristika postáv:

Henry Higgins:
- profesor a významný odborník na fonetiku, ktorá je jeho koníčkom165: „ Obyčajná fonetika. Veda o výslovnosti. Je to moje povolanie a taktiež môj koníček. Šťastný človek, ktorého povolanie je súčasne jeho koníčkom! Vy viete rozoznať Íra alebo obyvateľa yorkshirského grófstva podľa jeho nárečia. Ja však viem uhádnuť, odkiaľ niekto pochádza, podľa výslovnosti v okruhu šiestich míľ.“

- zarytý starý mládenec201: „Prepánajána, čo zase chceš? Vari len nechceš, aby som sa oženil?“

- obdivoval svoju matku200: „Žena, do ktorej by som sa mohol zaľúbiť, musela by sa čo najväčšmi podobať tebe.“

- v spoločnosti sa správal hrubo204,173: „Počujte, Pickering, požiadame túto maškaru, aby si sadla, alebo ju vyhodíme oblokom?“
„Hrom do pani Pearceovej a hrom do kávy, hrom do vás a do môjho bláznovstva, že som na vás vyplytval svoje ťažko získané vedomosti.“

- zábudlivý: „Kde sú do paroma, moje papuče?“

- bol zameraný len na svoju fonetiku a na svoje úspechy, v jeho živote akoby city neznamenali
nič198: „Ak ešte raz poviete šak, chytím vás za vlasy a tri razy vás povláčim po izbe.. Preboha, keď cítite ten rozdiel, prečo teda revete? Pickering, dajte jej bonbón?“

- nezaujíma sa o mladé ženy 200: „Och, veď vieš, že ma mladé ženy otravujú. Ja už voľajako nemôžem prísť na chuť tomu, aby som sa vážne zaľúbil do mladej ženy.“

- Elizu považuje za najväčšiu spodinu spoločnosti 166: „Áno, vy spľaštená kapustná hlava, vy škvrna na vznešenej architektúre tohto stĺporadia, vy stelesnená urážka anglického jazyka.“

- Neberie ohľad na Elizu a jej city: „Ako to ja mám, do paroma, vedieť, čo s vami bude? Č o na tom záleží, čo s vami bude?“

Eliza Doolittlová:
- predavačka kvetín, z ktorej sa za 6 mesiacov stane dáma

- má svoju hrdosť 173: „Nuž prišla som sem a stem mu zplatit - ja nestem od neho láskavosti a on sa chová ke mne, ako keby som bola tá najposlednejšá špina.“

- slušne vychovaná 180: „Né, ja nestem ani zlato, ani diamanty. Ja som porádna défka.“

- hanblivá 183: „Nemóžem, neurobím to. Ja né som na to navyknutá. Ešte v živote som si nevyzlékla šecky šaty. To sa nepatrí! Je to hrích!“

- nemá zmysel pre hlúpe romantické tradície, že všetky ženy sa rady dávajú ovládať, ak nie priamo potlačovať a biť.

- vedela že Higgins nie je typ na ženenie podľa jej predstáv o mužovi, ktorému by bola najbližšou a najsilnejšou osobou. Nikdy by neprekonala v láske svoje sokyne- jeho matku a fonetiku

- vonkajší opis - pred premenou 158: „Nie je to vôbec nijaký romantický zjav. Vyzerá na 18, azda aj na 20, sotva však je staršia. Má na hlave malý námornícky klobúčik z čiernej slamy, ktorý zrejme bol dlho vydaný napospas londýnskemu prachu a sadzi a zriedkakedy, ak vôbec, ho čistili. Potrebovala by si už riadne poumývať hlavu, lebo myšacia farba jej vlasov je asi sotva prirodzená. Má na sebe ošúchaný čierny kabát, ktorý jej siaha takmer po kolená a v drieku je priliehavý. Črty jej tváre nie sú horšie než črty na tvárach dám, ale sú v takom stave, že by sa na nich veľa mohlo upraviť, a zrejme by potrebovala služby zubného lekára.