18. stor. hospodárska kríza v Uhorsku. Mária Terézia podporuje obchod a modernizáciu poľnohospodárstva, chce podmieniť záujem o zvyšovanie výroby. Jozef II pokračuje v snahách matky: tolerančný patent, zrušenie nevoľníctva, reformácia školstva, zrušenie rozjímavých reholí, zrušenie cenzúry. Nepriamo sa vytvárajú podmienky pre formovanie národného povedomia Slovákov. Národ ak spĺňa jeden z troch znakov – národné hranice, štátne hranice, národný jazyk (spisovný). Národní buditelia sa zoskupovali z kňazov a učiteľov, zväčša ľudového pôvodu.

V období slovenského národného obrodenia (1780 – 1850 "Osvetou k slobode!") sa slovenská vzdelanosť delí na tri fázy:
1) 1780- 1820 - osvietenské a národnobuditeľské obdobie
2) 1820- 1835 - obdobie všeslovanských ideí
1834 – Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej v Pešti (predsedom bol Ján Kollár, prvý pokus o zjednotenie vzdelancov, vydávali almanach Zora)
Predstavitelia: Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár, Ján Hollý, Ján Chalupka
3) 1835- 1849 - štúrovské revolučné obdobie - v tomto období sa vyriešila otázka spisovného jazyka (1843), v rokoch 1848-1849 pokus o riešenie národných a politických otázok (revolúcia).

Osvietenské a národnobuditeľské obdobie
Snaha o uzákonenie spisovnej slovenčiny, starostlivosť o povznesenie slovenského ľudu vydávaním ľudovýchovných diel a časopisov:
1783 – 1787 Prešpurské noviny (Bratislava)
1785 – 1786 Staré noviny literárního umění (Banská Bystrica)
1812 – 1818 Týdeňík (Juraj Palkovič),
Zakladanie spolkov a vydavateľstiev:
1792 – Slovenské učené tovarišstvo (Trnava bernolákovci- katolíci)
1808 – Učená spoločnosť malohontská (evanjelici)
1810 – Učená spoločnosť banského okolia (Banská Štiavnica- evanjelici)
1803 – Katedra reči a literatúry československej na evanjelickom lýceu v Bratislave
Predstavitelia: Jozef Ignác Bajza, Juraj Fándly, Anton Bernolák, Juraj Palkovič

Jozef Ignác Bajza (1755 – 1836)
"Já první ke knihám slováckym lud lámal"
Katolícky kňaz, podstatná časť jeho tvorby vznikla v Dolnom Dubovom, kde pracoval ako farár. Mal dosť konfliktnú povahu. Do konfliktu sa dostával aj so samotnými bernolákovcami, ale aj s vyššou cirkevnou hierarchiou, ktorú neustále kritizoval. Považoval sa za prvého tvorcu spisovnej slovenčiny. Je autorom prvého slovenského románu – René mládenca, príhody a skúsenosti (1784-85). Je napísaný západoslovenským nárečím s množstvom slov prebratých z češtiny a nemčiny a použil gramatiku a pravopis, ktorý sám vytvoril. Táto gramatika a pravopis sa nezakladali na pevných pravidlách, nevytvoril ucelený pravopisný a gramatický systém, nepodporil svoje dielo jazykovou prácou. Prvý diel vyšiel, druhý diel cirkev zakázala a vyšiel až v rokoch 1955-1970. Je to dobrodružno- výchovný román, rozprávačom je autor, používa retrospektívny postup. René je syn benátskeho kupca, jeho učiteľom je Van Stiphant. Miesto deja: Turecko, Egypt, Taliansko a nakoniec sa cez Viedeň dostáva na Slovensko. V druhom dieli René spoznáva život na Slovensku. Tento diel je kritikou cirkvi. Bajza napísal aj viacero náboženskovýchovných prác, písal aj epigramy (krátke satirické básne), v ktorých pranieroval morálne nedostatky vtedajšej spoločnosti – Slovenské dvojnásobné slovenské epigramata, jednako- konco- hlasne a zvuko- mírné (1794).