Literárna moderna a avantgarda do roku 1918

Literárna moderna a avantgarda do roku 1918

Svetová literárna avantgarda a moderna (80. roky 19. storočia – 20. roky 20. storočia

- v tomto období dochádza takmer vo všetkých európskych národných kultúrach k rýchlemu striedaniu nových literárnych smerov, prúdov a metód, celkovo vládne v Európe pomerný pokoj bez vážnejších politických sporov = „belle époque“
- rozvoj vedy a techniky spôsobujúci hospodársky rozmach, ktorým narastajú sociálne rozdiely
- súhrnné označenie všetkých vznikajúcich umeleckých smerov nahrádzajúcich realizmus je literárna moderna a avantgarda

Avantgarda

- charakterizovaná organizovanou vzburou proti spoločenským literárnym konvenciám, základnými znakmi sú kolektivizmus ( zoskupovanie sa do skupí ) a programovosť ( vydávanie programu )
- na rozdiel od umelcov literárnej moderny, avntgarditi neunikajú zo spoločnosti, chcú v nej existovať a aktívne ju pretvárať
- autori sú revolučnejší, viac útočia proti spološnosti a orientujú sa na súveký život
- kubizmus – básnici sa snažia vymaniť fantáziu zo zaužívaných spôsobov chápania spoločnosti a poézia sa stáva hrou, v ktorej básnici využívajú neobvyklé a šokujúce metafory; zároveň vzniká vzťah medzi slovesnou tvorbou a maliarstvom; predstavitelia: Picasso, Guillaume Appolinaire
- futurizmus – umelecký smer, ktorý oslavuje vedu, techniku a civilizáciu; podobne ako kubizmus, odmieta konvencie, oslobodzuje slovo z gramatických konštrukcií; Tommaso Marinetti – Manifest svetového futurizmu
- konštruktivizmus – kladie do popredia racionálny a logický charakter umeleckého diela

Moderna

- popieranie naturalizmu a pozitivizmu konca 19. storočia, obdobie plné únavy, kritiky a pesimizmu ovplyvňované filozofmi, dielom L.N.Tolstého, tiež prelomom storočí = „la fin siécle“
- svet vnímaný ako chaos, človek vytláčaný až na okraj spoločnosti, používanie symbolov, obnovenie metafory, dôraz na formu, vypätý individualizmus
- moderna má nové vlastnosti veršu, základ tvoria trojslabičné slová, pre tkoré je typický daktyl – prízvuk na 1. slabike
- je prejavom protirečení v kapitalizme – vzrastanie robotníckej triedy, je výrazom individuálneho stvárňovania spoločnosti
- dve skupiny spisovateľov: bojujúci na barikádach a spisovatelia pre čisté umenie
- parnasizmus – pôvod vo Francúzsku, založený na zdôrazňovaní formy pred obsahom, umelci sa držali zásad, že umenie má zachytiť dokonalú krásu, odmietali späatosť umenia s realitou, boli inšpirovaní antikou
- dekadencia (úpadok - za dekadentov sa na konci 19. storočia označovali básnici, ktorí nepísali tradičnú poéziu
- je pre nich príznačný subjektivizmus, individualizmus, pesimizmus, zblíženie poézie s hudbou a maliarstvom
- rozvíja sa lyrika, ktorá vyjadruje náladovosť a fantáziu, často úzkosť, depresie a nervozitu doby
- hlavní predstavitelia: CHARLES BAUDELAIR; PAUL VERLAINE; STÉPHEN MALLARMÉ
- dekadencia sa stala základom pre symbolizmus, impresionizmus a expresionizmus
- impresionizmus (dojem, vnem, výraz - obrátil pozornosť na vonkajší objektívny svet, jeho stúpenci stavali na prvé miesto konkrétny zážitok zo sveta, prírody, z každodenného života pomocou zmyslov, ako je zrak a sluch, tým priniesli do umenia vzrušujúce emócie
- senzualizmus (zmyslový princíp sa pokladá za charakteristickú črtu impresionizmu
- symbolizmus – vznikol ako reakcia na parnasizmus a naturalizmus, básnici sa usilovali preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu, nezobrazovali skutočnosť, vonkajší a vnútorný svet priamo, ale pomocou znakov symbolov (holubica – symbol mieru-
- využívali metafory, personifikácie, alegórie, prirovnania, dôraz kládli na eufonickú výstavbu verša, rozvíjali obraznosť a zaslúžili sa o zhudobnenie poézie
- ich básne sú preniknuté smútkom (osobné nešťastie, ... a skepsou (nedôvera voči svetu
- symbolisti sa štylizovali do roly nepochopených a „prekliatych“ básnikov
- uvedomovali si svoju sociálnu vykorenenosť zo spoločnosti, preto si vybrali samotu v rušnom spoločenskom živote a osamelosť vo svojej básnickej tvorbe
- únik od spoločnosti, od jej hromadiacich sa problémov sa v symbolistickej básni prejavuje ako sústredenie všetkej pozornosti na básnikovo „ja“
- termín prekliati básnici použil PAUL VERLAIN, začlenil k nim TRISTAN CORBIÉRA; JEAN ARTHUR RIMBAUDA; STÉPHENA MALLARMÉA a CHARLESA BAUDELAIRA
- expresionizmus – zachytáva vnútorný, subjektívny svet človeka -> jediná realita, opak imresionizmu
- individualizmus – vyzdvihovanie jednotlivca nad spoločnosťou, skepsa ( pochybovanie, smútok ), náročný slovník, metafory, personifikácie, symboly, iracionálnosť
- prekliaty básnici – Mallarmé, Corbiere, Verlaine, Rimbaud
FRANCÚZSKA LITERATÚRA

JEAN ARTHUR RIMBAUD
- senzualizmus, impresionista
- zbierky Básne; Iluminácie; Pobyt v pekle
- znechutenie z mravov malomesta – Pri hudbe; sociálne motívy – Vystrašené deti
- potulky po prírode – Vzrušenie; mladícke predstavy o živote - Román
- milostné predstavy – V zelenej krčmičke

PAUL VERLAINE
- zakladateľ symbolizmu, narúša syntax: „Nech hudbou znie každý verš!“
- kniha - Prekliati básnici
- prozaické diela – Moja nemocnica; Moje väzenie; Vyznania
- zbierka – Saturnské básne
- jeho dramatický a rušný život dokazuje zbierka Múdrosť

CHARLES BAUDELAIRE
- zbierka Kvety zla – veľká časť kritiky ju odmietala, meštiacke kruhy ju odsúdili pre jej údajnú mravnosť, autor a jeho vydavateľ boli postavení pred súd a dostali peňažnú pokutu, aj napriek tomu Kvety zla ovplyvnili vývin modernej európskej poézie oveľa viac ako ktorákoľvek kniha veršov
- zbierka jedným pólom ústi do danteovského zlého sna, druhým do nádeje a súcitu s pokorenými a trpiacimi
- básnik zobrazil lásku na základe konkrétneho osobného zážitku, nezakrýva jej očarujúcu silu, ale ani sklamanie a pocity bolesti z nej
- vo väčšine básni vyjadruje smútok a sklamania zo svojich lások
- básne preniknuté pesimizmom – Rozhovor; Litánie k Satanovi (zúfalstvo, vzbura a nádej, tiež súcit s trpiacimi
- zbierka Malé básne v próze – ich témou je väčšinou veľkomesto Paríž bez vzájomného ľudského pochopenia

ČESKÁ LITERATÚRA

OTAKAR BŘEZINA
- jeho básnická prvotina Tajemné dálky – zaujímavo pracuje s motívom tragického pocitu zo života

ANTONÍN SOVA – analytická zbierka – Zlomená duša

PETR BEZRUČ
- básnická zbierka – Slezské písne (silný osobný zážitok a nenaplnený hlboký cit
- básne – Červený kvet; Motýľ (pocit životnej osamelosti, citovej zrady, sklamania; Jen jedenkrát (smútok po rodinnom kozube;
- báseň (baladický príbeh - Maryčka Magdonová – sleduje osud siroty Maryčky, básnik ju oslovuje, dáva jej otázky, akoby bol priamym svedkom jej nešťastia, symbolom útlaku sú majitelia baní, lesov, tovární, ktorých štylizoval do postavy Géra, symbolom ľudskej postavy je Maryčka Magdonová
- z Bezručových básní vyznieva láska k ubiedenému ľudu, súcit s ním, nenávisť autora voči jeho utláčateľom
- baladické príbehy – Ostrava (protest ľudu proti útlaku); Ty a ja (výzva do revolúcie
- balada – Kantor Halfar (učiteľ odmieta učiť deti po nemecky, radšej spácha samovraždu
- básnická kniha – Stužkonoska modrá (plná sklamania, smútku, zatrpknutosti básnika zo skutočnosti

Slovenská literárna moderna (1900 – 1918)

- rýchlejší rozvoj priemyslu v Rakúsko – Uhorsku, emancipácia, modernizácia spoločnosti, stupňujú sa hospodárske a sociálne zbedačovanie obyvateľstva a odnárodňovanie, dôsledkom bolo vysťahovalectvo za prácou
- slovenský spoločenský život sa ocitá v hlbokej kríze
- nejednotnosť riadenia národného kolektívu, slabosť národnej buržoázie, obavy o uchovanie národa spomaľovali vývin spoločnosti a jej kultúry
- predstavitelia:

IVAN KRASKO
- básnická zbierka Nox et Solitudo (Noc a samota) – vyjadruje tu svoje základné postoje k svetu: smútok; samotu; opustenosť a pesimizmus
- nie je náhodou, že umiestnil svojho lyrického hrdinu, ktorým je väčšinou samotný básnik, do ovzdušia tmavej noci a smutnej samoty – má to mnoho subjektívnych a objektívnych príčin
- Kraskova poézia vznikla ďaleko od domova, preto sa v nej vynárajú spomienky na rodný kraj a na, pre neho najdrahšiu bytosť - matku
- v mnohých básniach sa zamýšľa nad zmyslom ľudského života (Pretože som prach), opisuje rozličné prírodné javy (Zmráka sa; Topole); spomína na svoju matku (Vesper Dominice – Nedeľný večer: matka preňho predstavuje kladné mravné hodnoty – trpezlivosť, starostlivosť, dobrotu, lásku)
- v mnohých básniach vyjadruje svoje osobné a ľúbostné pocity a zážitky (Už je pozde), v básni Jehovan odhaľuje národný a sociálny útlak, privoláva pomstu na vlastný národ pre jeho pasivitu
- druhá zbierka Verše obsahuje 27 básní, básnik prekonáva svoj pasívny postoj k životu, uvedomuje si nevyhnutnosť dostať sa zo zajatia smútku a prejavuje odhodlanie bojovať proti útlaku
- báseň Otrok – básnik sa predstavuje ako jeden z trpiacich, utláčaných a burcuje k odporu, k pomste za všetky krivdy
- báseň Otcova roľa – básnik tu už vystupuje ako uvedomelý a sebavedomý obranca zotročeného ľudu, vyjadruje svoje primknutie k ľudu, k jeho sociálnym tradíciám
- je akoby výčitkou svedomia básnika, ktorý odišiel z rodnej vlasti
- odsudzuje inteligenciu, ktorá odchádza do zahraničia a necháva ľud osamotený v utrpení
- báseň Baníci – sociálny a národný útlak tu vystupuje v podobe démona, ktorý chce zákerným spôsobom každého vlákať do svojich osídiel, domnieva sa, že svojimi sľubmi a výhodami ľahko dosiahne zradu na národe a na robotníkoch
- básnik sa však proti jeho zvodom stavia kriticky a so vzdorom, čaká na slobodu, na robotníkov – baníkov, ktorí svojím revolučným bojom zvrhnú panstvo a vykorisťovanie
- báseň Solitudo – opisuje osamelosti človeka, bolestný výsledok neúspešného hľadania citovej harmónie
- báseň Život – uvedomuje si krásy života, jeho osobné smútky sa menia na chuť pasovať sa so životom
- próza: Sentimentálne príhody; Udalosti; Listy mŕtvemu

JANKO JESENSKÝ
- zbierka Verše – tvorí ju niekoľko básnických cyklov (Piesne; Verše sentimentálne; Pohľadnice; Bez nadpisu)
- autor vidí v žene rovnocenného partnera mužovi, jemnú a citlivú bytosť
- lásku chápe ako prirodzený ľudský cit a zážitok
- zbierka zachytáva dojmy z veľkomesta, z kaviarní, parkov, prostredia plného šumu a ruchu, kde sa žije navonok bezstarostne a veselo
- pri porovnávaní cudzieho sveta s domácim prostredím oslavuje domov a jeho krásy
- obsahuje i básne s národným motívom, v závere vrcholí jeho záujem o národné veci výzvou na priľnutie k rodnej zemi
- zbierka Zo zajatia – napísal ju v ruskom zajatí, je to lyrický denník z 1. svetovej vojny, zaujal kritický postoj k cárizmu, významné miesto tu majú i verše s ľúbostnou a intímnou tematikou, oslavuje pevný ľúbostný cit, ktorý nemôže oslabiť ani vzdialenosť
- zbierka Verše II. – sú tu básne osobného a spoločenského charakteru, významná je tu dlhšia epická báseň Náš hrdina – zobrazuje ľúbostný vzťah mladého právnika k meštiackej dcére Elene
- celá skladba sa vyznačuje kritikou a výsmechom malomestského životného štýlu a malomeštiactva
- próza – písal realistickú prózu a to najmä humoresky, poviedky, romány, novely, fejtóny
- zbierky poviedok a noviel: Malomestské rozprávky; Novely; Zo starých časov; román Demokrati