Beat generation

BEAT GENERATION

Lawrence Ferlingetti

Beatnici:
Jack Kerouac
Allen Ginsberg
William S. Burroughs
Neal Cassady
Gregory Corso
Ken Kesey
Lucien Carr
Gary Snyder

Je rok 1953, Watson a Crick objavili štruktúru DNA, v ZSSR zomiera Stalin, prvýkrát je pokorená najvyššia hora sveta – Mount Everest, je vojna v Korei a v San Franciscu v Kalifornii si mladý básnik Lawrence Ferlinghetti otvára kníhkupectvo, ktoré sa stalo útočiskom pre skupinu mladých ľudí, ktorí sa neskôr preslávili ako beatnici.
Sami seba definovali ako:" Sme básnici v krajine filištíncov, ktorý radšej hľadajú duchovné ciele, ako materialistické." Pojem Beat Generation bol vymyslený Jackom Kerouacom v roku 1948. Slovo beat neznamená nič iné, ako zlý, skazený, stratený. Boli beat, lebo neverili na trvalú prácu, predávali drogy, kradli, túlali sa po krajine.Ďaľšia možnosť vysvetlenia slova beat pochádza z beatitude - čo znamená blažený, nakoľko sa snažili dosiahnuť blaženosť, aj keď to bolo pomocou drog a iných látok, hlavne psychadelických. Pokladajú ich za predchodcov hippies. Písali o tom, čo poburovalo vtedajšiu spoločnosť- o voľnej láske, drogách, alkoholových záťahoch. Utekali z prostredia vtedajšej americkej spoločnosti. Hľadali intenzívne zážitky, chceli všetko prežívať naplno. Kašlali na minulosť a snažili sa o čo najautentickejšie prežitie prítomnosti ( jazz, sex, debaty, drogy, knihy, alkohol, východné náboženstvo, cestovanie, voľná láska…) Nešlo im o zabudnutie (nepili a nedrogovali preto lebo by sa chceli dostať z tohoto sveta alebo zabudnúť) naopak išlo im o poznanie, osvietenie, pochopenie (životné aj neživotné pravdy, svetlo v temnote, prázdnota). Čítanie americkej literatúry po roku 1945 predpokladá čitateľovu znalosť literatúry – napr. Kerouac sa odvoláva na Dostojevského, Saroyana, Hemingwaya, Wolfa, tiež Nietzscheho… Kerouac, Ginsberg a Burroughs sa spolu s ostatnými beatnikmi zoznámili ešte na Kolumbijskej univerzite.
Ken Kessey (1953 – 2001)
- aby si počas štúdia privyrobil nejaké peniaze účastnil sa experimentov s drogami,liekmi,chemikáliami.
- skúšali na ňom halucinogénne látky (LSD, meskalin), mával halucinácie, čo sa odrazilo aj v jeho diele Vyhoďme ho z kola ven – slovenský preklad má názov Bol som dlho preč, toto dielo sfilmoval Miloš Forman pod názvom Prelet nad kukučím hniezdom.
- pridal sa k jednej komunite, viedol veľmi bujarý život plný drog
- keď sa vláda rozhodla zaradiť LSD medzi zakázané drogy odišiel aj s manželkou do Mexika.
- mal rakovinu, zomrel při odstranovaní nádoru.
- kultová postava beatu a hippies.

Lawrence Ferlinghetti (1918 - ? )
- nesprávne sa zaraďuje medzi beatnikov, len sa medzi nimi pohyboval a pomáhal im vydávať knihy
- študoval na Sorbonne kde získal doktorát z poézie.
- začal vydávať časopis pomenovaný podľa Chaplinovho filmu – City lights, neskôr založil jedno z najznámejších kníhkupectiev na svete ( stále existuje )
- jeho prvou básnickou zbierkou je Lunapark v hlave
- experimentoval s písaním pod vplyvom LSD – vysvetľuje to v básnickej zbierke Skryté významy vecí ( práve s LSD objavuje skryté významy vecí) – rozvinul tu experimentálnu techniku písania
- vo svojich diela oslavuje lásku, sex, útočí na materializmus.
- bol poslaný do Nagasaki 6 týždnov po tom ako bolo mesto zničené atómovou vojnou.

Neal Cassady ( 1926 – 1968 )
- mal ťažké detstvo, mama mu zomrela keď mal 10, otec bol ťažký alkoholik, v 16r. bol zatknutý za krádež aut a poslaný do nápravného zariadenia.
- študoval na Kolumbijskej u.
- v živote mal veľa žien, vracal sa však len k jedinej, ku Carolyn. Mali spolu 3 deti, deti mal aj s inými ženami.( istú dobu s nimi žil aj Jack a tvorili milostný trojuholník, nedopadlo to moc slávne, prestali sa stýkať )
- nedokázal žiť v stereotype, niekoľkokrát sa pokúsil o samovraždu, opúšťal Carolyn kvôli iným ženami – nakoniec sa k nej vždy vrátil ( pre spriaznenosť duší )
- dostal sa do väzenia za marihuanu, Carolyn ho vyhodila a zakázala mu návštevy kvôli deťom – Neal strácal pevný bod vo svojom živote, zmysel života
- na jednej mexickej svadbe zvolil zlú kombináciu drog a alkoholu, zomiera.

William Seward Burroughs – najstarší z beatníkov
- neexistoval zákaz alebo zákon, ktorý by nedokázal porušiť bol neprispôsobivý, nedokázal zapadnúť medzi vtedajšiu americkú spoločnosť
- mal rád zbrane a zločin. Po skončení Harvardu ho rodičia naďalej financovali, dostal sa na Kolumbijskú univerzitu kde sa zoznámil s Kerouacom a Ginsbergom.
- svoju prvú knihu napísal až po 30-tke práve na popud týchto dvoch, volala sa Feťák. neskôr sa odsťahoval do Texasu kde sa z neho stal farmár, pestoval pomaranče, bavlnu a marihuanu. Prišla za ním Joan, s ktorou sa zoznámil ešte na Kolumbijskej u. žili život plný drog. Mali spolu 2 deti – Burroughs im chcel predviesť svoje strelecké umenie tým, že zostrelí Joan pohár z hlavy. Nevyšlo mu to a Joan zabil. Bol to výrazný zlom v jeho živote od tej doby sa túlal všade po svete
- Afrike dospel k vrcholu svojej drogovej závislosti tým, že si vraj pichal až 40gramov heroínu denne. Podstúpil liečbu, dožil sa 83 rokov.
- je mnohými odsudzovaný, napádaný, občas zakazovaný, stal sa však jedním z najvýraznejších autorov literatúry inšpirovanej drogami
- ďalšie diela : Nahý obed, Hubiteľ – touto knihou vynašiel nový literárny štýl KOLÁŽ
- ako jeden z mála beatnikov sa nezaujímal o budhizmus
- posledný zápis v jeho denniku před smrťou je : Láska? Čo je to? Najprirodzenejší liek proti bolesti, ktorý máme. Láska.
Irwin Allen Ginsberg – najmladší z beatníkov
- narodil sa v židovskej rodine, jeho mama – ruská emigrantka ľavicového zmýšlania trpela duševnými poruchami (mala pocity, že ju prenasledujú špióni – psychatrická liečebňa),jeho spomienkou na ňu je báseň Kadiš ( tradičná židovská modlitba za mŕtveho ).(pozri prilohy)
- počas štúdia na Kolumbijskej u. mal problémy s prijatím vlastnej homosexuality, zamiloval sa do Neala Cassadyho, ten ho však odmietol, čo ho poznačilo. Nadväzoval kontakty s mužmi aj so ženami. V r. 1955 pripravil čítanie šiestich anjelov na jednom javisku ( Kerouac, Snyder, Ginsberg, Lamantia, McClure, Whalen) predstavil sa tu so svojou básnickou zbierkou Vytie – stala sa manifestom generácie, ktorá sa cítila ukrivdená vojnou, využíva voľný verš a neobvyklé metafory.
- veľa cestoval, navštevoval Prahu a pre československých študentov bol veľkým vzorom v období neslobody – to sa nepáčilo predstaviteľom komunistickej strany preto bol vyhostený.
- písal básne až do svojej smrti, zomrel v r.1997 na rakovinu pečene v kruhu svojich priateľov.

Jack Kerouac
- vlastným menom Jean – Louis Lebris de Kerouac pochádzal z frankokanadskej rodiny.
- ako 20-ročný je prepustený z námorníctva, mal problémy s disciplínou (psychiatrické vyšetrenie). Študuje na Kolumbijskej u. a zoznamuje sa s ostatnými, berie si za manželku Edie Parkerovú, manželstvo trvá 2 mesiace, neskôr ju vymení za Joan, v tomto období začína brať drogy – benzedrín. Zoznamuje sa s Nealom Cassadym, ktorý sa stal hlavnou inšpiráciou jeho života. Nikdy riadne nepracoval, striedal jedno zamestnanie za druhým.
- bol komplikovaná osobnosť, nedokázal žiť so ženou pretože od každej očakával starostlivosť ako od svojej matky – po smrti otca a brata mali spolu veľmi blízky vzťah pretože mali iba seba. Túžil po slobodnom živote a ten ho dostal na cesty, keď pocítil potrebu vzal ruksak a začal stopovať, precestoval takto celé štáty a vždy sa dostal kam chcel, keď sa chcel vrátiť dvere mal vždy otvorené a doma ho čakala matka.
- zmyslom jeho života bolo písanie, chrlenie viet jednej za druhou. Medzi jeho známe diela patria : Doktor Sax – napísal ho počas bývania u Burroughsa za výdatného fajčenia marihuany, slovo sax môže byť sex alebo sax jako saxofón, teda jazz. Dharmoví tuláci – dielo ovplyvnené budhizmom, hlavnou postavou tohoto príbehu je beatnik Gary Snyder. Osamelý pútnik. Kratšia próza z obdobia keď pracoval jako brzdár na železnici – Železničná zem.
- túžil po sláve, ktorá sa mu vlastne stala osudnou, po vydaní On the road (1957) sa zdvihla vlna davového šialenstva, neustále tahy po krčmách Kerouaca ničili, prestal sa stýkať s priateľmi a dostal sa do ťažkej krízy, pred všetkým sa snažil utiecť – o to viac pil. V r. 1968 zomiera Neal – na jednje mexickej svadbe zvolil nevhodnu kombináciu drog a alkoholu, aj kde sa Jack s ním už tak nestýka je to preňho obrovská rana, zomrel mu najlepší priateľ, jeho inšpirácia. V r.1969 vo veku 47r. zomiera Jack na krvácanie pažerákových kŕčových žíl – typická smrť alkoholikov.
On the road – Na ceste (1957)
- kultová kniha, ktorá ovplyvnila názory jednej generácie
- ide o tzv. spontálnne písanie, legenda hovorí, že Kerouac napísal túto knihu za 3 týždne pričom sa nezdržoval interpunkciou alebo členením na kapitoly, mala sa tak zaistiť spontálnnosť, pravosť a nefalšovanosť rozprávania, pocitov, nálad. Kerouac však patrí k tým autorom, ktorí veľa prepisujú a dopisujú preto príprava tejto knihy trvala 8 rokov.
- je to kniha o dobrodružstve, o niekoľkých cestách krížom-krážom Amerikou – z východu na západ, z New Yorku do San Francisca, to predstavuje vlastne formálnu dejovú líniu. Vystupuje tu veľké množstvo postáv. Rozprávačom príbehu je Sal Paradise ( Kerouac sám), Dean Moriarty ( Neal Cassady ) a Bull Lee ( Borroughs) Carlo Marx ( ako Allen Ginsberg)
- Sal Paradise rozpráva o svojom zasvätení do nového životného štýlu beatnikov. Život na ceste je zbesilou jazdou za životnými zážitkami, za naplnením večnej životnej túžby. Zastávkami na dlhej diaľnici bytia sú sex, jazz a drogy.
- Na začiatku románu opisuje Kerouac v roli rozprávača príbehu Sala Paradisa jako za ním prišiel Dean Moriarty aby ho naučil písať, Sal mu odpovie : čo bezpečne viem je, že sa na to musíš upnúť jako narkoman k droge. Tak, že už bez toho nemôžes byť.
- Román je plný príbehov, epizód, ktoré Sal zažije na ceste ( skutočné príbehy z Kerouacovho života) Napr. Dean má manželku-Marylou, rozvedú sa a Dean si vezme Camillu, po rokoch Marylou znova stretáva a je stratený. ´Marylou objavil v hoteli. Desať hodín si to bezuzdne rozdávali. A všetko bolo jasné – znova sa spaktovali. Marylou bola jediná žena, ktorú Dean kedy naozaj miloval. Od ľútosti sa skoro rozplakal, keď uvidel jej tváričku, a jako za dávnych čias sa začal plaziť po kolenách a skuvínať, aby mu dopriala radosť zo svojej bytosti.´ (Neal Cassady mal množstvo žien-nedokázal byť verný, ale jedinú, ktorú kedy miloval bola jeho manželka Joan ku ktorej sa neustále vracal a ona mu všetko odpúšťala pre vzájomnú spriaznenosť ich duší)
- Sal sa počas stopovania zoznámi s mexičankou Terry, žije s ňou 15 dní v Los Angeles. Dievča sa potom vráti k rodine a Sal domov (odôvodnuje to ako : je oktober, v oktobri sa každý vracia domov)-skutočná epizódka z Jackovho života.
- Sal sa počas svojej cesty zastaví u svojho priateľa Bulla Leeho a chvíľu uňho býva. Opisuje život svojho priateľa a jeho manželky Jane-majú 50dolárov na týždeň, čo je vcelku dosť(10dolárov minie Jane na benzedrín, 40 dolárov minie Bull na drogy), majú 2 deti. Každý večer sa Bull zavrie do kúpeľne aby si pichol svoju dávku. -) typický spôsob Burroughsovho života
- Dean navrhne Salovi sex s Marylou, chce vidieť Marylou při sexe s iným mužom, Salovi sa Marylou páči.( istú dobu žili Neal, Jack a Carolyn spolu – tvorili milostný trojuholník, neskôr sa ich cesty rozišli )