Z takej lásky šťastie nekvitne. Veľmi skoro dochádza k prvým konfliktom. Zuzka vždy zamyslená, smutná spoznáva skutočnú povahu svojho muža. Trápi sa nad Ďurkovým neporiadnym životom, nad tým, že lipne nad Betou, vydatou, no nerozvedenou ženou. Nespokojní sú aj Palčílovci, no nie pre mravné poklesky Ďura, ale preto, že si nepočína ako pracovitý robotník na majetku, že sa neplnia pôvodné zámery , aké s Ďurkom a Zuzkou mali. A keď sa im Ďurko prizná, že nemá a nemôže mať rád Zuzku, hoci čaká od neho dieťa a navrhuje výmenu Zuzky za Betu, Palčíkovci ochotne súhlasia.

Ďurko ich totíž ultimatívne žiada, aby prepísali majetok, alebo poslali Zuzku z domu. Vyčíta im, že ho chytili na udicu majetkov, že mu mali dať právo dobrovoľného výberu. Palčíkovci cítia, že sú to drahý robotníci. Ďurko, aby dosiahol svoje, útočí aj na vlastných rodičov. A Beta charakterizovaná ako ľahký tovar, ako parádnica, jazyčnica, nerobotná, zaujme Zuzkino miesto v Ďurkovom živote a v dome Palčíkovcov. A tí, súhlasiac, zastrájajú sa, že ak nebudú poslúchať, majetok udržovať a veladiť, zbavia sa ich.

Ale Betin príchod do palčíkovského domu zmätky neutíši, skôr ich po krátkom čase znásobí. Vzťahy medzi Ďurkom a Palčíkom sa zostrujú. lebo Ďurko trvá na prepísaní majetku, k čomu ho tlačí aj Beta. Ale Palčík je neoblomný. Trvá na svojom. Vzniká spor i medzi Ďurom a Betou, ktorý sa končí Betiným odchodom. Spor Palčíka a Ďura nemôžu urovnať ani Ďurovi rodičia, ba aj medzi nimi a Palčíkom dochádza k rozporom. Konflikt vyvrchoľuje prudkou hádkou Palčíka a Ďura a Palčíkovým výstrelom za odchodiacim Ďurom. Akýkoľvek pokus a súlad v dome Palčíkovcov sa stal nereálnym. Zvíťazili statky a dovŕšili sa zmätky.

No ľudia sú ľudskí. Spoznávajú, že urobili chybu, vedia, že ju treba napraviť. Previnenie i jeho príčinu treba pochopiť. A preto záverečné dejstvo je pokusom o čestné vyrovnanie sa s chybami. Postavy vstupujú do seba, hľadajú pôvod. Zuzkini i Ďurkovi rodičia boli svedkami nešťastia svojich deti – pravda, mravným víťazstvom je tu Zuzkin otec, ktorý predvídal dcérino nešťastie. Ďurkova mať vidí hlavného vinníka v Palčíkovi, lebo tí šli za mamonou, mysleli, že Zuzka im nebude ani jedávať, len vždy robiť, aby im toho majetku pribúdalo.

Všetci sú ako pri zhorenisku, nevidia východisko, lebo zmätky sú čerstvé a zanechali veľmi ťažké následky. Svoje dostane aj ľahtikársky Ďuro, najprv od Zuzkinho brata Ondriša a potom od švagra – sestrinho muža. Hlavným sudcom nad Ďurkovým postupom je sama Zuzka. Odmieta Ďurkove prosby o odpustenie i ponuku začať chudobný ale poriadny život. Z pokornej Zuzkysa stal tvrdý, spravodlivý a prísny sudca, ktorý Ďurkovi nedáva nijakú nádej, že by sa raz mohol hlásiť k synovi. Všetku zodpovednosť za tento postoj berie Zuzka na seba. Je rozhodnutá vyhlásiť Ďurka – otca za mŕtveho. A na Ďurkovu námietku, čo ak sa syn dozvie, že žije, Zuzka odpovedá: „Nech potom sám súdi nad tebou,“ završuje ak svojej spravodlivosti.