V úvode autor opisuje svoje detstvo. Mal vtedy 7 rokov keď si rozviazal svoju pupočnú šnúru, ktorú mu odložila jeho babka. Podľa slov jeho babky pravé odtial pochádza duša.
No, kdeže je to šťastie ? – stále sa pýtal babky. Ako roky ubiehali spytoval sa znovu a znovu, až mu čas vzal babku.

Teraz je však dospelý a študuje v Prahe na lekárskej fakulte.
Polemizuje nad tým, že každé dievča do 18rokv je v Prahe holčičkou. Opisuje svoje pocity a predstavy, keď zazrie určitý typ ženy. Nezískal nikdy sympatiu ani u jednej a preto ich nenávidí.
Keď z času na čas stretne mladý pár v pražských uliciach a električkách len nechápavo krúti hlavou a pomysli si: to je škandál vrchol neslušnosti, ktože je na nich zvedavý, nemusia to všetkým demonštrovať? Túlia sa k sebe tak pevne, že ich ani hrom nebesky nerozdelí!- vysvetľuje na príklade Pepík a holčička.
Necíti sa dobre ani vo svojej izbe v Prahe, pretože má suseda ktorý hrá na husliach a podľa neho mu to vôbec nejde a ruší tým spolubývajúcich. Aj po jeho dohováraniach neprestal hrať. Tak sa rozhodol, že niekam pôjde nakupovať. Zastavil sa v pekárenskom obchode, kde ho poškriabal kocúr keď ho chcel pohladiť. Za policou sa zrazu objavila holčička. Mala modré oči.

Je to pekárkina dcéra, jej mama je tlstá typická pekárka. Hovorí tu o nej ako o bohatom dievčati a že nie je taká, ako ostatne holčičky, ktoré nemajú nič na prací iba čítať Francúzske romániky. Holčička má ešte 7 ročnú sestru, ktorú mama vychováva presne tak isto ako holčičku.
Snaží si nakloniť priazeň holčičky, ale márne. Myslí si, že na vine je jeho oblečenie- pôsobí totiž chudobne a materiálne sa jej nikdy nevyrovná. Trápi ho, že sa naňho pozerá tak z vysoká. Potom dlhšie premýšľa, čo by jej povedal. Popri tom premýšľaní si spomenul na to, keď na fakulte pitvali žaby, ako jednej poškrabal zo žartu hlavu špendlíkom medzi očami a žaba v tej chvíli začala krásne spievať, pričom profesor zavolal všetkých asistentov .... na konci svojho premýšľania došiel k záveru, že ľudia ako holčička nezmenia svoje názory.

Ona je dievčaťom zo západu, ktorá nikdy nečítala dobrú knihu a jej prvou láskou bude ten, kto si ju vezme za ženu- mysli si.
Ale predsa vymyslel, ako by si u nej získal rešpekt a to keby mala nejaký malý nádor a dostala by sa ku nemu na chirurgiu. Podľa neho by sa tam naučila skromnosti a nebola by už vo svete žemlí sa šišiek.

Neskôr išiel znova do pekárne. Cestou stretol holčičku aj s fešákom. Urobila naňho grimasu, niečo si povedali a chichotali sa. V pekárni bola za pultom jej sestra, kde sa jej opýtal: kde mate sestru? Išla na rande – odpovie s diskrétnym úsmevom. Prehodnocuje na čo mu je umenie veda filozofia keď nevie imponovať takej žabe!
Na zaver píše ako ho znepokojuje a ako ju nenávidí.