Keď prichádza Haimón, otec sa ho pýta, čo si myslí o jeho rozhodnutí. Očakáva, že s ním bude súhlasiť. Spočiatku sa to tak aj javí, avšak Haimón pozná názory ostatných ľudí a snaží sa otca presvedčiť, aby svoje rozhodnutie zmenil. Kreón je prekvapený, začne Antigonu ohovárať, vystríha ho pred ženami ako je ona. Dáva mu rady, aby takým ženám nikdy nepodľahol. Haimón si v meste tajne vypočul rozhovory ľudí, ktorý skutok Antigony schvaľujú a skôr by jej vzdávali veľkolepé pocty ako ju odsudzovali na smrť. Vysloví svoj názor, že aj napriek tomu, že je mladší, nesúhlasí s tým krutým rozsudkom. Kreónovi sa to nepáči. Nechce si pripustiť, že by mu niekedy mohol rozkazovať niekto mladší ako on. Strhne sa medzi nimi hádka o tom kto má pravdu. Každý si stojí za svojim názorom. Kreón trvá na tom, že Antigona bude pochovaná zaživa v skalnej hrobke, Haimón sa rozhodne, že odíde s ňou. Obaja odchádzajú z paláca nahnevaní.
Keď sluhovia privádzajú z paláca Antigonu, začne sa ľutovať a plakať nad svojím osudom. Nechce zomrieť mladá, bež manžela, detí, opustená priateľmi. Náčelník zboru ju podporuje, uznáva jej skutok, tak ako aj obyvatelia Téb. Po chvíli príde Kreón a naznačí, že jej čas sa blíži. Pred odchodom do hrobky sa Antigona lúči so svojimi rodnými Tébami, prosí ľudí, aby boli svedkami jej nespravodlivého trestu za zbožný skutok. Vedú ju k hrobovému vchodu.
Teiresias prichádza Kreónovi oznámiť svoju veštbu. Presviedča ho o tom, že porušenie božích zákonov nebolo správne. Privoláva tým na všetkých ich hnev a bohovia teraz nechcú prijímať obete. Kreón spočiatku neustupuje a uráža Teiresiasa, ktorý odchádza spolu s chlapcom. Avšak po ich odchode začína pochybovať, starcove veštby boli vždy pravdivé a hlavne vďaka nim sa stal kráľom. Náčelník zboru mu káže, aby poslúchol a išiel vyslobodiť Antigonu. Nakoniec súhlasí a vydáva sa do pustatiny oslobodiť ju.

Po jeho odchode prichádza do paláca posol so zlou správou. Ohlasuje smrť Haimóna, ktorý zomiera v hneve, že jeho otec je vrah. Náčelník je nedočkavý, chce vedieť, čo sa stalo.
Keď Kreón prišiel k hrobke, počul prenikavé kvílenie, rýchlo odvalil balvan a vnútri našiel svojho syna plačúceho nad svojou nevestou. Antigona sa obesila vlastným závojom. Haimón ju objíma okolo trupu a pri pohľade na svojho otca vytiahne meč a vrazí si ho do pŕs.
Eurydika to všetko počula a beží naspäť do paláca, kam sa vracia aj Kreón, ktorý nesie v náručí svojho syna, dôkaz svojej vlastnej viny. Už chápe, že všetky jeho rozhodnutia boli nesprávne, avšak neskoro. Prichádza druhý posol, ktorý prináša ďalšiu hroznú správu. Eurydika spácha samovraždu a prebodne sa mečom. No ešte predtým ako jej oči vyhasnú, prekľaje Kreóna ako vraha svojho potomstva. Kreón šalie a všetko čo sa stalo pripisuje na svoj účet. Chce zomrieť, lebo už nemá prečo žiť. Náčelník zboru mu hovorí: ,,Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Nehrešte, uráža to bohov. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.“
POSTAVY