Valentín Beniak

Valentín Beniak(1894-1973) - výrazný predstaviteľ medzivojnového poetizmu a symbolizmu, kt. tvorba má tieto charakteristické znaky:

• MOTÍVY: dediny a domova, reťaze, sociálne a národné, diaľok a nových horizontov, exotiky, bohémskeho života, lásky k žene ako zvestovateľke lásky a humanity
• UMELECKÉ POSTUPY: (viac typické pre poetizmus), pásmovitosť(asociatívny princíp spájania motívov), spájanie abstraktného s konkrétnym, hra so slovami, folklórne, biblické litanické slová
• ROZMANITOSŤ STROFICKÁ A VERŠOVÁ: veľmi často využíva sonet(majster sonetu), 12-13 slabičné daktylo-jambický verš, rytmicko-syntaktický paralelizmus (1verš=1veta)
• So symbolizmom ho spája predovšetkým básnikov tragický pocit života, bolesť z tragického poznania ľudského zla, biedy, nemorálnosti.

ŽIVOTOPIS: nar. v Chynoranoch v roľníckej rodine. Gymnaziálne štúdium v Topoľčanoch a Nitre. Počas liečenia po operácii v Pešti začal veľa čítať, najmä poéziu. Najprv publikoval verše v maďarčine . štúdium práva v Pešti z finančných dôvodov nedokončil. Ako notár pôsobil na rôznych miestach Slovenska. R. 1939 sa dostáva na Ministerstvo vnútra do Bratislavy a r. 1940 sa stáva predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Po r.1945 pôsobil na povereníctve školstva pre cirkevné veci. Od r. 1947 žil na dôchodku a od r. 1948 bol ako básnik umlčaný. Ako autora ho objavil Štefan Krčméry.

DIELA:

• Zb. TIAHNIME ĎALEJ OBLAKY- obsahuje dedinské a sociálne motívy, dedinský svet. Základnú istotu a hodnotu vidí v zemi, rode, domove a láske. Má dve časti: 1, Putá k domovu 2, Hovory zo sna
  2. časť- objavujú sa aj motívy smrti ako rovnocenný motív k motívu reťaze z 1.časti, kt. autor chápe ako symbol následnosti, zviazanosti generácií i symbol plynúceho času
• Zb. OZVENY KROKOV- má už mnohorozmernejší pohľad na svet, obsahuje najmä motívy diaľok, histórie, antiky, vyplývajúce z jeho pobytu v Taliansku. Zmyslové dojmy plné farieb, zvukov a vôní sú prejavom poetizmu.
• Zb. KRÁĽOVSKÁ REŤAZ- je tá, v kt. už naplno rozvinul poetizmus. Obsahuje básne plné bohémskych motívov(krčmičiek, lunaparkov, zábav i vykričaných štvrtí západných miest), exotických diaľok, slávu dejín a kultúry Talianska a Francúzska
• Zb. LUNAPARK- venuje v nej stále pozornosť dojmom z Fr., a bohémskeho Paríža, ale je už poznačená bolesťou z tragického poznania rozporuplnosti tohto mesta slastí i nerestí, bohatstva i chudoby
• Zb. POŠTOVÝ HOLUB- odklon od poetizmu naznačuje aj expresívny, drsný slovník. Opäť sú v nej sociálne motívy a nové motívy vojny. Motív reťaze ako symbolu viery v lepšie časy, na ktoré sa dá ešte nadviazať opäť spracoval v básni Reťaz.
  
  V 2. polovici 30. rokov prevládajú v Beniakovej tvorbe motívy národné, sociálne, a to v zbierkach:
• BUKVICA; VIGÍLIA(= predvečer pôstu, bdenie, stráž); DRUHÁ VIGÍLIA;STRÁŽCOVIA A OCHRANKYNE SLOVENSKA(cyklus 24 sonetov doplnených Beniakovými olejomaľbami)
  - vyslovil v nich obavy o vlasť, o mier v čase príprav vojny a v čase 2.svetovej vojny. Reaguje na konkrétne historické udalosti, prihovára sa rôznym umelcom, žijúcim i nežijúcim, podčiarkuje ich význam v duchov. Dejinách
  
  Vrcholom Beniakovej tvorby sú 3 zbierky, v ktorých zužitkoval ozveny symbolizmu i poetizmu:
• Zb. ŽOFIA; POPOLEC(1 deň pôstu, veľké vyhrešenie)- zvažuje, čo je dobro a čo zlo. Žofia, raz konkrétna, raz abstraktná, je v oboch zb. symbolom života, jeho zmyslu, objektom úcty i lásky, milenkou i matkou. Zosobňuje ľudskú múdrosť, skúsenosť i svedomie
• Zb. IGNÁC- rieši v nej zložitý vzťah poézie i doby, postavenie básnika. Je z vrcholnej trojice najoptimistickejšia, oživil v nej prvky staroslovienskych igricov.
  Povojnové zbierky: HRACHOR; PLAČÚCI AMOR; SONETY PODVEČERNÉ…
  Preklady: z nem., angl., maď., latinčiny