referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zora
Sobota, 22. januára 2022
Ľudová slovesnosť
Dátum pridania: 01.02.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Tegi
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 141
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 
ĽUDOVÁ PRÓZA

Kratšie prozaické žánre:
• Príslovia (Komu sa nelení, tomu sa zelení)
Predstavujú uzavretú myšlienku, zovšeobecnenie ľudových skúseností. Príslovia vychovávajú a prinášajú mravné ponaučenie. Poznáme príslovia o práci, o človeku a spoločnosti, o rodinnom živote a priateľstve a o fyzickej a duševnej stránke človeka.

• Porekadlá (Aká matka, taká Katka)
Komentujú udalosť, správanie alebo výzor človeka.

• Pranostiky (Na Hromnice, o hodinu více)
Predstavujú určité ľudové skúsenosti alebo pozorovania javov v prírode. Sú založené na dlhodobom pozorovaní.

• Hádanky (Ktorý vták má na chvoste raka? - Straka)
Sú umeleckým zobrazením určitého predmetu alebo javu, pri ktorom sa využívajú zhodné črty medzi skutočným predmetom alebo javom a medzi zobrazením, ktoré ho v hádankách nahrádza. Poznáme hádanky metaforicko-metonymické (doplnené otázkami napr. Čo je to?) a hádanky – priame otázky. Hádanky tvorili významnú zložku ľudovej zábavy.

Dlhšie prozaické žánre:
• Rozprávka
Sú najznámejšie zo všetkých foriem ľudového rozprávania. Zakladajú sa na vymyslenom príbehu. Rozprávky poznáme fantastické (popri ľudských postavách vystupujú nadprirodzené postavy; príbehy sa všeobecne zakladajú na boji dobra a zla; Zlatovláska), zvieracie (nositeľmi deja sú zvieratá a sú zároveň aj nositeľmi ľudských vlastností; záver – mravoučná pointa; Starý Bodrík a vlk) a realistické (dej sa odohráva v reálnom svete miest a dedín; hrdinom je jednoduchý človek; klasické rozprávkové čaro je nahrádzané dôvtipom, bystrosťou, šikovnosťou, odvahou a niekedy i náhodou, naivnosťou a hlúposťou okolia; O troch grošoch ).

• Povesť (Sitnianski rytieri)
Viažu sa na konkrétne historické udalosti alebo postavy. K najznámejším povestiam patria povesti o kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý úspešne bojoval proti Turkom a o Jurajovi Jánošíkovi, ktorý predstavuje odvahu, smelosť a dôvtip človeka z ľudu. Povesti majú veľa spoločného s legendami a mýtmi, pretože často do deja vstupujú nadprirodzené alebo náboženské bytosti.

ĽUDOVÁ DRÁMA
Má mnoho podôb a foriem.

• Obradové hry (Morena)
Sú spojené s predkresťanskými, cirkevnými a neskôr aj so svetskými slávnosťami a zvykmi.

• Koledové (obchôdzkové) hry (Daj Boh štastia celej zemi, všetkým národom)
Spájajú sa so zimným obdobím a Vianocami, ale aj s fašiangami. Majú pevný veršovaný text, malý rozsah a obsahujú spievané a tanečné zložky.

• Detský folklór
Patrí k najživším zložkám ľudovej slovesnosti. Zaraďujeme do neho rôzne prejavy detí. Najrozšírenejšími sú riekanky, vyčítanky, hádanky a detské hry. Dôležitú úlohu tu má hra (z toho vyplýva jej názornosť, dynamickosť a jasnosť). Spája výchovnú a praktickú funkciu s umením, a tak rozvíja vzťah dieťaťa k ľudovej tvorbe.

Ľudová slovesnosť vplýva na umelú literatúru obsahom (napr. boj dobra a zla), útvarmi (napodobňuje sa pieseň, povesť, balada, rozprávka) a výrazovými prostriedkami (napr. sylabický veršový systém, asonancia, stupňovanie deja). Od konca 18. st. sa poprední slovenskí vzdelanci obracali k ľudovej slovesnosti ako k nevyčerpateľnému zdroju tvorivých podnetov. V období národného obrodenia k najvýznamnejším zberateľom ľudových piesní patrili P. J. Šafárik (Písne světské lidu slovenského v Uhřích) a Ján Kollár (Národnie spievanky). Obidvaja významne prispeli k vzniku samostatnej slovenskej literatúry. V štúrovskom období venovali pozornosť ľudovým tradíciam Ján Francisci (Slovenské povesti) a Pavol Dobšinský (Prostonárodné povesti slovenské; Slovenské obyčaje, povery a čary). Najmä v štúrovskom období dochádza k úzkemu zblíženiu folklóru a literatúry. Štúrovskí básnici a prozaici (Samo Chalupka, Ján Botto, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak) ľudové piesne a rozprávky nielen zberali, ale ich aj tvorivo využívali vo svojej tvorbe. Teoreticky sa ľudovou slovesnosťou zaoberal Ľ. Štúr (O národných povestiach a piesňach plemien slovanských). Zberom folklóru sa zaoberal aj Jan Botto, ktorý spracoval jánošíkovskú tematiku (Smrť Jánošíkova). Roku 1870 vyšiel vo Viedni Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádaniek, hier, obyčajov a povier ako 22 zväzok Matičných spisov. Zbieraniu slovenského folklóru sa venoval Adolf Peter Záturecký (Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia – 1897), Karol Anton Medvecký (Sto slovenských ľudových balád – zbierka z 1923) a Andrej Melicherčík (Slovenský folklór – po druhej svetovej vojne).

Pri rozvoji našej kultúry zohrala ľudová slovesnosť dôležitú úlohu. Odráža sociálne a kultúrne vzťahy prostredia, historickú skutočnosť, tvorí ľudovú históriu, ktorá je cenným prameňom poznávania historických udalostí. Je pamiatkou národnej minulosti, svedectvom dejinných osudov, ľudovej múdrosti a filozofie i odrazom názorov kolektívu. Zobrazuje slovenský ľud v mnohostoročnom dejinnom raste, v jeho myslení, cítení, názoroch, túžbach a ideáloch.

 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9332 1046 slov
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9638 782 slov
Ľudová slovesnosť 2.9851 512 slov
Ľudová slovesnosť GYM 2.9641 983 slov
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9596 882 slov
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9934 1860 slov
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9921 1238 slov
Ľudová slovesnosť GYM 2.9830 767 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.