referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ela
Piatok, 24. mája 2024
Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak a prehľad tvorby
Dátum pridania: 26.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: 4xixa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 671
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.8
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 9m 40s
Pomalé čítanie: 14m 30s
 
Jozef Cíger Hronský (*1896 –1960, Luján Argentína)
  • chcel sa stať maliarom, študoval v Krupine a v Leviciach
  • 1914 narukoval na taliansky front
  • od 1932 – tajomník Matice slovenskej
  • redigoval detský časopis Slniečko
  • 1945 emigroval, žil v Rakúsku, Bavorsku, Taliansku a nakoniec v Argentíne
  • založil tam zahraničnú Maticu slovenskú
  • 1959 predseda SNR v zahraničí
  • vo svojej tvorbe spája tradičné s experimentálnym 
  • experimentálne zaradenie – na začiatku – klasický kukučínovský realizmus, neskôr vajanského motívy, sociálne motívy, literárne prekresľuje psychiku, lyrizuje prírodu, expresionizmus, unanimizmus 
  • do sociálno-psychologického realizmu 
  • označujú ho za humanocentristu – v strede jeho tvorby stojí človek: „Vždy ma zaujímal iba obyčajný človek. Drobný človek bez pyramídy, bez rytierskeho panciera a bez zvláštností. Chcel som vedieť, čo robil, ako sa mal, ako sa smeje a ako žiali.“
     
  • debutoval zbierku poviedok U nás (1923), neskôr Domov, Medové srdce – nadväzuje na Kukučína, harmonické riešenie konfliktov napr. poviedky Tetka Máčikovie hlasovala, Ratkovský poštár, Víla Ľahotských hôr – začína s lyrizovaním prírody 
  • novely: Láska naštrbených kamienkov, Soša, Marieta, Čokoládová tanečnica à patria do zbierky Tomčíkovci -  začína s psychologizáciou postáv 
  • prvý román Žltý dom v Klokoči – o láske ktorú zničila honba za peniazmi, na konci vyznieva harmónia
  • Proroctvo doktora Stankovského – román ideí, prevažujú motívy impresionizmu a expresionizmu; dej je situovaný do Bohémy (prostredia umelcov); rozpor medzi citmi a rozumom; základný konflikt je láska ženy k trom mužom. Ona je maliarka, on spisovateľ, ďalší Florián, nakoniec sa vydá za bankára Eduarda 
  • romány Chlieb, Jozef Mak – zaznamenávajú existencionálne otázky ľudského bytia, dediny, dedinského prostredia, kolobeh – vznikajúce a zanikajúce 
    • vplyv kresťanských hodnôt
    • román Chlieb  – prevažuje expresionizmus 
    • hlavná postava Matej Chlebko, žije dvojitým životom – individuálnym a tým, čo mu prisúdila dedina Bacúch
    • katastrofa – povodeň, kolobeh, zranenie Chlebka, chce ľuďom pomáhať a tí ho nepriamo zabijú
    • román Jozef Mak  – metaforický obraz slovenskej biedy a osudu
    • zbierka Podpolianske rozprávky – humorne ladené, miestami irónia poviedky: Šimčík a jeho mať (vrátil sa z vojna a zmenil sa), Gajdošov vojna-kôň à vrátil sa z vojny, umrela mu žena, jediné čo ho spája s vojnou je jeho kôň, ktorý za ním kráčal až do dediny od frontu, Gajdoš reaguje kruto a neprimerane, dedinčania si uvedomia, že kým má koňa je nejakým spôsobom spútaný s vojnou a koňa vyženú; Magdaléna deda Vavrinca 
  • spomienky na detstvo v zbierke Tomčíkovci 
    • harmonizácia svete cez pohľad dieťaťa 
  • zbierka Sedem sŕdc – autor ako najlepší znalec ženskej duše „... vtedy nie je ani matkou, ani manželkou, ani dobrou, ani zlou, len výlučne ženou.“
  • román Na krížnych cestách (1966 Buenos Aires) 
    • hlavné postava študent Ján Hataru – rozhoduje sa koho má milovať 
    • vyskytujú sa tzv. mlčiace postavy, za ktoré hovorí autor (aj v Jozefovi Makovi)
    • najkomplikovanejší román Pisár Gráč – hľadanie identity človeka, ktorého zasiahla vojna
    • hľadanie istoty v láske k žene (Jana); ja rozprávanie, nereálne motívy (rozpráva sa iba s mŕtvymi, cez lásku k Jane sa vracia do sveta živých) „Pisárov Gráčov je mnoho, celé jedna, ak nie viac! Celá mocná generácia, ktorá sa narodila vo veľkom prelome a nepatrila, aspoň tak si to myslela, ani sem, ani ta, ani budúcnosti, ani minulosti. Ešte ju aj vojna otrávila.“
  • venoval sa aj písaniu historických románov – Andreas Búr Majster – odohráva sa na Bojnickom hrade; dedina A.B. Majstra neprijíma, zabíja ho
  • román Na Bukovom dvore (1944) o bohatom gazdovi, ktorý si po smrti zobral za ženu mladé dievča – Magdalénu, najprv ľúbila Jana, no nakoniec dala prednosť rozumu
  • román Svet na Trasovisku – o slovenskom štáte, v SNP; nestotožnil sa ani s nacizmom ani s komunizmom; skúma 2 rodiny Benkovci, Hrančkovci
  • tvorba pre deti: Tri múdre kozliatka, Budkáčik a Dubkáčik

Sedem sŕdc

  • obsahuje sedem noviel, ktoré zobrazujú osudy žien – sú rôzne ale podobné
  • každú možno označiť ako typ milión – v nich nájdeme osudy viacerých žien
  • vytvára portrét duše, psychologizácia à retardovanie deja
  • jazyk: expresívny, veľa cudzích slov, metafory, prirovnania, symboly, niekedy často opakuje slová, vnútorné monológy, pomyselné dialógy

Novela Tereza

  • o žene, ktorá pracuje ako práčka, snaží sa ušetriť seba aj syna
  • otec ich opustil, tak žije „prázdne roky svojho ženstva“ v trápení, bez lásky 
  • prostredie jej pripomína, že chlapom netreba veriť ani pri oltári, uzavrie sa do seba, útechu nachádza v práci 
  • jej syn si to všimol, hoci to potláčala; Tereza sa chce pomstiť kamenárovi – otcovi, kamenár sa vracia zranený a ona sa môže oňho starať, je opäť trochu šťastná, keď umiera, umiera aj ona, zomrela „z prázdnoty prázdnych rokov“

Novela Eleonóra

  • Eleonóre sa premenilo „živé telo na mramor“; bola pedantná, bolo to prejavom citovej meravosti
  • bránila sa citom, myslela si, že nie je stvorená pre lásku; keď sa zaľúbi, zľakne sa „vo vnútri plače“ 
  • nemôže sa zbaviť „démona pedantnosti“

Novela Paula :

  • „Paula sa borcovala sama so sebou a čím ďalej, tým častejšie prehrávala.“
  • Paula si uvedomila, že svojho muža vnútorne opustila skôr, ako by mala – muž jej bol neverný 
  • bola „mocná, veľmi mocná, dnes by už nežila, keby nebola oslabla“ 
  • uvažuje o samovražde, ale k životu ju pútajú dcéry; neskôr sa stretáva aj so sokyňou – odpúšťa jej, oslabla

Novela Tóna

  • „duch bez viditeľnej podoby“ 
  • „ani Boh nevedel naisto, či má Tónu na svete“ 
  • celá sa rozdala svojim bratom, boli k nej nevďační; miestami epištolárny charakter medzi bratmi (Ján, Jozef) 
  • obetovala im celý život vypovedá to jej milý

Novela Cia (Lukrécia): 

  • smrteľne choré dievča, ktoré túži po slobode 
  • zrakom „ostrým ako nôž“ vedela ľudí raniť, skúmala ich city 
  • žije sama s otcom, prekáža mu v živote, chce mu to vynahradiť; na otcovi „chce vidieť aspoň kvapky onoho života záhadného, ktorému sa odumierala skôr, ako by bola mohla naň dozrieť.“ 
  • vháňa svojho otca do známosti so ženou, s ktorou sa stretli vo vlaku 
  • on sa do nej zaľúbi, ale Cia vie, že bude odmietnutý, chce ich poslednému stretnutiu zabrániť a padne zo schodov a umiera. Otec sa od žiaľu zastrelí.

Novely MatildaMarta à najviac lyrizované

Jozef Mak 

  • metaforický obraz slovenského ľudu a biedy, symbol psychického stavu ľudí v danom období
  • žáner: expresionistický román humanocentrického typu 
  • téma: román predstavuje typ človeka „milión“; spomína sa len ako ľudstvo, nie ako človeka, nič ho nečaká 
  • hrdina: malý máčny máčik je vo svojom utrpení veľký – autor ho monumentalizuje (úryvok – sprievodca) 
  • idea: odpoveď na otázku, aký je sociálny zmysel existencie človeka
    „Trp, Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko. Keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale je pravda, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“ 
    cez utrpenie prechádza katarziou (podobne ako Horoň z Víťazného pádu od Jilemnického) 
  • poňatie: tragické 
  • prostredie: dedinské 

Postavy: Jozef Mak, Jula Petrisková, Maruša Meľošová, Jano Mak, Hana Meľošová, Eva Maková, Gregor Biaľoš, Hiriačok

Jozef Mak:
- typ človeka milión, obyčajný, nevýrazný, odsúdený na prežívanie bolesti
Mak dostal do vienka dve ukrižované ruky, je charakterizovaný podľa mena
autor ho vždy oslovuje celým menom – zdôrazňuje jeho malosť
narodil sa ako nemanželské dieťa, nikto ho nečakal, nechcel, narodil sa vo všednej chvíli
autor zdôrazňuje fatalizmus príbehu, od začiatku vieme, že Jozef bude mať tragický osud, kvôli jeho neporiadnej krstnej mame (pri narodení nedodržala všetky zvyklosti, aby mal v živote šťastie)
prechádza životom trápený, brat ho bije, keď prestane Jozef je nešťastný, že je mu už ľahostajný
musí znášať biedu
viaže sa na neho jeden z ústredných motívov – motív Panny Márie s rozpukanými lícami – symbolizuje jeho matku, jeho osud
brat mu vyčítal, že ich vyjedá a on preto už odmala málo jedol, veľa pracoval, kosil aj keď na kosu nedočiahol
slúžil u Augusta Kubandu, neskôr odchádza a nedostane ani riadne zaplatené
Janovi rodičovský dom vyhorel a nemali kde bývať
prichýli ich Meľošová Jozefova krstná, spoznáva tu Marušu a rodí sa medzi nimi láska
začína sa meniť, vyjadrovať svoje city

Pre postavy sú typické oneskorené reakcie na udalosť, často zámlky, konanie je založené na intuícii (tajomné, záhadné). Postava má často tušenie, postupne ho odhaľuje až potom prichádza udalosť ako fakt

vysvitne že Jozef Biaľoš je otcom Jozefa Maka
Jozef sníva o chalupe, kde by spolu s Marušou bývali, začne ju stavať, ale nedokončí – musí ísť na vojnu
Tuší, čo sa deje doma – Marušin otec zneužíva jeho matku, nechodia mu listy od Maruši
jeho brat si zobral Marušu a dostaval jeho chalupu, Jozef na ňu nemá právo – je na Janovom pozemku
po návrate pasívne prijíma utrpenie – musí prijať smrť matky a samovraždu Maruše
najviac ho trápi Julina smrť – zobral si ju z trucu, bola chorá – má suchú = chromú ruku
najviac jej ublížil neverou s Marušou, zistil, že ju ľúbil
zobral si ju bez ničoho (žiadne veno)
Jozef Mak – expresionistická postava, zmieta sa medzi revoltou a rezignáciou
Jano Mak:
- brat Jozefa Maka
od začiatku sa za svojho nemanželského brata hanbí, musel sa o neho starať
mal po otcovi zdediť chalupu a Jozefa obviňoval, že im je na príťaž
vytvára kontrast k Jozefovi, lebo ten pasívne prijíma krivdy, on dáva najavo svoju nespokojnosť

Jula Petrisková:
- má postihnutú ruku, žila v chalupe s 3 sestrami
jej sestry nechceli aby sa vydala, lebo bola dedičkou chalupy, zotročili ju, verila, že sa nevydá
keď povedala, že sa chce vydať sestry ju zmlátili a vykričali Jozefovi, že je len mrzáčka
za krivdu sa odplácala dobrom, mala rada Jozefa, lebo ju nebral len ako slúžku
- mala Jozefa veľmi rada, vedela o jeho vzťahu k Maruši a nikdy mu to nevyčítala, aj keď jej tým veľmi ubližoval
na svadbe bol k nej veľmi chladný, vo vzťahu s ním opeknela a bola mu vďačná aj za úctu
narodil sa im syn Jozef – znova skrásnela
trápi sa kvôli Jozefovi a Maruši a ide k Meľošovi aby sa dozvedela pravdu à začalo na ňu doliehať „olovo“
pomaly chradne, nakoniec rezignuje a umiera; motív inovati – paralela s jej smrťou
Jula – expresionistická postava à vytvára kontrast s Marušou – autor vyzdvihuje jej morálnosť
vo vzťahu s Jozefom je navonok pasívna, ale vo vnútri sa búri; iní ženy bijú a on ju nie – myslí si, že mu ani za toľko nestojí

Maruša Melošovie:
- najrobotnejšia žena v meľošovie chalupe
prežila príkoria, jej otec zneužíva Makovku
preberá hospodárstvo, všetko riadi sama, je nežná a plná citov, stará sa o Jozefa
k Maruši sa viaže motív chalupy – symbolizuje ich lásku
vďaka nej Jozef začne prejavovať city, situácia sa zmení, keď sa Jozef vráti z vojny
Maruša je s Janom, bez citov, nemá čas ani vykúpať vlastné dieťa
prepadne vášni alkoholu, neskôr opäť zvádza Jozefa, on sa najprv búri, ale potom podlieha
Maruša ošpatnieva; raz padne do kade a zomrie

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.