1.2.Cimrmanova teória poznania
Iba nedávno sa v Einsteinovej korešpondencii objavil list, v ktorom Cimrman zoznamuje svojho priateľa s definitívnym nákresom externizmu. Vysvetľuje mu, že podľa tejto filozofie je to s existenciou vecí presne naopak, než aký je bežný názor: vec je tam, kde sa domnievame, že nie je, a nie je tam, kde sa domnievame, že je. Teda zjednodušene povedené: keď držím v ruke napríklad kriedu, potom podľa Cimrmana vyplňuje táto krieda celý priestor svojho okolia a jedine v mieste, ktoré vidíme, táto krieda nie je. To čo držím v ruke, je v podstate akási prázdna bublina v súvislom kriedovom masíve. Einsteinovi pripadal takýto popis sveta pozoruhodný. V origináli označil dokonca Cimrmanove názory ako „ funny“ ). Mal však aj námietky. Einstein ako fyzik poukázal Cimrmanovi na fakt, že na podstate skutočnosti samej sa nič nemení, keď VEC označíme ako PRÁZDNO a prázdne okolie ako VEC. Je to iba jednoduchá hra so slovami. V origináli: „The ping-pong with the words.“ ) Toľko teda k Einsteinovi.

Než sa zoznámime s Cimrmanovou odpoveďou na túto námietku, poďme sa najskôr pozrieť na filozofa F. C. Bohlena, ktorého meno dnes už asi nikomu nič nehovorí. F. C. Bohlen pôsobil vo filozofii ako diletant. Pôvodným povolaním bol obchodník, mal veľkú drogériu v Essene. Preslávil sa snáď iba tým, že bol na svojich zákazníkov extrémne hrubý až sprostý. Takže tento vulgárny materialista sa teda plietol aj do filozofie. A práve na porovnaní s jeho teóriou poznania vysvetľuje Cimrman Einsteinovi svoje poznávacie princípy.

Teória poznania
Podľa F. C. Bohlena / Podľa J. Cimrmana

PRAVDA- nepresná / OMYL- presný
ZPRESŇUJEME PRAVDU / VYVRACIAME OMYL
VIEME VŠETKO / NEVIEME NIČ

Podľa vulgárneho materialistu Bohlena je základným prvkom nášho poznania PRAVDA, aj keď Bohlen pripúšťa, že na začiatku je NEPRESNÁ. Cimrman naopak tvrdí, že základným prvkom je OMYL, na začiatku samozrejme PRESNÝ.  Ako sa naše poznatky prehlbujú, dostávame sa do druhej fázy poznávacieho procesu, v ktorej podľa Bohlena SPRESŇUJEME PRAVDU, naopak podľa Cimrmana iba VYVRACIAME OMYL. Konečným cieľom nášho poznania je potom podľa Bohlena stav, keď je pravda úplne presná a my VIEME VŠETKO. Podľa Cimrmana je na konci poznávacieho procesu omyl úplne vyvrátený a my NEVIEME NIČ.

Ale pozor! Cimrmana by sme nemali považovať za nejakého agnostika či nihilistu. On chápe poznanie v podstate ako proces pozitívny, pri ktorom sa oslobodzujeme z počiatočného omylu, aby sme sa, ako sám Cimrman údajne prehlásil, postavili nakoniec pred tvárou Všemocného s hlavou jasnou a prázdnou. To, že na konci poznania nevieme nič, je iba logickým dôsledkom jeho externizmu. V procese poznania sa totiž, ako sme si ukázali na príklade s kriedou, blížime k miestu, kde vec nie je. Ak teda dôjdeme až k objektu samému, nedostaneme sa, ako tvrdí Bohlen, k jadru veci, naopak šliapneme do prázdna. Takže na konci poznávacieho procesu nevieme síce nič, ale zato to vieme správne.

Znovu sa nám tu ale vyskytuje cimrmanovský rozpor: jeho teóriu poznania môžeme aplikovať na všetku existenciu, ale s jednou výnimkou. Tou výnimkou je teória sama. Aplikovaná sama na seba. Samu seba totiž vyvracia. Buď je OMYLOM, alebo ju NEVIEME.

Avšak Cimrman si aj tu vedel poradiť. Tesne pred tým než vyslovil finálnu vetu NEVIEME NIČ, urobil tzv. KROK VEDĽA. Tým sa ocitol, samozrejme iba na chvíľu, na pôde vulgárneho materializmu, odkiaľ mohol svoju teóriu poznania uznať ako objektívne pravdivú.

Teória poznania
Podľa F. C. Bohlena / Podľa J. Cimrmana

PRAVDA- nepresná / OMYL- presný
ZPRESŇUJEME PRAVDU

VIEME VŠETKO --- Krok vedľa VYVRACIAME OMYL
NEVIEME NIČ

Závery oboch teórií spojil potom Cimrman tzv. DVOJBODKOVÝM OPERÁTOROM, ktorý obom protichodným tvrdeniam dáva spoločné vyústenie v podobe slávnej filozofickej vety: VIEME VŠETKO: NEVIEME NIČ.