ZNAKY PRÓZY NÁTURIZMU:
- autori sa sústreďujú na dedinu a dedinského človeka žijúceho v dôvernom styku s prírodou
- príroda je priamym dejotvorným činiteľom
- sústreďovali sa predovšetkým na vnútorný, psychický svet hrdinu, oslabujú dejovú zložku, častejšie sú opisy, úvahy, vnútorné monológy
- hrdinovia sú často výnimočné postavy, ktoré konajú vo výnimočných situáciách často živelne, sú citovo založení, vždy po niečom túžia, autori ich idealizujú
- v popredí býva väčšinou etický princíp dobra a zla, často víťazí dobro
- hl. literárnym žánrom je novela (rozprávka pre dospelých, baladický útvar so šťastným koncom)
- predstavitelia využívajú pri výstavbe literárneho textu prostriedky básnickej tvorby – lyriky: metaforu, personifikáciu, prirovnania, často symboliku i folklórne prostriedky
- častá je eufónia (ľubozvučnosť, hudobnosť)
- ťažiskom je umelecké rozprávanie, ktoré má expresívny charakter, časté je rozprávanie v 1. osobe (priame) – príbeh rozpráva niektorá z postáv

ĽUDO ONDREJOV – Ľudovít Mistrík
- narodil sa v Juhoslávií, detstvo a mladosť prežil v obci Kostiviarska (teraz súčasť BB)
- prešiel viacerými povolaniami: notár, redaktor, šofér, úradník MS, od roku 1938 bol profesorom a spisovateľom
- do literatúry vstúpil zbierkami Martin Nociar Jakubovie – je to súbor poézie a lyrických próz, má podtitul Denník o živote a láske, o smrti a budúcnosti; Bez návratu; Pijanské verše – v týchto zbierkach nachádzal životnú istotu a poetickú krásu v prírode, na dedine, po fyzickej práci drevorubača, pastiera, príroda je preňho synonymum pre slobodu a voľnosť, pre oslobodenie človeka z pút, ohraničení a konvencií, v básniach sa opakujú motívy sna, noci, večera, jesene, smútku, samoty, krčmy, cintorína i šibenice, cítiť v nich pesimistické nálady, tragický životný pocit a bezvýchodiskovosť
- pre deti a mládež napísal: Rozprávky z hôr; Africký zápisník; Horami Sumatry a Príhody v divočine  opisuje vzťah človeka a prírody a obdiv nad jej veľkoleposťou a tajomnosťou

- od pesimistických nálad sa naplno oslobodil vo svojom najvýznamnejšom diele vo vrcholnej trilógii: Slnko vystúpilo nad hory – má tri časti
1. časť – Zbojnícka mladosť – je to dielo harmonickej jednoty človeka a prírody, je symbolom vrchárskej nespútanosti v ideálnom svete, v ktorom vládnu najušľachtilejšie hodnoty: priateľstvo, láska, odvaha, krása, telesné i duševné zdravie a sila. Ustavičná túžba Jerguša Lapina, hlavnej detskej postavy, „letieť ako vták“ a „mať krídla“ súvisí s túžbou po odpútaní sa všetkých príťaží, úzkosti a malichernosti, snaha po rozvinutí všetkých dobrých ľudských síl. Jerguš je „dieťa samoty“. K prírode má silný bytostný vzťah, zblížil sa s horami, potokom, zvieratami, pre rovesníkov je zvláštny autor vyzdvihuje jeho životnosť, zvedavosť, zmysel pre spravodlivosť, sebavedomie. Kniha nemá ucelený dej, sú to rôzne príhody, zážitky, spomienky (dielo má autobiografické črty) autor spomína na (rôzne príhody, zážitky) svoje detstvo, na hry a nezbednosti, ktoré vyvádzal s bratom Rudkom, sestrou Annou a priateľom Paľom Stierankom. Dej je obrazom ťažkej doby – matka ťažko pracovala, Jergušov otec skoro zomrel. Autor jednotlivé príbehy podáva s dramatizmom vlastným detským chápaním sveta. Oživil prírodu a veci (animizácia) zosobňuje ju personifikácia, čím dynamizuje svoje rozprávanie, toto je umelecky najlepšia časť
2. časť – Jerguš Lapin – hlavný hrdina je vytrhnutý z prostredia vrchárskej prírody a vrhnutý do sveta vojen, sociálnych a politických zápasov (1. sv. vojna). Jerguš kolíše medzi otcovským sklonom mužnej (zbojníckej) vzbure a materinskou vyrovnanosťou. Je človekom nepokoja a činu, raz sa upriamuje na kladné a prospešné veci, inokedy sa vybíja nepotrebne a neužitočne. Napokon rezignuje – rozhodne sa pre návrat k pôde a roľníctvu (menej citlivosti, viac rozumových hodnotiacich postojov)
3. časť – Na zemi sú tvoje hviezdy – Jerguš sa dostáva sa samý okraj deja a pozornosť sa sústreďuje na Ondreja Šimčiska, akéhosi negatívneho dvojníka Jerguša Lapina – vo vzťahu k okoliu je pasívny, z jednotvárneho života ho vytrhne vojna a povstanie. Náhodou ho zasiahne zatúlaná guľka a zomiera na matkinom hrobe (umelecky sa autorovi tento román nevydaril)
- Ondrejovo dielo uzatvára zbierka 4 krátkych próz Šibeničné pole – v celom diele dominuje autorov etický princíp (láska k dobrým a spravodlivým ľuďom a k prírode)