- hlavnými predstaviteľmi dobra sú Peter a Magdaléna, Peter je i rozprávačom príbehu (priame rozprávanie), je mravný, cnostný, nevýbojný, chudobný, od detstva miluje Magdalénu, ktorá sa mu prisľúbi spomienkou, že sa spoločensky vyrovná svojmu sokovi – má splniť tri úlohy: postaviť dom, vzdať sa tuláckeho spôsobu života a prísť pre ňu na troch gaštanových koňoch.
- nositeľom záporných vlastností je jeho sok v láske, bohatý leštiansky gazda Jano Zápotočný – surový, násilnícky, krutý, namyslený, neverný, mamonársky, trýzni kone i Magdalénu.
- kým Peter plní úlohy, Zápotočný sa Magdalény násilne zmocní, čím ju prinúti vydať sa za neho; ich spolužitie je nešťastné, Magdaléna trpí na nedodržanie sľubu, Zápotočný zasa poznaním, že lásku nemožno získať násilím, je k Magdaléne hrubý, bije ju
- Magdaléna je čisté, citovo založené dievča, je pracovitá, je však pasívna, znáša všetky útrapy, čo jej Jano spôsobuje
- vyústenie deja je šťastné pre Petra a Magdalénu, Zápotočný zomiera po zásahu kopytom koňa, ktorého týral, Magdaléna sa zotaví zo svojich utrpení a Peter si ju odvedie aj s troma gaštanovými koňmi do Turca, do krajiny spoločného detstva
- obaja sa stávajú stelesnením sily a nezničiteľnosti čistej a utrpením zocelenej lásky.
- k oravskej tematike sa vrátila v knihách Mladosť a Ariadnina niť, v ktorých opisuje svoje detstvo a 1. sv. vojnu
- v čase 2. sv. vojny napísala historický román Babylon, v ktorom zachytáva posledné roky starovekej Chaldejskej ríše pred jej dobytím Peržanmi (538 p. n. l.); reaguje ním na obdobie vojny a fašizmu
- v diele Víchor v nás, umiestnenom opäť na Oravu, sa pokúsila opäť vytvoriť tzv. budovateľský román.

FRANTIŠK ŠVANTNER
- narodil sa v Bystrej
- absolvoval učiteľský ústav v Banskej Bystrici
- učil na viacerých školách, naposledy bol riaditeľom školy v Hronove pri Banskej Bystrici
- v posledných rokoch bol externým referentom Matice slovenskej a venoval sa literárnej činnosti
- predčasne zomrel v nemocnici v Prahe
- jeho dielo je vyvrcholením prózy naturizmu
- v zbierke poviedok a noviel Novely sa prejavil ako bystrí pozorovateľ života so schopnosťou podať jeho umeleckú analýzu
- v zbierke ôsmich noviel Malka orientuje dej na tradičný svet dediny a hôr, jej tradičné hodnoty stavia autor proti vojnovému chaosu a znehodnocovaniu všetkého ľudského

- vo všetkých novelách vystupuje do popredia svet fantastiky a osudovosti, prítomný je pocit tajomnosti, jadro konfliktu je postavené na protiklade života a smrti
- u postáv dominujú zvláštne psychické stavy ako sú strach, vášeň, posadnutosť, úzkosť
- v novelách je vždy prítomná smrť, je buď riešením, vyvrcholením alebo je zahalená tajomstvom
- vrcholom jeho tvorby je román Nevesta hôľ - do popredia sa tu dostávajú vnútorné drámy a krízy postáv, rozprávkové, mystické a fantastické motívy, náladové opisy, lyrizácia jazyka, psychologická drobnokresba, náznakovosť, tajomnosť, nedopovedanosť, vnútorný monológ, polopriama reč a pod.
- sen, neobyčajná predstavivosť a prírodný mýtus je tu nadradený nad realitou
- rozprávač je imaginárny, neurčitý; poznávame ho postupne z románového deja, ale nedozvedáme sa ani jeho meno
- je však zapojený do deja a to vo vzťahu k polosnovej, poloskutočnej horskej kráske Zune a k rovnako tajomnému a démonickému Tavovi
- základom deja je hľadanie údajného soka v láske a pokusy o jeho odstránenie
- pred lesníkom (Libor), predstaviteľom spol. a civilizačného sveta, sa postupne odkrýva obraz jeho protivníka
- nie je to nijaká konkrétna postava, ale mýticky poňatá príroda
- Tavo hovorí v závere diela Liborovi: „Zuna vyrástla medzi vrchmi. Poznala ich silu i ľúbosť, preto sa s nimi zasnúbila. A nevolila zle. Či myslíš, že mohla byť šťastná medzi ľuďmi, ktorých všetky možnosti, ba aj náruživosť je zmeraná iba smrťou?!...Hole si ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty.“

- veľkú úlohu hrá vízia, sen a prelud, odohrávajú sa tu rozprávkové premeny ľudí na zvieratá a veci, a naopak
- mýtus prírody a lásky splývajú do veľkolepej umelec. syntézy, ktorú autor postavil proti ničivosti vojny i ako obrany pred ňou
- Švantner medzi prvými prozaikmi reagoval na 2. sv. vojnu v zbierke noviel Dáma
- vojna preňho znamená akýsi prírodný živel, ktorý strháva z človeka ľudskosť i osvojené životné postoje
- po jeho smrti vyšiel román Život bez konca - podal v ňom obraz posledných rokov Rakúsko-uhorskej monarchie, 1. sv. vojny a predmníchovskej ČSR, teda obdobie približne od roku 1895 – 1935
- dej situoval do prostredia horehronskej dediny, malého mestečka i Bratislavy
- jeho tri kompozičné časti opisujú detstvo hlavnej postavy – Paulíny, jej dospievanie a dospelosť