Slovenská medzivojnová literatúra

- obdobie po vojne – dezilúzia, strata nádejí, no na našom území vznik ČSR ( 1918 ) nádej v lepšiu budúcnosť po minulosti sätej s Uhorskou monarchiou; demokratické politické ovzdušie
- priaznivý kultúrno – spoločenský rozvoj na Slovensku – rozvoj školstva, vzrast úrovne časopisov, vznik vedeckých a osvetových inštitúcií
- 1919 v Martine obnovená Matica Slovenská, vznik Univerzity Komenského, Slovenského národného divadla v Bratislave ( 1919 ), Východoslovenského národného divadla v Košiciach ( 1924 – 1930 ) a Slovenského ľudového divadla v Nitre ( 1941 )

- vznik ČSR zapríčinil stratu národnej témy v literatúre, začínajú vplývať zahraničné literatúry a slovenská nadobúda rovnaké znaky
- od 30. rokov dochádza k zmene a začína nadobúdať vlastný charakter ( presadzovanie autonomistického hnutia ) a opäť nachádzame niektorých autorov, ktorí píšu národne orientovanú literatúru ( niektoré diela až nacionalistické )
- rozvoj všetkých literárnych druhov a žánrov, formujú sa rôzne literárne skupiny ( DAV: Daniel Okály, Andrej Siracký, Vladimír Clementis )
- pluralita názoprov a tém ( každý autro spracuváva tému iným spôsobom )
- témy: vojnové zážitky, spomienky na detstvo, historické témy, povojnová sciálna skutočnosť v spoločnosti, súveké témy

Poézia
Prechodná generácia
- vstupujú na scenu počas vojny
- nadväzuje na tradíciu Hviezdoslava a Kraska, téma vojny z časti národa
- umelecká rôznorodosť, nové pohľady na život, zobrazujú ľudské psychiku, spoločenské udalosti
Martin Rázus – písal aj poéziu aj prózu, výrazný sociálny motív, pacifizmus a národný charakter
To je vojna, Kameň na medzi, Maroško, Júlia ( historický román )

Štefan Krčméry – ovplyvnený realizmom a romantizmom, básne s epickým pozadím, prevláda prírodná lyrika, protirečivé názory a pochybnosti o zmysle ľudského života
Keď sa sloboda rodila, Herbárium, Pozdrav odmlčaného básnika

Neosymbolisti
- zákaldom je symbolizmus, všetky možné témy
Valentín Beniak – básnik a prekladateľ, ovplyvnený sl. Modernou a českým poetizmom, neskôr poézia orientovaná viac nacionalistickejši
Spevy Igrica, Hrachor, Plačúci Amor
Laco Novomeský – neosymbolizmus, proletárska poézia, avantgarda, ovplyvnený Jeseniom, Majakoským, člen DAVu, zúčastnil sa príprav SNP
Nedeľa, Svätý za dedinou, Vila Tereza, Romboid

- dolorizmus („ trpiteľská poézia“ )
- hrdina je trýznený celým okolím, konflikt intelektu a zmyslov, pocit vydedenstva a hľadanie otca
Emil Boleslav Lukáč – ovplývnený fr. Modernou, čes. symbolistami, plný pesimizmu, tragiky, zdôrazňuje ideu humanizmu a kresťanstva
Križovatky, Moloch, Bábel
Proletárska poézia
- metóda socialistického realizmu
Ján – Rob Poničan – inšpirovaný životom Janka Kráľa, člen DAVu, väznený za komunistické prejavy
„Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.“
- expresíva, vulgarizmy, cieľom je šokovať, jednoduché umelecké prostriedky, nemá pravidelnú formu, rým je ojedinelý
Stroje sa pohli, Divný Janko

Katolícka moderna
- všetci katolíci, väčšinou kňazi alebo mnísi, vyvinuli z francúzskeho, nemeckého anglického a talianskeho katolíckeho hnutia: na druhej strane vychádza zo slovenského katolíckeho hnutia, smery ako symbolizmus, surrealizmus, poetizmus
Rudolf Dilong – celkovo 90 zbierok, najmä tri elementy: Slovensko, sloboda, ľudskosť, pohybuje sa medzi vitalizmom a symbolizmom, surrealizmom a misticizmom
Mladý svadobník; Honolulu, pieseň labute
Janko Silan – básnik, prozaik, prekladateľ, spirituálna lyrika, ústredná osobnosť katolíckej moderny; rôznorodosť, národné motívy, krátke verše ( málo slabičné ), teologická problematika, rôzne strofické útvary
Slávme to spolu, Piesne z Javoriny, Piesne zo Ždiaru
S. Vajgl

Nadrealisti
- veľmi ovplyvnení francúzskym surrealizmom
R. Fábry
V. Reisel
Š. Žánry

Poézia biča
- národné témy, nacionalistické prvky, oslavy Slovenského štátu, motív kritiky ČSR ( v emigrácii )
Andrej Žarnov – František Šubík, v ČSR nežiadúci, po 2 svetovej vojne, sympatizant HSĽS, emigroval do USA, kde žil a umrel
Stráž pri Morave, Slovenský žiaľ ( po emigrácii )

Vitalizmus
- oslava života, pozitívne stránky života ( Jiří Wolker, Fráňa Šrámek )
Ján Smrek – Ján Čietek, básnik, redaktor, založil časopis Elán
Cválajúce dni, Básnik a žena
Próza

3. vlna realizmu
- autori, ktorí nemohli skôr písať ( L.N. Jégé ) , mladí autori ( J. Jesenský )
Ladislav Nadáši Jégé – prozaik, dramatik, patril k spolku Detvan, písal najmä satirické črty ( krátka poviedka )
Adam Šangala, Jaríkovský kostol
Janko Jesenský
- socialistický realizmus
- hrdina v procese premeny z neuvedomeného na uvedomeného, hlavný hrdina nebýva komunista, pravdivé a historicky konkrétne zobrazovanie skutočnosti v jej revolučnom vývine, slabý dôraz na estetiku, silný dôraz na formu, potláčajú subjektívne problémy, straníckosť, ľuodovosť a pravdivosť, ideológia komunistickej strany, jednoduchý jazyk, realistické zobrazenie
Peter Jilemnický – téma povstania, sociálne problémov na Kysuciach, motív hľadania šťastia
Kompas o nás, Pole neorané, Víťazný pád
Fraňo Kráľ

Expresionizmus ( sociálno – psychologický realizmus )
- snaha o prekonanie tradičnú prózu a písanie moderne, pridržiavajú sa tradičných postupov, snažia sa o nové experimentálne tendencie
- zobrazujú sociálnu tématiku ( chudobný ľud ), zobrazovanie obyčajných ľudí, autora zaujíma psychiku postáv ( do hĺbky ), dedinské prostredie
Jozef Cíger Hronský – bojoval na talianskom fronte, bol tajomníkom a neskôr správcom Matice slovenskej, emigroval
Chlieb, Smelý zajko, Sokoliar Tomáš, Jozef Mak ( dedinské prostredie )
Milo Urban – vplyv Kukučína, Vajanského a Dostojevského
Výkriky bez ozveny, Za vyšným mlynom, Živý bič

- humanocentrický realizmus
Ján Hrušovský
Zo svetovej vojny, Pompíliová madona, Dolorosa
Gejza Vámoš – snaha o syntézu židovského a kresťanského, motív hľadania, odsudzuje sa násilie, sociálne problémy, naturalistické prvky, cinizmus, sarkazmus, irónia, autobiografické prvky, expresionizmus
Atómy Boha, Jazdecká legenda, Editino očko

Impresionizmus ( ornamentálna próza )
- základnou črtou je expresívno – lyrický ornamentalizmus
- ornamentalizmus = ozdobnosť jazyka, ozdobnosť štýlu; pre literárne diela je charakteristická nesúrodosť prozaickej výpovede – chce postihnúť celé vnútro, ktoré je veľmi zložité
- v dielch sa objavujú pesimistické a tragické nálady a pocity, nešťastné postavy, ostrý rozpor medzi ich vnútorným a vonkajším svetom
- táto próza vznikla ako vzbura proti tradičemu realistickému zobrazovaniu – tvarová zložka literárneho diela smeruje k formovému novátorstvu, k experimentovaniu s jazykom a slovom
- jednotlivé motívy sú zaradené bez časovej a logickej následnosti = snová následnosť

- lyricky tvarovaná próza
- základnou črtou je expresionisticky – senzualistická epika
- rozlišujeme dva prúdy :
- prúd, ktorý vychádzal z realistickej tradície a nadväzovali na ornamentálnu prózu – zobrazoval sociálne témy, najmä dedinské
- prúd, ktorý uprednostňoval psychologické námety a harmonické riešenie
- určitý, nie nepodstatný dej, zároveň však veľa lyrických prvkov

- lyrizovaná próza ( próza naturizmu)
- týmto termínom sa označuje významné štádium lyriračných tendencií slovenskej prózy – je spojená s autormi ktorí vstúpili do literatúry v 30.-tich rokoch (Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli a František Švantner)
- hlavnou príčinou jej vzniku bola otrasná dôvera autorov vo všemocnú silu rozumu (hospodárska kríza, nástup fašizmu a II. svetová vojna) a ich snaha o obnovenie citovosti v próze
- objavila sa zatrpknutosť a nechuť civilizačným javom moderného sveta a sklamanie z nových nepriaznivých spoločenských pomerov v medzivojnovom období
- záchranu pred odcudzením a rozháraným svetom hľadajú autori v dedinskom prostredí, v duševnom svete dedinského, prírodného a vrchárskeho človeka
- v súvislosti s európskou literatúrou má táto próza mnoho spoločného s expresionizmom, surrealizmom, romantizmom a francúzskym regionalizmom
ZNAKY PRÓZY NÁTURIZMU:
- autori sa sústreďujú na dedinu a dedinského človeka žijúceho v dôvernom styku s prírodou
- príroda je priamym dejotvorným činiteľom
- sústreďovali sa predovšetkým na vnútorný, psychický svet hrdinu, oslabujú dejovú zložku, častejšie sú opisy, úvahy, vnútorné monológy
- hrdinovia sú často výnimočné postavy, ktoré konajú vo výnimočných situáciách často živelne, sú citovo založení, vždy po niečom túžia, autori ich idealizujú
- v popredí býva väčšinou etický princíp dobra a zla, často víťazí dobro
- hl. literárnym žánrom je novela (rozprávka pre dospelých, baladický útvar so šťastným koncom)
- predstavitelia využívajú pri výstavbe literárneho textu prostriedky básnickej tvorby – lyriky: metaforu, personifikáciu, prirovnania, často symboliku i folklórne prostriedky
- častá je eufónia (ľubozvučnosť, hudobnosť)
- ťažiskom je umelecké rozprávanie, ktoré má expresívny charakter, časté je rozprávanie v 1. osobe (priame) – príbeh rozpráva niektorá z postáv

ĽUDO ONDREJOV – Ľudovít Mistrík
- narodil sa v Juhoslávií, detstvo a mladosť prežil v obci Kostiviarska (teraz súčasť BB)
- prešiel viacerými povolaniami: notár, redaktor, šofér, úradník MS, od roku 1938 bol profesorom a spisovateľom
- do literatúry vstúpil zbierkami Martin Nociar Jakubovie – je to súbor poézie a lyrických próz, má podtitul Denník o živote a láske, o smrti a budúcnosti; Bez návratu; Pijanské verše – v týchto zbierkach nachádzal životnú istotu a poetickú krásu v prírode, na dedine, po fyzickej práci drevorubača, pastiera, príroda je preňho synonymum pre slobodu a voľnosť, pre oslobodenie človeka z pút, ohraničení a konvencií, v básniach sa opakujú motívy sna, noci, večera, jesene, smútku, samoty, krčmy, cintorína i šibenice, cítiť v nich pesimistické nálady, tragický životný pocit a bezvýchodiskovosť
- pre deti a mládež napísal: Rozprávky z hôr; Africký zápisník; Horami Sumatry a Príhody v divočine  opisuje vzťah človeka a prírody a obdiv nad jej veľkoleposťou a tajomnosťou

- od pesimistických nálad sa naplno oslobodil vo svojom najvýznamnejšom diele vo vrcholnej trilógii: Slnko vystúpilo nad hory – má tri časti
1. časť – Zbojnícka mladosť – je to dielo harmonickej jednoty človeka a prírody, je symbolom vrchárskej nespútanosti v ideálnom svete, v ktorom vládnu najušľachtilejšie hodnoty: priateľstvo, láska, odvaha, krása, telesné i duševné zdravie a sila. Ustavičná túžba Jerguša Lapina, hlavnej detskej postavy, „letieť ako vták“ a „mať krídla“ súvisí s túžbou po odpútaní sa všetkých príťaží, úzkosti a malichernosti, snaha po rozvinutí všetkých dobrých ľudských síl. Jerguš je „dieťa samoty“. K prírode má silný bytostný vzťah, zblížil sa s horami, potokom, zvieratami, pre rovesníkov je zvláštny autor vyzdvihuje jeho životnosť, zvedavosť, zmysel pre spravodlivosť, sebavedomie. Kniha nemá ucelený dej, sú to rôzne príhody, zážitky, spomienky (dielo má autobiografické črty) autor spomína na (rôzne príhody, zážitky) svoje detstvo, na hry a nezbednosti, ktoré vyvádzal s bratom Rudkom, sestrou Annou a priateľom Paľom Stierankom. Dej je obrazom ťažkej doby – matka ťažko pracovala, Jergušov otec skoro zomrel. Autor jednotlivé príbehy podáva s dramatizmom vlastným detským chápaním sveta. Oživil prírodu a veci (animizácia) zosobňuje ju personifikácia, čím dynamizuje svoje rozprávanie, toto je umelecky najlepšia časť
2. časť – Jerguš Lapin – hlavný hrdina je vytrhnutý z prostredia vrchárskej prírody a vrhnutý do sveta vojen, sociálnych a politických zápasov (1. sv. vojna). Jerguš kolíše medzi otcovským sklonom mužnej (zbojníckej) vzbure a materinskou vyrovnanosťou. Je človekom nepokoja a činu, raz sa upriamuje na kladné a prospešné veci, inokedy sa vybíja nepotrebne a neužitočne. Napokon rezignuje – rozhodne sa pre návrat k pôde a roľníctvu (menej citlivosti, viac rozumových hodnotiacich postojov)
3. časť – Na zemi sú tvoje hviezdy – Jerguš sa dostáva sa samý okraj deja a pozornosť sa sústreďuje na Ondreja Šimčiska, akéhosi negatívneho dvojníka Jerguša Lapina – vo vzťahu k okoliu je pasívny, z jednotvárneho života ho vytrhne vojna a povstanie. Náhodou ho zasiahne zatúlaná guľka a zomiera na matkinom hrobe (umelecky sa autorovi tento román nevydaril)
- Ondrejovo dielo uzatvára zbierka 4 krátkych próz Šibeničné pole – v celom diele dominuje autorov etický princíp (láska k dobrým a spravodlivým ľuďom a k prírode)
DOBROSLAV CHROBÁK
- narodil sa v Hybe na Liptove, absolvoval elektrotechnickú vysokú školu v Prahe
- pracoval v Československom rozhlase, neskôr prednášal na vysokej škole technickej
- zomrel ako 44 ročný v Bratislava
- už počas štúdií sa zaujímal o literárny život, prispieval do rôznych časopisov
- jeho knižný debut je zbierka ôsmych noviel – Kamarát Jašek – sú pre ne príznačné prvky reality, fantastiky a dávnych mýtov z vidieckeho sveta prírody
- ide v nich predovšetkým o ponor do vnútorného sveta postavy a jej vzťahu k okolitému svetu. Stvárnil tu dva tematické okruhy: dedinu a mesto. V novele Kamarát Jašek – mladý drevorubač Jašek ľúbi dedinské dievča Etelku, ktorú „zvodca - chrliak“ odvábi z nedotknutého prostredia hôr do mesta
- rozprávka pre dospelých Drak sa vracia – jej hlavnou myšlienkou je hľadanie stratenej cti lásky a dôvery ľudí
- v strede príbehu stojí tajomná postava Draka – Martina Lepiša – Madlušovie, ktorý stelesňuje pre dedinčanov zlo a nešťastie
- je najdúchom, našiel ho ako malé dieťa starý hrnčiar Lepiš, vyučil ho remeslu, dedina sa voči nemu správa nepriateľsky, pretože mu pripisujú všetky pohromy, čo doľahli na obec (povodne, hlad, choroby, sucho, neúroda)

- je z dediny vyhnaný, opúšťa svoju milú Evu; je však naplnený silou a túžbou vrátiť sa a nadobudnúť stratenú dôveru
- Drakovi sa to podarí veľkolepým činom, keď vyvádza čriedu dobytka cez požiarom ohrozené tatranské doliny
- spoločníkom na dobrodružnej ceste mu je sok v láske, Evin manžel Šimon Jariabek
- úspešný návrat vyrieši i konflikt so Šimonom i s dedinou
- stáva sa rovnoprávnym členom dedinského kolektívu po boku dievčaťa, ktoré si priviedol z ďalekej cesty
- ideovou osnovou novely je Drakovo hľadanie cesty k ľuďom a oslava základných hodnôt života (lásky, priateľstva, cti, prírody...)
- Drak je odvážny, priamy a statočný; je symbolom obetavosti, odriekavej, prometeovskej snahy slúžiť a pomáhať druhým
- je zároveň symbolom, ktorý v sebe stelesňuje túžbu hrdej a múdrej, výnimočnej, a preto aj osamelej a opovrhovanej ľudskej bytosti po dosiahnutí stratenej cti, lásky a dôvery ľudí

MARGITA FIGULI
- narodila sa vo Vyšnom Kubíne
- absolvovala gymnázium a obchodnú akadémiu
- pracovala ako úradníčka v Tatra Banke
- od roku 1941 sa venovala iba literárnej tvorbe
- do literatúry vstúpila zbierkou desiatich noviel Pokušenie, v ktorých sa sústredila na odkrývanie vnútorného sveta ženy a skúmania jej miesta v živote
- ženské hrdinky zápasia s tlakom zákona a konvencií meštiackej morálky, často ich život zostáva nenaplnený (Uzly tepla, Príval, Zem, Halúzky, Víchor...)
- problém ženy hrá dôležitú úlohu aj v jej najvýznamnejšom diele, v novele Tri gaštanové kone - jej dej je epicky realizovaný ako reťaz skúšok, ktorých výsledok má ukázať, že zachovanie dobra, kresťanskej morálky, pokoja, odovzdanosti osudu a prijímania príkory, býva v živote odmenené, ako v rozprávke tu bojujú dva protiklady – dobro a zlo (dobro víťazí).
- hlavnými predstaviteľmi dobra sú Peter a Magdaléna, Peter je i rozprávačom príbehu (priame rozprávanie), je mravný, cnostný, nevýbojný, chudobný, od detstva miluje Magdalénu, ktorá sa mu prisľúbi spomienkou, že sa spoločensky vyrovná svojmu sokovi – má splniť tri úlohy: postaviť dom, vzdať sa tuláckeho spôsobu života a prísť pre ňu na troch gaštanových koňoch.
- nositeľom záporných vlastností je jeho sok v láske, bohatý leštiansky gazda Jano Zápotočný – surový, násilnícky, krutý, namyslený, neverný, mamonársky, trýzni kone i Magdalénu.
- kým Peter plní úlohy, Zápotočný sa Magdalény násilne zmocní, čím ju prinúti vydať sa za neho; ich spolužitie je nešťastné, Magdaléna trpí na nedodržanie sľubu, Zápotočný zasa poznaním, že lásku nemožno získať násilím, je k Magdaléne hrubý, bije ju
- Magdaléna je čisté, citovo založené dievča, je pracovitá, je však pasívna, znáša všetky útrapy, čo jej Jano spôsobuje
- vyústenie deja je šťastné pre Petra a Magdalénu, Zápotočný zomiera po zásahu kopytom koňa, ktorého týral, Magdaléna sa zotaví zo svojich utrpení a Peter si ju odvedie aj s troma gaštanovými koňmi do Turca, do krajiny spoločného detstva
- obaja sa stávajú stelesnením sily a nezničiteľnosti čistej a utrpením zocelenej lásky.
- k oravskej tematike sa vrátila v knihách Mladosť a Ariadnina niť, v ktorých opisuje svoje detstvo a 1. sv. vojnu
- v čase 2. sv. vojny napísala historický román Babylon, v ktorom zachytáva posledné roky starovekej Chaldejskej ríše pred jej dobytím Peržanmi (538 p. n. l.); reaguje ním na obdobie vojny a fašizmu
- v diele Víchor v nás, umiestnenom opäť na Oravu, sa pokúsila opäť vytvoriť tzv. budovateľský román.

FRANTIŠK ŠVANTNER
- narodil sa v Bystrej
- absolvoval učiteľský ústav v Banskej Bystrici
- učil na viacerých školách, naposledy bol riaditeľom školy v Hronove pri Banskej Bystrici
- v posledných rokoch bol externým referentom Matice slovenskej a venoval sa literárnej činnosti
- predčasne zomrel v nemocnici v Prahe
- jeho dielo je vyvrcholením prózy naturizmu
- v zbierke poviedok a noviel Novely sa prejavil ako bystrí pozorovateľ života so schopnosťou podať jeho umeleckú analýzu
- v zbierke ôsmich noviel Malka orientuje dej na tradičný svet dediny a hôr, jej tradičné hodnoty stavia autor proti vojnovému chaosu a znehodnocovaniu všetkého ľudského

- vo všetkých novelách vystupuje do popredia svet fantastiky a osudovosti, prítomný je pocit tajomnosti, jadro konfliktu je postavené na protiklade života a smrti
- u postáv dominujú zvláštne psychické stavy ako sú strach, vášeň, posadnutosť, úzkosť
- v novelách je vždy prítomná smrť, je buď riešením, vyvrcholením alebo je zahalená tajomstvom
- vrcholom jeho tvorby je román Nevesta hôľ - do popredia sa tu dostávajú vnútorné drámy a krízy postáv, rozprávkové, mystické a fantastické motívy, náladové opisy, lyrizácia jazyka, psychologická drobnokresba, náznakovosť, tajomnosť, nedopovedanosť, vnútorný monológ, polopriama reč a pod.
- sen, neobyčajná predstavivosť a prírodný mýtus je tu nadradený nad realitou
- rozprávač je imaginárny, neurčitý; poznávame ho postupne z románového deja, ale nedozvedáme sa ani jeho meno
- je však zapojený do deja a to vo vzťahu k polosnovej, poloskutočnej horskej kráske Zune a k rovnako tajomnému a démonickému Tavovi
- základom deja je hľadanie údajného soka v láske a pokusy o jeho odstránenie
- pred lesníkom (Libor), predstaviteľom spol. a civilizačného sveta, sa postupne odkrýva obraz jeho protivníka
- nie je to nijaká konkrétna postava, ale mýticky poňatá príroda
- Tavo hovorí v závere diela Liborovi: „Zuna vyrástla medzi vrchmi. Poznala ich silu i ľúbosť, preto sa s nimi zasnúbila. A nevolila zle. Či myslíš, že mohla byť šťastná medzi ľuďmi, ktorých všetky možnosti, ba aj náruživosť je zmeraná iba smrťou?!...Hole si ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty.“

- veľkú úlohu hrá vízia, sen a prelud, odohrávajú sa tu rozprávkové premeny ľudí na zvieratá a veci, a naopak
- mýtus prírody a lásky splývajú do veľkolepej umelec. syntézy, ktorú autor postavil proti ničivosti vojny i ako obrany pred ňou
- Švantner medzi prvými prozaikmi reagoval na 2. sv. vojnu v zbierke noviel Dáma
- vojna preňho znamená akýsi prírodný živel, ktorý strháva z človeka ľudskosť i osvojené životné postoje
- po jeho smrti vyšiel román Život bez konca - podal v ňom obraz posledných rokov Rakúsko-uhorskej monarchie, 1. sv. vojny a predmníchovskej ČSR, teda obdobie približne od roku 1895 – 1935
- dej situoval do prostredia horehronskej dediny, malého mestečka i Bratislavy
- jeho tri kompozičné časti opisujú detstvo hlavnej postavy – Paulíny, jej dospievanie a dospelosť