referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izabela
Štvrtok, 9. decembra 2021
Martin Kukučín: Dom v stráni
Dátum pridania: 17.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: EwikaZ
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 010
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.3
Priemerná známka: 2.89 Rýchle čítanie: 5m 30s
Pomalé čítanie: 8m 15s
 
Realistický román autor jednotlivé postavy a ich konanie opisuje objektívne, s ich dobrými, ale aj zlými vlastnosťami, pričom ale nezachádza do extrémov.

Téma: Láska zámožného Nika Dubčića k sedliačke Katici Beracovej, pričom ich vzťah sa nemôže zakončiť svadbou, pretože sa principiálne prieči rodinným tradíciám a všeobecným zvyklostiam. Dielo zobrazuje život sedliakov na dedine, vzťahy medzi nimi a statkármi prostredníctvom vzťahu Nika a Katice.
Idea: Autor poukazuje na rozdiel medzi dvoma vrstvami. Zobrazuje dobu, keď nastupuje kapitalizmus.
Prostredie: malé, juhoslovanské mestečko Grabovik na ostrove Brač
Čas: prelom 19. a 20. storočia

Postavy: Niko Dubčic – mladý, bohatý, prelietavý statkár, predstaviteľ vyššej vrstvy
Katica Beracová – sedliačka, mladá, pekná, pracovitá, predstaviteľka nižšej vrstvy, Nikova snúbenica
Mate Berac – sedliak, pracovitý, múdry, dobrosrdečný, otec Katice, ideál sedliaka
šora Anzula – Nikova matka, pracovitá, rozumná statkárka, obľúbená v meste,
Dorica Zorkovičová – mladé šikovné dievča, šora Anzula ju vychovávala pre svojho syna v kláštore, kam sama chodila
Zandome – Nikov priateľ, prefíkaný figliar
Paško Bobica – mladý, usilovný sedliak, nerozvážny, ľúbi Katicu a preto prijme službu v meste, aby si zarobil viac peňazí a mohol Katicu požiadať o ruku

Obsah diela: Kompozícia deja spočíva na dvoch priebežne sa preplietajúcich rovinách: na ľúbostnom príbehu milencov a obraze tlaku objektívnych zákonov ich životného prostredia. Celým románom sa tiahne odveký zápas medzi sedliakmi a zemanmi, ich rozdiely a uvedomenie si úpadku zemianstva a viera v pozdvihnutie ľudu.

Dej: Odohráva sa na ostrove Brač, tento román opisuje dve rodiny. Jednu sedliacku, ktorej hlavou je Mate, poctivý a svedomitý težak (sedliak), ktorý je vážený aj medzi pánmi a ktorý si svojou šikovnosťou a pracovitosťou nahonobil slušný majetok. V druhej, statkárskej, rodine riadi všetko šora Anzula, vdova po kapitánovi Dubčicovi, ktorú autor vykresľuje ako dobrú statkárku, vždy ochotnú pomôcť. Mate má syna Ivana a dcéry Matiju a Katicu. Zatiaľčo Matija je „vážna, i v držaní i pohľade. Ona si je vedomá, čo je jej cieľ, ktorá cesta vedie k nemu – cesta rovná, hladká, vychodená“, Katica „pozerá na svet ešte zjašene, jej bytnosť je neustálená, v pohľadoch i pohyboch nepokoj čudné vlnenie, ktoré sa nedá napred uhádnuť ani vystihnúť, ktoré pozorovateľa prekvapuje podchvíľou a tým samým púta. V jej duši ešte nič nie je dokončené, iba čo v nej panuje napätosť, očakávanie čohosi neznámeho, veľkého a divného…“.

Nastáva čas fiery, veľkého sviatku na strání pod Grabovikom, ktorý slávia všetci jeho obyvatelia, takže sa celá Mateho rodina zíde doma. Dcéry idú na zábavu. Tu sa Katica stretá s Paškom Bobicom, ktorému sa kedysi sľúbila. Po roztržke s ním musia obidve odísť z oslavy. V ten večer sa Katica bližšie zoznámi na panskom plese s mladým statkárom Nikom Dubčicom „ktorého zeme i jej otec obrába“. Na druhý deň ide Katica ku svojej sesternici a stretne sa s Nikom Dubčicom. On jej vyzná svoje city a neskôr sa s ňou chce oženiť. Lenže svadba nesmie byť skôr ako o rok, čo má byť skúšobná doba. Niko chce dosiahnuť pozdvihnutie sedliactva, tým, že sa ožení so sedliačkou Katicou. „Ja som vyšiel z ľudu, dušou i telom patrím ľudu. Môj otec ešte kopal. Čo na tom, že ma odchovali trochu v druhom vzduchu – napáchnutom benátskym zemianstvom, ktoré beztoho už nemá platnosť? Vo mne je predsa len krv težacká…“ , ale pritom si myslí, že ju ľúbi...

Onedlho sa zasnúbia. Niko sa zdôverí svojej matke – šore Anzule a ona ide na druhý deň na prehliadku poľa. Tu stretne Mateho, ktorý je rázne proti „Vyženiem ja jej z hlavy panákov! Na panské chúťky privijem ja jej dobrú trávu. Oh, neboj sa, ešte som chvalabohu ja tu!“, pretože „Vaši synovia nevedia staviť hranicu svojej roztopaši“. ale nakoniec sa jej podarí presvedčiť ho, aby súhlasil. Mladí môžu svoje city prejavovať verejne. Niko navštevuje Katicu a sú spolu šťastní. Paško Bobica to nemôže zniesť a stále ich prenasleduje. Šora Anzula ešte vždy dúfa, že jej syn si to rozmyslí a nájde si dievča z bohatej rodiny. Pri oberačke ochorie Ilija Zorkovič – Nikov kmotor. Je vážne chorý. Pošlú po jeho dcéru Doricu, ktorá je vychovávaná v kláštore a šora Anzula ju chystala Nikovi za ženu. Niko a Dorica celé noci sedia pri chorom Zorkovičovi, vtedy Niko pochopí svoj omyl, pochopí, že si nemôže zobrať sedliacke dievča a zasnúbi sa s Doricou, lebo pochopí všetky rozdiely medzi ním a Katicou pri jednom obede, kde sa Dorica a Katica pohádajú kvôli nemu a Katica sa rozhodne, že sa za ňho nevydá a nahnevaná odchádza...

Niko žiada Katicu o odpustenie, no ona je k nemu odmietavá. Mate ťažko ochorie. Príde ho pozrieť šora Anzula. Dá mu peniaze pre Katicu ako odškodné. Dohodnú sa, že sa pokúsia spor urovnať. Paško Bobica príde zo služby domov a chce Katicu popýtať o ruku. Ona sa ešte hnevá na Nika, a tak sa poháda aj s ním. Paško sa stretne s Nikom, Doricou, šorou Anzulou a Iljom Zorkovičom, ktorí idú ku Matemu. Zoberú ho so sebou. Všetci sa stretnú pri Mateho smrteľnej posteli. Niko znova žiada o odpustenie a dostane ho. Paško žiada Katicu o ruku a ona privolí. Ivan sľubuje, že sa bude starať o celý dom a rodinu. Niko sa zaväzuje, že bude viac pomáhať sedliakom. Na koniec Mate umiera, ale šťastný, že jeho dcéra si nezobrala Nika, ale Paška z čistej lásky, pretože sa „rozpadlo to, čo sa protivilo pravde a rozumu“.

Citáty:
„Veď konečne čo je život? Mysleli by sme, že život trvá, kým nastane smrť: a ja myslím, že my počíname umierať ešte vtedy, keď chodíme po svete zdraví a čerství. Nádej za nádejou Ťa opúšťa, žiadosti hynú a pomíňajú, na čom si si v mladosti zakladal, v starobe o to nestojíš. Tak poumiera pomaličky všetko, čo v tebe žilo, naostatok i priateľstvo. A keď vidíš pred sebou dlhú púť na druhý svet, srdce ti odpadne i od rodiny, lebo vidíš, že si na púti ostal sám, úbohý, nevládny - tak, ako keď si prišiel na svet. Nie div, že sa ti žiada odísť, keď ťa už žiada odísť, keď ťa už nič neviaže.“
„Oh, láska je predsa len mocný lekár, ona poskytuje balzam, lieči rany! Ako je sladko spočinúť v jej tôni, ako sa vlieva mier do srdca a pokoj!“
„Ženy neslobodno stíhať vo všetkom. A menovite, keď ich zaujme nenávisť.“
 
Podobné referáty
Martin Kukučín: Dom v stráni SOŠ 2.9373 783 slov
Martin Kukučín: Dom v stráni GYM 2.9245 17853 slov
Martin Kukučín: Dom v stráni SOŠ 2.9276 788 slov
Martin Kukučín: Dom v stráni SOŠ 2.9294 703 slov
Martin Kukučín: Dom v stráni SOŠ 2.9572 9371 slov
Martin Kukučín: Dom v stráni GYM 2.8983 1507 slov
Martin Kukučín: Dom v stráni GYM 2.8867 584 slov
Martin Kukučín: Dom v stráni SOŠ 2.9150 654 slov
Martin Kukučín: Dom v stráni SOŠ 2.9480 1388 slov
Martin Kukučín: Dom v stráni 2.9079 2286 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.