Hugolín Gavlovič: Valaská škola mravuv stodola

Hugolín Gavlovič: 11.11.1712 - 4.6.1787

Po včasnej smrti rodičov sa dostal do Trstenej, kde vychodil základnú školu. Stredoškolské štúdiá dokončil v Žiline a r. 1733 vstúpil do františkárskej rehole v Hlohovci. V rámci rehole študoval v Beckove a Žiline, kde zostal aj po vysviacke. Pôvodné meno Martin si zmenil na Hugolín. R. 1744 ho preložili do Pruského. Tam žil ako kazateľ, neskôr ako vychovávateľ a kaplán na panstve Madocsányovcov v Horovciach. Od r. 1745 sa – chorý na pľúca – liečieval na salašoch na Chrástkovej a pod Vršatcom a v zimnom období sa venoval literárnej činnosti v pruštianskom kláštore.

Jeho dielo po prvý raz predstavil tlačou Michal Rešetka dvojzväzkovým vydaním Valaskej školy mravuv stodoly. Literárna história sústredila zatiaľ pozornosť predovšetkým na dve Gavlovičove veršované didakticko-reflexívne skladby: Valaská škola mravuv stodola a Škola kresťanská, ktoré sa vynímajú z ostatného kontexu jeho hoimiletickej a konteplatívnej spisby; autor v nich totiž prekročil medzu barokového funkčného synkretizmu. Skadby sú vlastne pasívnou formou pastotácie, ktorú Gavlovič nemohol pre pľúcnu chorobu vykonávať, a preto obidve adresoval príslušníkom tzv. tretieho – laického františkánskeho rádu. Aj keď jeho prvotným a základným úmyslom bola úžitková tvorba, ktorá mala viesť k ,,mravum, k statečnosti“ (Valaská škola) a k ,,svatosti“ (Škola kresťanská), dostal sa v obidvoch skladbách cez moralizujúcu a didaktizujúcu sentenciu až k stvárneniu ľudského zážitku a skúsenosti.

Valaská škola mravuv stodola je moralizačno-didaktická skladba, ktorá v podstate preferuje ešte normy stredovekej hierarchie ľudských a spoločenských hodnôt. Skladba má päťdielny ,,prológ“, 21 úvodných spevov a dvojdielny epilóg. Zdanlivo chaotické navrstvenie motívov v jednotlivých konceptoch vytvára v podstate cykly s pevnou schémou ( úvodný spev + 59 strof). Úvodné spevy, venované starozákonným pastierskym príbehom, ,,uzemňovaným“ Gavlovičovou slovenskou skúsenosťou zo známych salašov, sú vo Valaskej škole dynamickou zložkou, ktorá dielo v rámci jednotlivých príbehov časovo posúva. V didakticko-reflexívnych konceptoch sa čitateľovi podáva súhrn návodov a praktických rád na ,,dobrý život“ súkromný i verejný. Didaktický charakter skladby si vynútil pestrý konglomerát tém, v ktorých sa Gavlovič pokúsil opísať a korigovať základné medziľudské vzťahy (všíma si napr. vzťah vrchnosť - poddaní, kráľ - občania, pán – sluha, rodičia – deti, manžel – manželka, starí ľudia – mládež a pod.)

Najčastejším zdrojom týchto príkladov mu boli biblia, facécie a anekdoty zo stredovekých zbierok, teologické a hagiografické motívy, pseudohistorické príbehy a epizódy zo života ľudu. Okrem presného dodržavania myšlienkovitého rámca predlohy dochádza aj ku kombinovaniu biblických motívov s antickými filozofickými zásadami(často frekventované motívy o škodlivosti a užotočnosti vína, o chlipnosti, o hazardných hrách, o dôležitosti práce, o láske k vlasti, o potrebe vzdelania a i.) Od moralizujúcej reflexie sa však Gavlovič miestami dostáva k útvarom s atribútmi epického príbehu(satirické príbehy o ženách alkoholičkách a jedenásť bájkových príbehov). Dochádza tak postupnej premene didaktickej literatúry na literatúru a ambíciou zábavnou, čo je v literárnom vývine 18. stor. dôležitým momentom.
Z hľadiska jazykového vývinu slovenčiny vznikalo Gavlovičovo dielo v období dozrievania jazykových a spoločenských podmienok pre vznik spisovnej slovenčiny.