Jozef Horák: Beckov hrad –úryvok
Čože sa to tam stalo? Čo sa to tam deje?
Deti beckovských poddaných kričia. Psy beckovského panstva brešú.
Deti utekajú ako vládzu, len neborák Kubo s Klimkom nevládzu. Psy sa ženú za nimi. Prvý najlepší pes hradného pána ich už-už doháňa. Mocný Pauko zbadal vo chvíli, že sa psisko ženie na jeho deti. Už nerozmýšľa, zhodil povraz z pleca, pozbieral všetky sily, a dal sa ako víchor bežať k deťom. Boli to jeho deti, nemali na svete nikoho iného, iba jeho.

Strašný to bol beh. Kto bude prvý? Pes, či otec?
Pes žerie ráno, na obed i večer. Poddaný len ráno a večer. Pes leží, nerobí, poddaný musí hlušiť od rána do večera. Kto zvíťazí v behu o život a smrť? Otec či zver?
Lenže Pauko mal šťastie. Pod nohy sa mu priplietol oplen. Hlavou mu blysne myšlienka: psa nedohoní ale zastaviť ho môže. Už letí drevo vzduchom. Pes si chlapa nevšimol ba ani oplen nevidí len keď mu podrazí nohy zaskučí, zavije.
Deti sú zachránené.

Ostatné psy schúlili chvosty a utekajú. Len ten najväčší nie, nemôže. Oplen mu dodrúzgal nohy. Keď sa beckovskému pánovi dostalo do uší čo spravili jeho psovi zbledol a onemel. A potom sa strašný pán Beckova zasmial i zaplakal, zakvílil. A potom zrazu zatíchol.
Dal si Pauka predvolať. Jeho hlas bol chladný a srdce kamenné. A taký bol i keď poddaného súdili. Darmo Pauko prosil, spínal ruky, odvolával sa na to že aj pán je otcom a vie čo je to rodičovská láska.
Pauka odsúdili, že ožobráčil beckovského pána o najlepšieho psa. Mali ho zhodiť do priepasti pod hradom.
Pauko už neprosil, tvár mu stvrdla. Kráčal pomaly, vážnym krokom so zviazanými rukami. Keď zastali Pauko sa posledný krát poobzeral po krásnom chotári, po riečke Váh a na dedinku kde zanechal svoje deti.
Odrazu sa obrátil k hradu.

Beckovský pán i panstvo sledovali toto strašné divadlo.
Pauko obrátil hlavu k beckovskému pánovi a zakričal:
Aby sme sa beckovský pán zišli, do roka a do dňa!
Ktovie čo ešte chcel povedať, ale jeho mocné telo zaniklo v priepasti.