Svetová, európska a národná literatúra
Svetová literatúra – súhrn diel rôznych literatúr, koncepcia svetovej literatúry – Sofokola, W.Shakespear, H.Balzac, L.N.Tolstého
Európska literatúra – čoraz frekventovanejšie najmä vďaka zjednocujúcim politickým, ekonomickým, spoločenským a kultúrnym snahám Európy. Súhrn literatúr, kt. neboli vždy navzájom späté, ale vyrástli zo spoločenského ducha.
Národná literatúra – súbor všetkých pôvodných literárnych diel, kt. napísali autori jedného národného spoločenstva. Patria sem literárne diela vytvorené v minulosti, ako aj súčasná listeratúra.

Literárny proces a dejiny literatúry
Literárny proces – súbor vývojových premien v literatúre, kt. sa ukutočňujú v konkrétnej historickej situácii, v literárnej vede označenie tvorivého procesu autora pri tvorbe literárneho diela.
Literárna tradícia- výber diel literárnej minulosti, povýšených na estetické a kultúrne vzory – živé literárne dedičstvo
Literárne druhy – označujeme zákl.členenie umeleckej literatúry: lyrika, epika a dráma. Ďalšie členenie podľa jazykovej formy: poézia, próza, dráma.
Literárne žánre- súhrnné označenie takej množiny literárnych diel, pre kt. sú príznačné isté spoločenské literárne znaky.
Dejiny literatúry – sa zaoberajú historickým vývojom literatúry

Staroveká literatúra (3. tisícročie pred n.l. – 5. storočie n.l.)
Starovekú literatúru tvorí staroveká orientálna literatúra a antická literatúra, čiže staroveká grécka literatúra a staroveká rímska literatúra.

Orientálna literarúra (3. tisícročie pred n.l. – 5. storočie n.l.)
Najstaršie literarúry – sumerská, akkadská, staroegyptská literatúra.
Sumerská literatúra – južná Mezopotámia – Sumeri a semitskí Akkadi – akkadčina sa rozčlenila na dva hl. dialekty: babylončina a asýrčina. Sumeri pravdepodobne vynašli, určite však zdokonalili klinové písmo – používali takmer všetky národy starovekého Blízkeho východu. Tieto literatúry – neznáme až do 19. stor.
Sumerského, babylonského a asýrskeho pôvodu je Epos o Gilgamešovi (asi 200 pred n.l.) – monumentálny hrdinský epos, jeho hrdinovia žijú, trpia a umierajú ako ostatní ľudia aj keď boli obdarení nadľudskou silou. Obsah: Kráľ Gilgameš z väčšej časti boh, z menšej človek tvrdou rukou vládne obyvateľom mesta Uruk, núti ich ťažko pracovať na mestských hradbách. Obyvatelia požiadajú na pomoc bohov, kt. vytvoria polodivého človeka Enkidua s neobyčajnou silou, kt. prichádza do Uruku a zápasí s Gilgamešom a spriatelí sa s ním. Obaja sa spoločne vypravia do libanonských hôr, aby zničili krutého obra Chuvavu, s pomocou boha slnka ho premôžu. Po návrate do Uruku sa do Gilgameša zaľúbi bohyňa Ištar, ten ju však odmietne a za trest prichádza na zem nebeský býk. Gilgameš s Enkiduom ho zabijú, Enkidu urazí bohyňu, tým privolá kliatbu a zomiera. Po smrti priateľa hľadá Gilgameš tajomstvo večného života. Vydá sa na púšť za Utanapištimom, jediným predkom, kt. bohovia obdarili nesmrteľnosťou po tom, čo prežil potopu sveta vo vystavanej lodi. Gilgameš nezíska nesmrteľnosť, preto že nevydrží bdieť šesť dní a sedem nocí, a keď neskôr vzloví zo dna oceána rastlinu nesmrteľnosti, zožerie mu ju had. Záverečná časť eposu – rozhovor medzi Gilgamešom a Enkiduovou dušou, vyvolanou z podsvetia, v kt. sa Gilgameš dozvedá o pochmúrnom živote po smrti. Dielo sa zachovalo v štyroch verziách, známa je novoasýrska verzia zo 7. stor. pred n.l., má dve časti – o priateľstve hl. hrdinu s Enkiduom a o Gilgamešovom márnom úsilí dosiahnuť večný život.
Hebrejská literatúra – bola po tisícročia zasypaná pod troskami miest a až v minulom storočí sa ju vedcom podarilo rozlúštiť. Stará hebrejská literatúra – predstavuje Biblia (1.tisícročie pred n.l) – obsahuje niekoľko desiatok spisov, delí sa na dve časti: Starý zákon a Nový zákon.
Starý zákon – bol a je svätou knihou židovského náboženstva, vznikal v priebehu viacerých storočí pred narodením Krista. V židovstve má názov tóra (zákon), proroci a sväté spisy. Kresťania ju prevzali ako prvú časť svojej Biblie. Názvy Starý zákon a Nový zákon sú kresťanského pôvodu. Kresťanský výklad Starého zákona nie je totožný so židovským výkladom.
Predstavuje 46 kníh a sú trojakého druhu:
a) historické (dejepisné) – 5 kníh Mojžišových, Kniha Jozue, Kniha Sudcov, Kniha Rúd
b) poučné a básnické – Jób, Žalmy, Kniha prísloví ...
c) prorocké – Izaiáš, Jeremiáš, Ezechie, Daniel a i.

Nový zákon – je špecificky kresťanská zbierka biblických kníh, vznikla v druhej polovici 1.stor. pred n.l.
Predstavuje 27 kníh:
a) historické (dejepisné) – štyri evanjelijá a Skutky apoštolov
b) poučné – 14 listov sv. Pavla, List sv. Jakuba, 2 listy sv Petra, 3 listy sv. Jána Evanjelistu, List sv. Júdu Tadeja
c) prorocké – spis Zjavenie sv. Jána čiže Apokalypsa
Spomedzi kníh Nového zákona sú dôležité evanjelijá, napísali ich apoštoli (Matúš a Ján) a priami žiaci apoštolov (Marek a Lukáš)

Obsah Biblie
Starý zákon sa zoberá dejinami izraelského národa, Jóbova kniha opisuje životný príbeh človeka, kt. veľa trpel, Kniha žalmov-150 duchovných piesní; patria sem knihy,kt. formou sentencií, múdrych myšlienok vyjadrujú živ.skúsenosť; Prorocké knihy – kritika izraelského národa a iných národov, predpovede o príchode Mesiáša.
Nový zákon – začiatok 4 evanjelijá sú hl.prameňom Ježišovho učenia a diela, skutky apoštolov-šírenie kresťanstva, prevé kresť.obce,zbory; Listy apoštola Pavla a iných apoštolov-udržiavali prví kresť.misionári kontakt s cirk.zbormi; posledná kniha Zjavenie sv. Jána je kresť.apokalypska (koniec sveta)-načrtnutý priebeh posl. úseku dejín a začiatok Božieho kráľovstva.