Rímska literatúra (3.storočie pred n.l. – 5. stor. n.l.)
Rímska literatúra nadväzovala na Grécku. V Grécku jednotlivé druhy slovesného umenia vznikali rozvíjaním ľudových tradícií, rímska literatúra zväčša prevzala už hotové formy práve z gréckého písomníctva.
Dráma
Prvý najvýznamnejší dramatik – Titus Macius (makcius) Plautus, bol autorom, hercom a režisérom. Zachovalo sa od neho 21 komédií, námety čerpal z každodenného života, dej sa odohrával v gréckom prostredí, najčastejšie v Aténach. Spoločenská atmosféra deja však bola výlučne rímska. Diela – Komédia o hrnci, Pseudolus, Chvastavý vojak.
Chvastavý vojak – stručný obsah
Epika
Tento rozvoj sa začal vzostupom rečníctva a dejepisectva. Za jedného z najväčších rétorov (rečníkov) Marcus Tullius Cicero – O štáte, O zákonoch, O senátoch atď. V histórii sa presadil Gaius Julius Ceaser – Zápisky o vojne v Galii. Z filozofických prác Titus Lucrécius Carus – O podstate veci.
Poézia
Rímska poézia dosiahla vrchol za vlády cisára Augusta. V tomto období najpopulárnejšie osobnosti – vojvodcovia, politici, ale aj básnici. Quintus Horatius Flaccus (kvintus flakkus), Publius Vergílius Maro, Albius Tibullus, Publius Ovidius Naso.
Vergílius – na poprednom mieste s pomedzi týchto básnikov, napísal pastierske idyli Bucolica, roľnícke spevy Georgica a epickú báseň Aeneas.
Horácius – bol prívržencom cisára Augusta, naplno sa to prejavilo v diele Ódy – oslavné básne. Satiry, kde sa usiluje ukázať správny spôsob života v protiklade s ľudskými chybami a omylmi, ako aj v Listoch, v kt. zobrazuje sám seba ako človeka dopúšťajúceho sa chýb, váhavého a hľadajúceho životné cesty.
Ovídius – začal milostnou poéziou, spracúval námety z gréckej a rímskej mytológie, básne z vyhnanstva (vlastný osud). Prvá básnická zbierka Lásky – básne smutného obsahu, žalospevov. Druhá zbierka Listy heroín – obsahuje 21 fiktívnych milostných listov slávnych mýtických hrdiniek. Umenie milovať – usmerňuje mladých mužov a ženy, ako si majú získať a udržať lásku. Ovídov talent a básnické majstrovstvo sa naplno prejavili v Metamorfózach (premenách) – obsahuje 12000 veršov a 250 gréckych a rímskych bájí. Básne z vyhnanstva – Žalospevy, Listy z Pontu.
1 – 2 báje z Premien vedieť
Antická filozofia
Klasické obdobie - tvorí obdobie krízy a rozkladu mestského štátu, je klasické obdobie gréckej filozofie. V tomto období sa pozornosť obracia k spoločenským a neotickým otázkam. Na jeho začiatku stoja tzv. sofisti, hlásajúci obmedzenosť ľudského poznania – Sokrates, vytávara ideál občana, „dokonalým mužom“ je ten čo má náležité vedomosti. Neskôr vznikajú veľké a ucelené filozofické systémy, kt. zahŕňajú všetky zložky filozofie – najdôležitejší predstavitelia – Platón a Aristoteles.
Platón – problémom aténskej demokracie sa venuje v dielach Ústava a Zákony.
Aristoteles – Platónov žiak, nepokladá za odlúčené od hmotného sveta, zakladateľ logiky, zaoberá sa aj prírodnými vedami, politikou – Politika, teóriou literatúry – Poetika.
Helénistické obdobie
V tomto období materialistickú filozofiu rozvíja Epikuros nadväzujúceho na Demokrita. Teoreticky zdôvodňuje slobodu vôze a význam individuálnej slobody a nezávislosti od občianskeho kolektívu – Užívaj dňa.
Obdobie úpadku
V rímskom období nastáva zjavný úpadok tvorivého filozofického myslenia, záujem o stoiciszmus – v Ríme sa spája s menom Seneca.