STARŠIA SLOVENSKÁ LITERATÚRA (800-1780)
Špecifické črty staršej literatúry
Univerzálnosť stredovekej literatúry- spoločné vlastnosti, kt. jednotne ovplyvnili najmä oficiálnu umeleckú tvorbu vo všetkých krajinách.
Teória o nemenlivosti poriadku sveta – o existencii tvalých právd a životných princípov, kt. už oddávna a stále platlili.
Keďže príbehy a udalosti sa chápali ako objektívne dané a nezávislé, v stredovekej metóde tvorby nenachádzame psychologické motivovanie deja ani zobrazovanie príčin konania postáv alebo odvíjania príbehov.
Autri vrcholné diela napodobňovali v obsahu i vo forme a hojene ich citovali, čím vytvorili imitáciu. Mnohé obrazy i celé časti sa preberali, v rôznych textoch opakovali, prenášali z diela do diela. Niekedy sa obmieňali – prafrázovali. Nezmenené alebo parafrázované sa pričastým opakovaním stali topickými - ošúchanými, zaúžívanými.
Zmysel všetkého na svesa určuje predovšetkým vzťahom k vyššiemu poriadku, nadpozemskému svetu a k Bohu.
Na popredné miesta sa dostáva alegória, symbolika. Vzniká dôležitý postup pri opise postáv, javov a vecí – idealizované typizovanie. Pri idealizovanom typizovaní sa nezdôrazňujú všeobecké vlastnosti, čím sa vytvorí idealizovaný typ, ktorý má tradičné a ustálené vlastnosti.
Básnický štýl sa výrazne opieral o rétorický (rečnícky) štýl, ba sa s ním stotožňovalal a často ho charakterizovala amplifikácia a kumulácia (rozširovanie a hromadenie).Veľkoleposť štýlu sa trojstupňovo merala podľa významu osoby.
Svetská literatúra a synkretizmus – pretrvával synkretizmus t.j. kríženie literárnych druhov, ba aj krásnej a vecnej literatúry.

Stredoveké európske literatúry (5.-15. storočie)
Literárnou autoritou sa stala Biblia, panovalo latinské: ora et labora – modli sa a pracuj.
Synkretizmus – v literatúre sa kládol dôraz na poznávaciu a náučnú funkciu, vládol synkretizmus.
Stýl – bol rétorický, využívali sa amplifikačné a kumulačné štylistické prostriedky. Stredoveká literatúra sa delí na feudálnu náboženskú literatúru, feudálnu svetskú a mestskú svetskú literatúru. Náboženská literatúra zdôrazňovala kresťanské cnosti.
Žánre – najrozšírenejšie: piesne; kázne, legendy, hagiografie (životopisy svätých), exemplá (krátke rozprávania o kladných a záporných vlastnotiach človeka) a náboženské drámy.
Hrdinská epika – vo feudálnej svetskej literatúre bol hlavným hrdinom zidealizovaný rytier. Pestovala sa vo Francúzku a Nemecku.
Francúzsky epos – Pieseň o Rolandovi
Nemecký epos – Pieseň o Nibelungoch
Ruský epos – Slovo o pluku Igorovom
Rytiersky epos – francúzska literatúra – Gottfried von Strasburg - epos o Tristanovi a Izolde
Romanca – španielska literatúra – Pieseň o Cidovi
Dráma – vznikla pôvodne na pôde cirkvi ako názorné predvádzanie biblických dejov. Vo Francúzsku kňazi hrali v kostoloch kratšie dramatické skladby, tzv. mirakel.
Literatúra v Čechách
Staroslovienčina – vznikali legendy a náboženské piesne – Hospodine, pomiluj ny – Hospodine, ymiluj sa nad nami (11.stor.). Starosloviensku literatúru nahradila po latinsky písaná literatúra – Chronica Boemorum – autor Kosmas (12.stor.). 14.stor. – vznik písanej literatúry Veršovaná Dalimilova kronika-neznámy autor. Rozvoj mešťanstva-vznik satirickej literatúry – Hradecký rukopis. Skladba Desatero káyanie božie.
Husitské hnutie
Ján Hus – profesor pražskej univerzity, kazateľ Betlehemskej kaplnky v Prahe – Knížky o svatokupectví. Vo vyhnanstve napísal Postila (zbierka ľudovo zameraných kázní), Výklad Viery, Desatera a Páteře. Symbol husitského hnutia – pieseň Ktož jsú boží bojovníci (15.stor.). V polipanskom období tvoril Petr Chelčický.

Slovenská stredoveká literatúra (800-1500)
Veľkomoravské obdobie (800-1000)
Začiatky literatúry – súvisia s príchodom kresťanstva, bohoslužobný jazyk-latinčina, len základné texty preložili do domáceho jazyka.
Príchod Konštantína a Metóda, Obhajoba staroslovienčiny – Pred príchodom na naše územie zostavili Konštantín a Metod prvé slovanské písmo – hlaholiku a prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu. Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno-kresťanský. Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu a schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh.
Prenasledovanie Metoda – knieža Svätopluk podporoval franských kňazov, na ich podnet Metoda uväznili a dali odvliecť do Bavorska. Na zákrok pápeža Jána VIII. Ho po dvoch rokoch prepustili. Metod musel znovu v Ríme obhajovať slovanskú bohoslužbu i svoje učenie. Pápež Ján VIII. Potvrdil starosloviensky liturgický jazyk. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Slovienski kňazi sa uchýlili do Bulharska a na začiatku 10.stor. zostavili nové písmo – cyrilku.
Preklady – Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny misál (omšovú knihu), evanjeliá (Nový zákon), breviár (modlitebnú knihu pre kňazov), žaltár (zbierku žalmov), spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí.
Prvá slovanská báseň – Konštantín – Proglas (Predslov k svätému Evanjeliu.ň, 9.stor.). Metod preložil Starý zákon (okrem kníh Machabejcov) a napísal niekoľko cirkevných spisov.
Pôvodná literatúra – najvýznamnejšie veľkomoravské pamiatky – Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantínov – tieto diela napísal pravdepodobne ich žiak Kliment. Ďalšia významná veľkomoravská pamiatka Moravsko – panónske legendy. Tvoria ich Život sv. Konštantína (autor Kliment) a Život sv. Metoda (autor pravdepodobne Gorazd). Autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalostí.
Život sv. Konštantína – opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi, autor sa sústreďuje na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom. Autor nezobrazuje len náboženské a jazykové problémy, ale všíma si aj spoločenskú situáciu vo Veľkomoravskej ríši. Legenda je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom. Obsahuje rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, ale aj dramatické dialógy, biblické citáty a podobenstvá.
Život sv. Metoda – je kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový. Metodovej mladosti sa venuje len veľmi stručne, podrobnejšie sa zaoberá jeho činnosťou vo Veľkomoravskej ríši. Metodov život vyše 20 rokov spätý s Veľkou Moravou aj vznikom samostatnej cirkevnej provincie na našom území. Legenda obsahuje aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa. Štýl legendy je jednoduchší i keď obsahuje mnohé básnické figúry a trópy, niet v nej prvkov zázračnosti.
Metodovi následníci – pôsobiaci v Bulharsku – diela O písmenách (mních Chrabr, zač.10.stor.) a Život Naumov (biografická próza, zač.10. stor.).