Nové konštituovanie stredovekej literatúry (1000-1500)
Vplyv hustistva – V pol. 15.stor. šírili na naše územie husitské myšlienky absolventi pražskej univerzity, hustitské a bratrícke vojská. V druhej pol. 15. stor. k nám prenikali humanistické a renesančné myšlienky, kt. podporoval Matej Korvín.
Čeština ako spisovný jazyk – od začiatku 15.stor. začali používať príslušníci vyšších vrstiev slovenskej národnosti, stala sa na niekoľko storočí náboženským a literárnym jazykom. Literatúra bola v službách kresťanstva a feudalizmu, mala prevažne náboženský obsah (žalmy, kázne, modlitby, piesne, legendy). V kazateľskej a mravoučnej literatúre obľúbené exemplá (anekdoty, bájky, krátke poviedky) – predstavujú začiatky umel.prózy Gesta Romanorum.
Svetská a cirkevná literatúra – zapisovali popri náboženských dielach v kódexoch, pre literatúru charakteristický synkretizmus (splývanie) náboženských a svetských prvkov. Cirkevná literatúra – priestor svetskej tematike (v mravoučnej a zábavnej lit.) a svetská lit. – prispôsobovala niektoré žánre cirkevnej literatúry (legendy, drámy, náboženskú lyriku). Poézia – latinské cirkevné piesne, próza- legendy: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (Maurus-11.stor.) a tri Legendy o sv. Štefanovi (11.-12.stor.). Dráma – vyvinula sa z kresťanských náboženských obradov – vianočné a veľkonočné hry, o sv. Kataríne, neskôr nadobúdali charakter ľudových hier. Šľachtická literatúra písaná po latinsky – kroniky – Anonymova kronika – Činy Uhrov a Kronika Šimona z Kézy.
Začiatky literatúry písanej po česky – 14.stor., prevažne náboženský a mravoučný charakter, hymnická pieseň Vitaj, milý Spasiteľu a Spišské modlidby. Feudálna literatúra, najmä hrdinskú – šírili igrici (potulní speváci). Mestská literatúra – zachovali sa mestské knihy (Žilinská kniha-1378-1524), listy, listiny.
Vynález kníhtlače – Ján Gutenberg okolo r. 1445 v Nemecku. Sprístupnil knihy širším vrstvám, nielen cirkvi a feudálom. Knihy vytlačené do r. 1500 nazývame inkunábuly (prvotlače).

Ústa ľudová slovesnosť
Bola literatúrou poddaného ľudu. Na šľachtických dvoroch-igrici.
Obradový folklór – ľudová slovesnosť spätá s magickými úkonmi a obradmi, pod vplyvom kresťanstva postupne tento druh folklóru zanikal a nahradil ho kalendárny obradový folklór (prac.piesne, obradové piesne), dramatické prejavy (koledy s betlehemom), rodinný obradový folklór (svadobné piesne, pohrebné vykladania).
Balady – zobrazovali rodinné a spoločenské vzťahy – Mati diovča zháňa
Krátke formy – hádanky, príslovia, porekadlá, pranostiky.
Prozaické žánre – Báje – vysvetľovali rôzne prírodné javy a rozprávali o nadprirodzených bytostiach. Zvieracie rozprávky a bájky – alegorický charakter, prvky spoločenskej satiry. Čarovné rozprávky – reálne i fantastické bytosti, boj dobra so zlom. Miestne povesti – viazali sa k hradom, mestám, histor.udalostiam. Legendové rozprávky – vyvíjali sa z legiend, mali charakter humoristických rozprávok. Najstaršia písomne doložená rozprávka – O dvanástich mesiačikoch (druhá pol. 14.stor.), najstaršie piesne Morena, Morena, za kohos umrela a Hoja, Ďunda, hoja.

HUMANIZMUS A RENESANCIA
Európske humanistické a renesančné literatúry (14.-17.stor.)
Humanizmus – nové myšlienkové hnutie namierené proti cirkvi a feudalizmu, Renesancia – znovuzrodenie (obrodenie) – znovuzrodiť antickú literatúru a antického ideálu slobodného človeka bola myšlienkovo bohatá. Humanistická a renesančná ideológia sa obracala k svetskému pozemskému životu, za najdôležitejšie považovala prirodzené, šťastné prežívanie života, lásku k prírode, úctu k rozumu, zmyslové poznanie a význam jednotlivca. Opierali sa o grécku a rímsku kultúru.
Literárna renesancia sa od štúdia a napodobňovania antických diel postupne dostala k zobrazovaniu prirodzeného radostného vzťahu človeka k pozemskému životu. Spisovatelia používali iba národné jazyky a štylistika ich diel bola jednoduchšia.
Taliansko – Dante Alighieri – epická báseň – Božská komédia. Giovanni Boccaccio – renesančná próza – Dekameron. Francesco Petrarca – Spevník.
Francúzsko – Francois Villon – satirický Malý testament, Veľký testament. Francois Rabelais – renesančný prozaik – román Gargantua a Pantagruel.
Španielsko - Lope de Vega – komédia – Učiteľ tanca, Záhradníkov pes. Miguel de Cervantes Saavedra – básnik, prozaik, dramatik – román Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – obsah: hrdina románu sa pomätie z čítania rytierskych románov a rozhodne sa obnoviť rytiersku slávu, putuje na nevládnom koni so vznešneným menom Rocinante a so zbrojnošom, prostým a prefíkaným sedliakom Sanchom Panzom. Hrdina chce pomáhať biednym a naprávať krivdy. Jeho dobrodružstvá sa končia zosmiešnením alebo bitkou (boj s veternými mlynmi, kt. považuje za obrov, zápas s kŕdľom oviec, kt. sa mu v predstavách menia na vojsko). Nakoniec sa vracia domov, ochorie a pred smrťou sa zrieka svojho poblúznenia.
Anglicko – William Shakespeare – komédie Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Mnoho kriku pre nič, Veselé panie z Windsoru. Tragédie – Romeo a Júlia, Othello, Macbeth, Kráľ Lear.
Obsah Hamleta: syn dánskeho kráľa Hamlet sa rozhodne pomstiť svojho otca, ktorého zavraždil vlastný brat, aby sa zmocnil trónu a oženil sa s kráľovnou vdovou. Hamlet vykoná pomstu až po dlhom váhaní, pritom zomierajú nevinní – Ofélia, kt. ľúbila Hamleta sa pomiatla a utopila. Oféliin brat vyzve Hamleta na súboj, v kt. má Hamlet zomrieť otráveným mečom. Pri zámení kordov je brat smrteľne zranený. Kráľovná pripíja na Hamletov úspech otráveným vínom a umiera. Ranený Hamlet zabije vraha svojho otca.
Historické hry – Shakespeare – Henrich VI., Richard III. Gfeoffrey Chaucer – veršované Cantenberské poviedky.