Slovenská humanistická a renesančná literatúra (1500-1650)
Martin Rakovský (asi 1535-1579) – Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach (1560) a O svetskej vrchnosti (1547).
Jakub Jakobeus (okolo 1591-1645) - Slzy, vzdychy, prosby slovenského národa (1642)

Humanistická odborná próza
Ján Jessenius – prvá verejná pitva v Čechách
Vavrinec Benedikt z Nedožier – prvá systematická gramatika češtiny – Dve knihy … českej gramatiky 1603).

Renesančná poézia
Historické piesne – Martin Bošňák – Píseň o zámku muránském, Píseň o sigetském zámku, Písně o některých zámkoch: O Modrom Kameni, Divíně a Zvoleně. Štefan Komodický – O Jágri a některých vítězích.
Ľúbozná poézia – Píseň o dvúch uherských pánoch a tureckého cisára dcére, Ján Jób Fanchli – osem ľúbostných piesní
Duchovná lyrika – Ján Silván – Písně nové na sedm žalmu kajícich i jiné žalmy, Píseň o zámku muránském. Eliáš Láni – Ač mne Pán Buh ráčí trestati. Daniel Pribiš – Písně duchovní staré i nové.
Juraj Tranovský - zostavil z diel a prekladov viacerých autorov spevník evanjelických piesní Cithara sanctorum.( svätých).

BAROK (16.-18.storočie)
Barok – duchovné a prírodné princípy, kt. stoja za poznávanou skutočnosťou a ovládajú ju. Jeho kolískou bolo Španielsko a Taliansko. Barok – prehnaná až deformujúca dekoratívnosť, pompéznosť, a patetickosťou, chcel ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho zmysly.
Literárny barok – Barokové protiklady sa odzrkadlili aj v štylistike literárneho baroka, kt. takisto vytvorila pompézny knižný štýl, najmä básnický, so zložitými trópmi a figúrami a neobvyklými prekvapivými obrazmi. Antitéza a hyperbola patrili k najobľúbenejším barokovým trópom.

Slovenská baroková literatúra (1650-1780)
Reformácia a protireformácia – najpodstatnejšie protiklady u nás s aktivitami, kt. nezasiahlo iba náboženskú, ale aj politickú a kultúrnu oblasť. Protestanti a katolíci – na jednej strane sa navzájom protestovali, na druhej strane sa usilovali o získanie ľudí kultúrnou osvetou, pôsobivou literatúrou pre svoju konfesiu. Evanjelici mali oporu v prešovskom kolégiu a v bratislavskom lýceu. Strediskom vysokej školy katolíckej vzdelanosti bola univerzita v Trnave.
Šírenie vzdelanosti – prispievali príslušníci oboch náboženstiev aj zakladaním tlačiarní. K literatúre sa postupne dostávali predstavitelia všetkých spoločenských vrstiev.. Výrazné prvenstvo mala náboženská baroková literatúra. Slovenskú barokovú literatúru charakterizoval zvýšený záujem o slovenské dejiny, úcta k slovenskému jazyku.

Slovenská baroková poézia
Katolícka duchovná poézia – duchovná lyrika v spevníkoch, viac sa rozvinula v barokovisti ako evajelická; odvážnejšie sa približovala k ľudovým vrstvám v používaní ľudového jazyka, čerpala z domácich zdrojov. Prvý tlačený katolícky spevník – Cantus catholici (Písne katolícke, 1655, autor: Benedikt Szőllősi) – české piesne s teologickým zameraním.
Svetská baroková poézia – tvorila sa sčasti ešte v latinčine, väčšinou neprekonala humanistický spôsob veršovania a zostávala pri tvorbe príležitostnej poézie., viac bola písaná v slovakizovanej češtine alebo bohemizovanej slovenčine. Bývala umelá, čiže napísaná konkrétnym uvedeným alebo anonymným autorom, poloľudová – silne ovplyvnená ľudovou poéziou a ľudová – tieto 3 typy poézie zachytávajú rukopisné spevníky a zborníky – spevník Dionýza Kubíka – Slovenské piesne, Zborník Jána Lányho I-II, Mikulášsky zborník, Zborník Jána Buoca.
Píseň o Jánošíovi Zbojníkovi – poloľudová zbojnícka pieseň, nachádza sa v Mikulášskom zborníku. Zábavný cieľ si ako prvý zvolil Ján Sekáš v zborníku Laskavé karháni smíšnopochabných svetských mravúv. Štefan Ferdinand Selecký - umelá ľudová báseň Obraz panej krásnej perem malovaný.
Jarmočné piesne – populárna naivná poloľudová poézia. Šírili sa medzi čitateľmi tlačou, kt. sa predávali na jarmokoch. Piesne mali spravodajský charakter. Šírili sa správy o historických udalostiach, živelných pohromách, hrôzostrašných príhodách a vraždách. Bolo v nich množstvo drastických scén.
Didakticko-reflexívna poézia – zverejňovala sa v rukopisnej podobe, až neskôr verše vydali tlačou. Veľmi často sa prebásňovali ľudové príslovia. Zamýšľala sa nad etikou situácií v spoločenskom živote aj vo svete nabádala k ušľachtilým postojom.

Peter Benický (1606-1664)
Jeho zbierka Slovenské verše (1652), vyšla tlačou až roku 1873. Spája sa v nej básnikovo humanistické vzdelanie s ľudovou múdrosťou a je typickou ukážkou tvorby po prechode od renesancie k baroku.

Hugolín Gavlovič (1712-1787)
veľmi podrobne + čítanka + napísať 2-3 básne
Narodil sa v Czarnom Dunajci. V detstve osirel, po stredoškolských štúdiách ako 20 ročný vstúpil do františkánskej rehole, kam ho priťahovalo doplnenie si vzdelania a mravný ideál dobrovoľnej chudoby a pomoci slabším. Pôsobil v kláštore v Pruskom. Keď ochorel na pľúca, chodieval sa v lete liečiť žinčicou a zdravým vzduchom do hôr na salaše. Z tohto prostredia – Valaská škola mravúv stodola, kt. chcel poslúžiť ľuďom namiesto priameho kázania. Chatrné zdravie mu bránilo v pôvodnom poslaní – pôsobiť hovoreným slovom.
Valaská škola mravúv stodola (1755) - Valaská škola je poznačená zdravým, úprimným a kritickým pohľadom františkánskeho ľudového kazateľa, kt. sa práve cez oslavu chudoby ako životného princípu dostáva k chápavému vzťahu voči laickým a populárnym kruhom.
Kladie si za cieľ vyškoliť čitateľa v životnej múdrosti a skúsenosti pastierov. Zámer bol však širší, zaoberal sa veľkým množstvom rozličných problémov, súvisiacich so vzťahom jednotlivca k Bohu, blížnym a k spoločnosti. V týchto 3 tématických okruhoch rady a naučenia majú viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Oslovuje všetkých ľudí dobrej vôle bez ohľadu na rozdiely v majetku a spoločenskom postavní. Za pravé šťastie považuje Božiu milosť, odsudzuje poverčivosť a vieru v sny, upozorňuje na nevyhnutnosť smrti. Nabáda k bázni pred Bohom a k ochote slúžiť mu – Znášaj bídy, kríže, prídeš Bohu blíže. V ďalších 2 okruhoch sa o postoji k ľuďom a svetu sa Gavlovič prestavuje ako rozhľadený a vzdelaný autor, kt. poznal Bibliu, antických spisovateľov, stredovekú i barokovú literatúru. Vo Valaskej škole nachádzame vyvinutý zmysel pre adresáta, jeho bežný život, autor berie ohľad na úroveň čitateľovho myslenia a vkusu. Často vystríha pred opisltvom – Hle človek opilý-žádnemu nemil, anekdotický príbeh o gazdinej, čo pre opilstvo pobila všetky hrnce kúpené na jarmoku – Kde gazdina korhelkyna, tam je i prázdná kuchyna. Zábavné prvky skladbu oživujú, vždy sa podriaďujú primárnej náučno-úvahovej a moralizátorskej funkcii. V básňach venoval veľa miesta základnej výchove človeka k slušnosti. Prejavuje obdiv a sympatiu chudobným a sedliakom, hlavne ich šikovnosti, pracovitosti a dôvtipu (Chudoba bedlivá z kumštúv chce byt živá). Netají nechuť voči pánom (Bohatý má mnoho penez a chudobný detí). Vyjadruje hlboký nesúhlas s vojnami (Vlasť svoja každému milá) a poburuje ho priveľké nadchýnanie nad cudzím a pdceňovanie domáceho (Veľmi je hlúpý, kdo vlast svú tupí), skláňa sa pred statočnou a vytrvalou prácou (Pracovaní stálé dává úžitky nemalé), vystríha pre pyšnou nadutosťou alebo podceňovaním druhých (Kdo miluje sladké reči, kúpi zajaca vo vreci) a slepou dôverou v moc peňazí (Peníze všecko múžú).