Študentská vagantská poézia na Slovensku

- vznik vagantskej poézie v 12. st. vo Francúzsku a Nemecku, na Slovensku zakotvila až o niekoľko storočí neskôr, vďaka:
- založenie Karlovej univerzity (1348) a Academie Istropolitany (1465) - prúdenie študentov, vagantov do našich krajov
- ťažisko tvorenia, adoptovania a odpisovania u nás v 17. a 18. st.

- vagantská poézia - súbor piesní a básní špecifického obsahu: piesne pijanské, hráčske, žobravé, satirické a parodické, básne rôzneho zamerania: žartovné, rozlúčkové, zbojnícke i duchovné (duchovné: túto svetskú lyriku obohacovali i autori, ktorí písali z pozície vagantov, ale sami nimi neboli - duchovní hodnostári, ktorí podľahli móde a cibrili sa v písaní)

- vagantská poézia prevzala označenie po vagantoch, je to potulný klerik alebo študent, príslušník učeneckého proletariátu, ktorý bol nútený hľadať si na živobytie iným spôsobom.
Vo svojej tvorbe - vagant ako pijan, milovník krčiem, lajdák - tieto vlastnosti, ak člen splnil úzus konvencie - napodobňovanie - opäť vytvorený zovšeobecnený typy, monotónnosť umenia - opäť sa stráca individualita autora

- študentské formy myslenia majú nadčasovú platnosť vďaka svojmu humoru, komickosti, rebelantskom postoji a žartovnosti
- humor dosahuje:
1. hyperbolou: zveličovanie dôležitosti a nevyhnutnosti vína
2. ironické popieranie platných hodnôt: používanie protikladov: krčma - smrť, anjeli - pijan, víno z hostinca - víno od arcibiskupa
3. posunutie významu, slovné hry.

- stredoveká konvenčnosť príznačná aj pri vagantskej poézii: seriózny a úctyhodný typ svätca či rytiera nahradil typ korheľa

- Biblia v stred. lit. - autorita - vagantská poézia jej prvenstvo nepopierala, ale ju napádala s istým vedomím bezmocnosti, a tým vlastne jej pozíciu len potvrdzovali

- neuberá sa Biblii na úcte a vážnosti, ale vagant ňou podopiera svoje názory obrátené proti zmyslu, napr. spor vody a vína - aj syn boží vyzdvihoval víno nad vodou

- spätosť vag. poézie s rétorikou stredoveku, a tým aj vybrané témy a štýl. prostriedky - teda nebola priamo antistredoveká, len negovali kvality, ktoré boli na prvom mieste v stredovekom hodnotovom systéme

- keďže bola opozičnou literatúrou vzhľadom na vtedajšie autority - postavenie periférnej literatúry, napriek tomu obľúbená - dlhá existencia - stredovek, renesancia a barok

- najviac pamiatok z barokového obdobia.