Slovenská medzivojnová poézia

Slovenská medzivojnová poézia

Obraz slovenskej medzivojnovej poézie je pestrý a tematicky rôznorodý.
Spoločensko-politická situácia:
• Koniec 1. sv.vojny
• Vznik 1. ČSR – tým sa vytvorili lepšie kultúrne podmienky pre umenie a jeho vývin

Uberala sa dvoma smermi:
1. chcela nadviazať na tradíciu, na Hviezdoslavovsko-Kraskovskú líniu poézie
2. snažila sa experimentovať, nové podnety z európskych smerov a prúdov

V poézii autor nehovoril len o situácií národa, bol individualista, samostatná básnická osobnosť, ktorá rozvíjala vlastný štýl.

„Otváranie okien do Európy“ – proces, kedy sa do našej kultúry dostávajú vplyvy a podnety z Európskeho umenia a kultúry. Naša literatúra a kultúrne prostredie nie je uzavreté, dostáva sa do povedomia aj v Európe.

Prehľad:
1. autori, ktorí naväzujú na tradíciu:
• tzv. prechodná generácia – Štefan Krčméry, Martin Rázus – píšu tradičnú objektívnu poéziu, často s národnými motívmi, vyrovnávajú sa s vojnou – vojnová, alebo protivojnová tematika; znamenajú prechod medzi tradičnou a modernou poéziou
• Emil Boleslav Lukáč – neosymbolista, nadväzuje na Kraska, ale vo svojom štýle písania prechádza až k dolorizmu (bolestinstvu)
• Valentín Beniak – individualista, stopy inovácie (vplyv poetizmu, básne pásma), ale v jeho poézií sú aj tradičné básne

2. nové básnické programy
• Ján Smrek – vitalista, nadväzuje na Henryho Bergsona
• Nadrealizmus – skupina básnikov, ktorí uplatňujú prvky surrealizmu – Rudolf Fábry
• DAVisti – ľavicovo orientovaná poézia, písali básne sociálne orientované, no v začiatkoch tvorby uplatňujú prvky avantgardy; Laco Novomeský –písal aj ideologickú poéziu, ale uplatňoval aj prvky poetizmu – prepájanie podnetov „otvorené okná“
• Katolícka moderna – prepájajú tradíciu a inováciu, duchovne orientovaná, generácia katolíckej inteligencie, využívajú prostriedky moderny a avantgardy, symbolizmu, poetizmu, surrealizmu (z hľadiska štýlu a formy...); R. Dilong

Mnohí autori prekladali z cudzích jazykov.
Štefan Krčméry
• Bol najvýraznejšou kultúrnou autoritou, redaktor Slovenských Pohľadov
Ján Smrek
• Časopis Elán, ktorý poskytoval priestor novej generácii autorov; EMSA – Edícia mladých slovenských autorov
Emil Boleslav Lukáč – Mladé Slovensko, Tvorba
Prechodná Generácia

Martin Rázus
• Bol podpredsedom SNS a poslancom v parlamente ČSR
• Evanjelický kňaz
Tvorba
• Prevládajú národné motívy
• Nadväzoval na Hviezdoslava a Vajanského
• Objektívna poézia, často sa štylizuje do podoby svedomia národa, človeka, ktorý znáša všetky krivdy a útrapy národa

Básnický debut – Z tichých a búrnych chvíľ
• uvažuje nad ťažkou situáciou národa, vciťuje sa do tejto tragickej situácie
• objavujú sa aj témy z detstva a o láske k rodine

To je vojna, Hoj zem drahá
• zbierka, v ktorej reaguje na vojnu, odsudzuje ju
• v zb. Hoj zem drahá autor radostne reaguje na vznik ČSR a dúfa v lepšie časy

Kameň na medzi
• vyjadruje kritiku voči ideológií čechoslovakizmu, voči nerovnoprávnemu postaveniu Čechov a Slovákov

Prometeus (čítanka)
• tradičná forma, jazyk je archaický
• naväzuje na tradíciu, pripomína Hviezdoslavovu báseň Slovenský Prometej
• štylizuje sa do postavy trpiteľa za národ, ľud

Písal aj prózu
• krátke lyrické prózy, ktoré boli inšpirované modernou (v začiatkoch) avšak neskôr sa v celej svojej tvorbe od moderny odklonil a vrátil späť k tradícií
Svety
• zachytáva spoločenskú situáciu po prevrate (1918) na osudoch ľudí z moravsko-slovenského pohraničia
• román je kompozične nevyvážený – zachytáva politickú situáciu, ale aj tradície, folklór
Štefan Krčméry
• písal poéziu aj prózu
• venoval sa literárnej histórií, literárnej kritike, estetike a prekladateľstvu
• bol významným organizátorom kultúrneho života v medzivojnovom období, podporoval tvorbu mnohých mladých autorov, ktorí práve vstupovali do literatúry

Tvorba
• osciloval medzi tradíciou a modernou, bola mu blízka Kraskova poetika

Keď sa sloboda rodila (1920)
• Prevládajú básne s nadosobnou, národnou tematikou, autor reaguje na prevratné udalosti slovenskej histórie , na vznik ČSR. Ten považuje za formu oslobodenia, prekonanie otroctva a kladie si otázku, či národ, ktorý bol dlho porobený si bude môcť nájsť miesto aj v nových spoločenských vzťahoch.
• Mnohé básne sú poznačené rétorizmom až pátosom
• Používa prvky Kraskovej poetiky, alegórie, symboly...
• Postupne prechádzal k nadosobnej tematiky k subjektívne ladenej

Herbárium
• Básne vyjadrujúce pocity lyrického subjektu, väčšinou smútok, životnú skepsu, pesimizmus.
• Častý je symbol tmy
• Prevláda reflexívno – meditatívna poézia

Krčméry ako organizátor:
• Bol činný ako publicista, redaktor Slovenských pohľadov (1922 – 1932) a Slovenských novín.
• Bol tajomníkom Matice slovenskej
• Literárny historik – zosystematizoval dejiny literatúry v 150 rokov Slovenskej literatúry - interpretácie textov, vývoj žánrov, portréty najvýznamnejších osobností.

Čítanka:

Prostá pieseň hôrna
• Objektívna báseň s témou lásky k rodnému kraju
• Domov je preň miestom, kde načerpáva energiu a silu, pocitom istoty a bezpečia, kam sa stále vracia
• V závere sa nachádza prírodný obraz pomocou personifikácie, ktorá pripomína Kraskovu poetiku, lebo nastáva posun v prírode a aj v myšlienkach
• Symboly: dedko Grúň, matka Hoľa – rodný kraj
• Objektívna báseň, ale sú tam aj subjektívne básnikove pocity a myšlienky

Na fraštáckom poli
• Obavy o národ, jeho útrapy
• Písaná podobne ako národné básne z obdobia romantizmu
• Združený rým – ako romantici

Verš o živote
• Využíva anaforu – opakovanie slova
Neosymbolizmus

Emil Boleslav Lukáč (1900 – 1979)
• Bol to básnik a prekladateľ
• Je predstaviteľom neosymbolizmu (obnovuje poetiku symbolizmu)
• Lyrik s tragickým, pesimistickým životným pocitom, ktorý sa vo svojej tvorbe prikláňa k meditatívnosti a dolorizmu
• Často sa vyjadruje v kontrastoch a paradoxoch
• Bol inšpirovaný aj francúzskymi prekliatymi básnikmi, Ivanom Kraskom, a Hviezdoslavom aj tvorbou E. Adyho

Život
• Študoval evanjelickú teológiu a filológiu v BA a bol aj v Paríži a Lipsku
• Iba krátko bol kňazom
• Neskôr bol učiteľom slovenčiny
• Činný v časopisoch Tvorba a Mladé Slovensko
• V období SR zastával viacero funkcií – úrady a pod.
• Po 1948 upadol do nemilosti oficiálnej moci – nepísal
• Vrátil a až v 60. rokoch
• Prekladal z maďarskej a francúzskej poézie

Tvorba

Spoveď
• 1. zbierka
• venoval ju Hviezdoslavovi
• prevažne intímna lyrika – vyjadruje osobné pocity, myšlienky, lásku
• už v tejto zbierke sa predstavil ako básnik zložitého vnútorného sveta a pesimistických životných pocitov až so sklonom k dolorizmu (pseudonym Boleslav)
• chápe báseň ako formu sebavýpovede, výpovede o svojich pocitoch, stavoch

Dravý pocit
• je to vášeň, láska je chápaná ako pud, vášnivá
• prítomný erotický motív
• muž vystupuje ako dobyvateľ, dravý, ten, ktorý si ukoristil ženskú krásu
• žena je objektom lásky, vášne, muž ju chce egoisticky dostať, žena má jemnú, nevinnú podobu (gazela)
• podobné Baudlairovej poetike, prekliatym básnikom – farby, ktoré majú silné expresívne význam, náboj

Dunaj a Seina (1925)
• Vznikala počas pobytu v Paríži
• Objavujú sa v nej motívy domova a sveta, autor ich porovnáva, aj prostredie mesta a dediny a v mnohých básniach vyjadruje svoju túžbu po domove
Taedium urbis
• Mesto vníma ako povrchné prostredie, na povrchu „pozlátené“, no v skutočnosti skazené
• Jeho rodný kraj je mu milší, ospevuje ho, ľudia sú tam skromní, milí
• Forma sonetu

Zložitý básnický jazyk – množstvo poetizmov, archaizmov, ale aj novotvarov

O láske neláskavej
• Zb. ľúbostnej poézie
• Autor vníma lásku v paradoxoch, lyrický subjekt je neustále rozkolísaný, má rozorvané vnútro

Paradoxon
• Autor chce svoju lásku zadržiavať, tlmiť ju, nechce aby sa tento cit stal jednotvárnym, aby mu láska zovšednela, preto potrebuje aj zdolávať prekážky a istú mieru pochybností, aby si pocit šťastia viac vážil

Nehovorme
• láska má plachú formu, tichú
• Cit lásky a udržiava v dušiach , nie slovami
Vzlyk
• Paradox:
Prázdny je svet, až duša z toho trnie,
len moje srdce to je plné, plné
• Jeho srdce je plné lásky, túžby, a smútku za milovanou
Plný je svet, a je to hrozne krásne
len moje srdce, to je prázdne, prázdne
• Básnik sa cíti sám, prázdny oproti okolitému svetu, ktorý okolo neho plynie

Telegram
• O vzťahu, ktorý je problémový
• Motív z Biblie – ovocie, ktoré symbolizuje pokušenie; stratený raj
• Dve možnosti:
o žena pokúša muža, básnik a pýta, či to nie je falošné – či zlaté ovocie, nie je červivé
o autor možno hovorí o konci vzťahu, ona mu posiela dar, chce sa zmieriť, no on jej neverí

Nadosobnú spoločenskú tematiku autor rozvíja v:

Križovatky, Spev vlkov, Elixír
• objavujú sa pocity strachu, skepsy, pochybovanie, tiesne zo situácie v Európe, ktorú zachvacuje fašizmus.
• Vyjadruje obavu, úvahy o národe
• Prevažne básne meditatívneho charakteru (úvahy), v ktorých spája subjektívny pocit s nadosobnou tematikou
• Zložitá poetika – symboly, alegórie, kresťanské a mytologické motívy, zložitý jazyk (poetizmy, archaizmy, biblizmy, novotvary, knižné slová), zložité metafory
Kroky
• Symboly: čierny svet – úzkosť, strach
• Lyrický subjekt sa cíti v bezvýchodiskovej situácií, stratený, v labyrinte a niet ruky, ktorá by mu pomohla

Moloch a Bábel
• Téma vojny
• Zložitý básnický jazyk – symboly, alegórie, slová z rôznych vrstiev jazyka
Moloch
• Symbolizuje vojnu – bezcitný, železný, tupý, zločinný, strašlivý –expresívne slová
• Hrozné monštrum, ktoré ničí Európu – marí sny, vieru, nádej, výdobytky, hodnoty civilizácie
• Vojna je hanbou ľudstva
• Vyčíta civilizácií, ľudskej mysli, cirkvi, že nedokázala zamedziť vojne
Ars poetica (Umenie básnické)
• Posolstvo, úloha básnického umenia
• Autor nechce písať prázdnu, prikrášlenú poéziu, ani pátos, ale pravdu
• Poéziou chce poukázať na problémy, krivdy, poézia má provokovať, poézia má odhaľovať pravdu, pokrytectvo a liečiť rany
• Hovorí o svojich vzoroch: Dante, Goethe, Hviezdoslav
• Básnik nemá byť prisluhovačom, ale má prezentovať svoj názor
• Tradičný – báseň má zmysel, význam, chce tým niečo povedať, nie je to len subjektívne
Óda na poslednú a prvú
Znáš?
• Spomienky na život, očakávanie smrti
Ecce Homo (hľa, človek)
• Život človeka

Vitalisti

Ján Smrek (1898 – 1982)
• Vlastným menom Ján Čietek
• Významný básnik a prekladateľ, ale aj vydavateľ a novinár
• Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov mladej generácie básnikov, ktorí vstupovali do literatúry v 20. rokoch 20. storočia
• Je to vitalista ( elán vital = životná sila) – vo svojich básniach vyjadroval pocity životného optimizmu, lásky, radosti, krásy
• V začiatkoch svojej tvorby bol ovplyvnený neosymbolizmom, poéziou Kraska a Krčméryho, z českej literatúry poetizmom, Wolkerom a Nezvalom a prekliatymi básnikmi (Baudlaire, Verlaine)
• Básnik so zrozumiteľným básnickým jazykom, ľahko vnímateľný, jeho verš je melodický, civilný – opisuje mesto a jeho život
• Prostredím jeho básní je často veľkomesto, moderný priestor

Život
• Začas študovať na evanjelickej bohosloveckej fakulte, no štúdia nedokončil
• Podporoval ho Štefan Krčméry, Smrek mu pomáhal v redakcií Národných novín
• Roku 1924 bol jedným zo zostavovateľov antológie „Zborník mladej slovenskej literatúry“ kde sa predstavili mladí básnici a uviedli aj nové umelecké zásady svojej tvorby
• Bol činný aj v kruhu spisovateľov v Prahe – redigoval Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA)
• Spolu s priateľom Mazáčom založili v roku 1930 v Prahe časopis Elán – združoval mladú spisovateľskú generáciu
• Po roku 1948 sa Smrek aj Lukáč dostali do nemilosti režimu, Smrek sa odmlčal, venoval sa prekladom. Básne, ktoré v tomto období písal len pre seba vyšli v roku 1993 v zbierke Proti noci.
• Do literatúry sa vrátil v 60. rokoch
• Preklady: maď. – Ady, Petorfi; fran. – Villon atď.

Tvorba

Odsúdený k večitej žízni – 1923
• Jeho prvá zbierka
•Prejavil sa ako neosymbolista, ktorému je blízka poézia Kraska a Lukáča
• Nachádzajú sa tu básne, v ktorých vyjadruje pocity smútku, sklamania
• básne o detstve a mladosti, spomienky na vojnu
• štylizácia do postavy trpiteľa
Dnes milujem svoj deň
• posledná báseň v tejto zbierke
• básnik sa akoby rozlúčil s pesimistickým ladením svojej poéziu a naznačil svoje ďalšie smerovanie – tvorbu v duchu vitalizmu
• symboly:
o ráno – niečo nové, začiatok
o deň - ďalší život, nové smerovanie
o noc – doterajšia tvorba, jeho minulosť, pesimizmus
• názov vyjadruje optimizmus, lásku a radosť zo života
• lúči sa s nocou, s pesimistickým ladením svojich básní
• pýta sa, či už je ten správny čas na zmenu písania, aby vstúpil do literatúry ako vitalista, či sú správne okolnosti na zmenu štýlu ( či duje pasát), ako bude jeho život a tvorba plynúť ďalej, má nejaké pochybnosti
• pýta sa, či mu stoja v ceste nejaké prekážky a problémy a či ich zdolá
• motív fantázie, snov, exotiky (koráb, more)
• rozhodne sa písať ako básnik života, chce dobyť svet
Cválajúce dni, Iba oči, Božské uzly
• zbierky, v ktorých sa naplno prejavil ako vitalista
• vo svojej poézií ospevuje krásy života, radosť zo života, vyjadruje svoj smäd, dychtivosť po živote
• básne sú predchnuté životným optimizmom, elánom, energiou
• dominantným je motív lásky k žene
• láska má podobu hry pohlaví, flirtu, očarenia krásou, okúzlenia erotickým čarom, je hravá, pulzujúca, iskrivá, nie je vnímaná ako hlboký cit, len flirt, ktorý obšťastňuje
• žena je objektom túžby, prebúdza v mužovi zmyselnosť, je očarený jej krásou (fyzickou), často je veľmi mladá, neskúsená, nevinná, naivná
• muž je zvodca, dobyvateľ, ospevuje krásu ženy, je pokušiteľ, je dominantný, väčšinou je starší, akoby ženu zaúčal
• objavuje sa aj motív predajnej lásky, prostitúcie, vtedy autor vyjadruje smútok a ľútosť
• mesto – symbol nemorálnosti, miesto plné úskalí

Básne (čítanka)

Mne dedinčanka stepilá
• motív – láska ku všetkým ženám, nechce si vyberať, má rád všetky
• je očarený krásou ženy
• odišiel z dediny do mesta a vyjadruje ľútosť, že sa tak odcudzil vidieku a smútok za krásnymi dedinčankami

Balada čerešňových kvetov
• smrek je senzualista, realitu vníma zmyslami
• erotický motív, dievča stratí nevinnosť

Cválajúce dni
• mladú generáciu nazýva: mladí, jarí šarvanci, bujní žrebci, jazdci diví, stepilí cowboyi – chcú životom rýchlo precválať, rútia sa, sú nepokojní, odvážni, až neohľaduplní, odhodlaní urobiť čokoľvek, trúfalí, nemyslia na problémy, chcú uspokojiť svoju životnú túžbu
• vitalistická báseň – autor vyjadruje túžbu žiť, radosť, lásku, energiu
• život personifikuje a prirovnáva ku svojej milej, je pre neho niečo príjemné
• báseň je mladá, moderná – oceľový most, cowboyi, až prvky futurizmu, moderné slová
• mladí spisovatelia sa chcú vyčleniť z davu – krasojazdcov sú stá, divákov milióny
• nadčasová báseň – každá generácia vstupuje do života podobne, s odhodlaním...

Oči
• ďakuje za svoje oči, ktorými môže vnímať krásu sveta, života a tiež krásu ženy
• ospevuje krásu sveta, považuje ju za nevýslovnú krasu, nevie ani ako ju opísať slovami
• najviac sa mu páči pohľad do iných duší, ktoré odrážajú dušu človeka
• veľa básnických prostriedkov, metafor („keď sa ho iné oči mäkko dotknú“), prirovnaní, expresívne slová
• slová z mytológie aj biblie, moderné slová – veľkomesto, tramvaj

Pieseň
• formou pripomína pieseň – refrén – 1 verš
• píše o ženách, ospevuje ich
• je predchnutý pocitom ľúbosti, mladosti, energie
• senzualistická báseň – množstvo zmyslových vnemov
• hravá, ľahká, veselá pieseň
Vojnové zbierky:
Hostina, Studňa
• reaguje na 2. sv. vojnu
• aj tragické básne, v ktorých odsudzuje vojnu, fašizmus ako nepriateľa, skazu ľudskosti, no napriek tomu neprepadá pesimizmu, ale prejavuje svoj sklon k harmónií, radosti
• viac reflexívnych častí, alegórií a symbolov

Básnik a žena
• Básnická poviedka, cyklus básní s témou lásky
• 5 častí – nazvané podľa ročných období + Po desiatich rokoch
1.V zasneženom parku – zima
2.Pokračovanie jarné – jar
3.Letná noc na vode – leto
4.Padajú listy – jeseň
5.po desiatich rokoch
• vyjadruje obdivný vzťah k žene, galantný postoj k nej ako k bytosti, ktorá v sebe skrýva mnohé tajomstvá, ktorá dokáže pôsobiť na muža – básnika ako inšpirácia, aby vnímal krásu života.
• Striedajú sa monologické a dialogické časti a reflexívne (uvažuje o poézií a umení) s opisnými (vyznania lásky, alebo obdivu)

Davisti

Laco Novomeský (1904 – 1976)
• Inklinoval k ľavicovo orientovanej poézií a bol spoločensky angažovaným básnikom
• Osvojil si však umelecké postupy avantgárd a využíval živú obraznosť jazyka

Život
• Pôsobil ako učiteľ v BA
• Spolupracoval s časopisom DAV
• Od roku 1925 bol členom komunistickej strany
• V roku 1950 bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu a bol vylúčený zo strany
• 1954 – odsúdili ho na 10rokov väzenie, no po roku (1955) bol podmienečne prepustený
• 1963 – rehabilitovaný (očistený od obvinení)
• angažoval sa v politike
• 1964 – 1970 - Ústav slovenskej literatúry v Bratislave

Tvorba
• silné sociálne cítenie – typické pre ľavicovo orientovanú poéziu, ktorú písal
• v začiatkoch bol inšpirovaný avantgardami – Apollinaire, poetizmom, Wolkerom
• využíva obraznosť
• civilizmus – hovorí o meste, pocitoch mladých ľudí, moderný svet
• príbehovosť
Nedeľa
• jeho 1. zbierka (1927)
• nachádzame inšpirácie modernými európskymi smermi, avantgardami, poetizmom, ale aj nadväznosť na slovenskú literárnu tradíciu –konkrétne na Janka Kráľa
• chce vyjadriť mnohoznačnosť, mnohorakosť reality
• aj sociálne ladené básne
Nedeľa (báseň)
• forma pásma
• nadväzuje na tradíciu, no objavujú sa aj moderné prvky, najmä vo forme
• prostredie mesta - civilizmus, autor je mladý moderný človek
• moderné slová: cigara, žiarovka
• asociatívnosť, voľné myšlienky – moderné prvky
• píše o bežných veciach – nočný život v meste
• nesnaží sa pôsobiť pateticky, nadnesene
• využíva hravosť ako prvok poetizmu, báseň je živá, spontánna
• zmyslové vnemy – európska moderna, prekliati básnici

Romboid
• venovaná Jankovi Kráľovi – prihlásil sa k nemu
• prvky poetizmu, moderné postupy, uvoľnenosť, básnická skratka, náznak, obraznosť, asociatívnosť, spontánnosť
Romboid (báseň)
• zlámaná detská hračka
• detstvo symbolizujú kruhy, guľa - dokonalé
• detstvo sa rozpadlo, pokrivilo do sveta dospelých

Otvorené okná (1935)
• názov celá mladá generácia 30. rokov používala ako jeden z pojmov svojho umeleckého zamerania, programu
• bola priaznivo prijatá kritikov, označená za dielo zrelého básnika
• naznačuje prúdenie nových smerov z Európy
• sociálne básne ustúpili do úzadia, v popredí sú intímne, subjektívne ladené básne
• básne, v ktorých zachytáva dojmy a nálady z ciest, reflexívne básne, v ktorých uvažuje nad osudom sveta
• forma – prvky avantgardy, poetizmu
Aeroplán nad mestom
• téma - ťaživá, osud sveta, obavy
• ľahký tón – let, hravý motív, ľahké slová, jednoduchšia, ľahšia forma, hravé slová, poetizmus
• autor sa štylizuje do podoby letca, ktorý a z výšky pozerá na svet a zazrel koniec sveta

Svätý za dedinou (1939)
• odráža tragiku doby – čas vojny

Hore nohami
• symbol vojny - tanec smrti, ktorá tancuje na hlavách - ničí, zabíja ľudí aj ideály, nádej
• expresívnosť - „vyschlá hruď starej Európy“ – Európa je spustošená, zničená, slovné spojenia vyjadrujúce hrôzu vojny, doby
• poukazuje na zvrátenosť vojny – všetko je hore nohami, hodnoty sú prevrátené
• hrôzy vojny: hromadné hroby, ruža temných lupení, spŕšky strašlivé

Poézia nadrealizmu
• označenie pre skupinu básnikov, ktorí vstúpili do poézie v polovici 30. rokov a ako skupina existovali do konca 40.
• Hlavným predstaviteľom je Rudolf Fábry, ktorého debutová zbierka Uťaté ruky (1935) znamenala nástup poéziu nadrealizmu
• Ďalší predstavitelia – V. Reisel, Pavol Bunčák, J. Brezina, Július Lenko, Štefan Žáry
• Reagovali na podnety a vplyvy surrealizmu, ale aj na avantgardných básnikov - Apollinaira, dadaistov aj na poetizmus a zo slovenskej literárnej tradície sa hlásili k tvorbe Janka Kráľa a Laca Novomeského
• V našej poézií je avantgardnou
• Programovo prvýkrát vystúpili zborníkom Áno a nie (1938) – názvom vyjadrili svoje NIE vojne a fašizmu a ÁNO humanizmu.
• Po roku 1948 písala väčšina schematickú angažovanú poéziu
Poetika nadrealizmu
• Mnohovýznamovosť – dosiahli významové osamostatnenie verša, slova, ktoré vyvoláva celý vejár predstáv a významov a umožňuje text interpretovať mnohými spôsobmi
• Uvoľnená obraznosť – imaginatívnosť – obrazy sú často bez logickej súvislosti, živé, spontánne, často šokujúce, spájajú sa protikladné slová, alebo slová s odlišným významom
• Absolutizovaná metafora – založená na úplnej voľnosti a spontánnosti
• Prelínanie sa rôznych významových rovín – sen & skutočnosť, vedomé & podvedomé, mystické & logické, individuálne & spoločenské, prítomné & minulé...
• Prelínajú sa lyrické prvky s epickými, statika s dynamikou
• Forma – zväčša nerýmovaný voľný verš
• Útvary – pásmo, cyklické skladby

Rudolf Fábry
• Iniciátor slovenského nadrealizmu
• Bol aj publicistom a venoval sa výtvarnému umeniu a scenáristike

Uťaté ruky
• Jeho debutová zbierka
• Signalizuje nástup nadrealistickej poézie
• Názov symbolizuje preťatie spojitosti s tradíciou, odmietnutie tradičnej literatúry
• Prológ, ktorý obsahuje tradičné básne je preškrtnutý – symbol odmietnutia tradície
• ďalšie časti znamenajú básnický experiment – výrazový aj formálny
Prietrž
• 1. časť
• písaná ako automatický text – nekontrolovateľný záznam myšlienok, pocitov
• spontánne zachytáva svoje myšlienky, nálady
Fair Play
• 2.časť
• pokus o antilyriku
• písal asociatívne, nelogicky, voľne
• absurdné spojenia, obrazy, šokujúce

Vodné hodiny hodiny piesočné
• využíva naplno novú tvorivú metódu
• živé, imaginatívne obrazy, asociatívnosť, vyjadruje myšlienky, nálady, nepretržitý tok podvedomia, zmyselné obrazy, často erotické motívy

Ja je niekto iný
• vrchol nadrealizmu
• 2 pásmovité básnické skladby:
o Prvé stretnutie s Féneom – apokalyptické obrazy ako reakcia na vojnu
o Druhé stretnutie s Féneom – obrazy skazeného ľudstva, ale na konci vyjadruje vieru v harmóniu, humanizmus
o Féneo – rozpoltená časť básnického podvedomia, stretáva sa s ním v podvedomí, nazýva ho diablom metafory, je to imaginárna postava, niečo ako „alter ego“

Uťaté ruky
• hravosť, imaginatívnosť, fantázia
• hlási sa k poetizmu (nezval) a surrealizmu ( Breton)
• nechce tvoriť tradičnú poéziu, ktorá je zviazaná, má pravidlá, ale ľahkú poéziu bez pravidiel
• irónia, sebairónia
• autorovi nezáleží na názore ostatných

Zemepisný vznik myšlienky
• asociatívnosť, uvoľnenosť, hra so slovami
• bezmocnosť, nemožnosť niečo zmeniť
Vodné hodiny hodiny piesočné
• život, smrť, hnus
• mnohovýznamová báseň

Katolícka moderna
• poézia katolíckych kňazov
• vstup do literatúry v 30. rokoch 20. storočia
• Hlbina, Haranta, Silan, Veigl, Ušák – Oliva, Šprinc
• duchovne orientovaná, spirituálna poézia
• združovali sa okolo časopisov Vatra, Prameň, Kultúra
• označenie katolícka moderna vzniklo až neskôr, preto neoznačuje skupinu básnikov – básnici vstupovali samostatne
• zviditeľnili sa v roku 1933 v Antológií mladej slovenskej poézie, ktorú zostavil Rudolf Dilong, jedna z vedúcich osobností katolíckej moderny
• po roku 1948 nesmeli publikovať z ideologických dôvodov, niektorí a odmlčali a ich texty vyšli v 60. rokoch alebo v samizdatoch alebo v zahraničí alebo až po roku 1989
• Niektorí emigrovali ( napr. Dilong, Šprinc)
• Nadviazali na líniu duchovnej poézie, ktorá existovala už od Veľkej Moravy – Ján Kollár, Ján Hollý, P.O. Hviezdoslav a E.B. Lukáč
• Teoretické východiská nachádzali vo francúzskej poézií (duchovnej), ktorú reprezentuje Bremond, Claude, Valéry
• Katolícka moderna hlásala kresťanské, ľudské a humanistické hodnoty
• Spôsob nebol moralistický, didaktický, bolo to prostredníctvom osobnej skúsenosti, vnútorného zážitku
• Motív cesty človeka k Bohu, k poznaniu Boha, motív každodennej životnej cesty básnika – kňaza, motív lásky a ženy, nikdy nie vnímanej ako vášnivej, ale formou spomienok, motív rodného kraja (Janko Silan)
• Výrazové prostriedky – vyjadrovali pocity, myšlienky, nálady – čerpali z kresťanskej symboliky, z mytológie, z Biblie, z kultúry Veľkej Moravy
• Moderné postupy surrealizmu a poetizmu
• Lyrická, meditatívna, reflexívna poézia – úvahová lyrika
• Časová lyrika (príležitostné básne) a nadčasová lyrika ( úvahy o Bohu, zmysle života, o existencií)

Rudolf Dilong (1905 – 1986)
• Františkánsky kňaz, učiteľ náboženstva na stredných školách, „tajomný mních“
• Emigroval do Argentíny, potom do USA
• Hlboko veriaci, ale nekonvenčne žijúci kňaz
• Niektoré básne – smútok, osamelosť vo svete, no hovorí o tom, aký je svet krásny
• Písal filozofickú, reflexívnu poéziu
• Obraznosť, imaginatívna hravosť, poézia ako forma sebahľadania
• Najprv mali jeho básne piesňovú formu, dominoval pocit smútku, nostalgie, ktoré ale smerujú k optimistickej nádeji
• Zmyslové vnímanie, pozorovanie sveta (motívy)
• Motívy detstva, spomienok, prírody
• Hlboké vnútorné prežívanie, osobná lyrika
• Cit, mravnosť, kňazské poslanie
• Ďalšia fáza tvorby – prvky surrealizmu

Zbierky Hviezdy a smútok, Ja, svätý František, Mladý svadobník

• Neskôr písal typické básne katolíckej moderny, zatiaľ čo v našej literatúre tvorili básnici, ktorí sa hlásili k poetizmu

Kláštorné zátišie
• Meditatívna báseň, osobná lyrika, hovorí o pocitoch kňaza, evokuje ticho, mlčanlivosť
• Smutné oči prirovnané k sv. Františkovi
• Autor hlboko vnútorne prežíva