Dej sa odohráva v dobe, keď v Uhorsku vládne najväčší chaos. Jediný, kto myslí na blaho slovenského ľudu, je Matúš Čák (a jeho prívrženci). Po vymretí arpádovského rodu (smrti Ondreja III.) chce na trón v Uhorsku dosadiť českého a poľského kráľa Václava II. Ten ju sám nemôže prijať, ale dá svojho syna Václava III. za uhorského kráľa. Toho korunuje roku 1301 arcibiskup Ilmur v Stolnom Belehrade.
V jednej ošarpanej krčme, o ktorej "sa roznášali nemilé chýry", sa rozprávajú zbojníci (Čachtického prívrženci) vedení zemanom Ondrom, okrem iného o tom, ako sa chystajú, keď príde pomoc, zaútočiť na Trenčín. V kúte sedia ešte dvaja poctiví mešťania - Vážecký a Zlatovský (prívrženci Matúša Čáka), z ktorých mladší (Zlatovský) sa po chvíli zapojí do rozhovoru, pričom sa vydáva za prívrženca Čachtického. Akurát keď sa (naoko) spriatelia, vkročí do krčmy Vít, ktorý mieri s liekmi a darmi pre Matúša na Trenčín. Nerozvážne prezradí, kam ide a aké cenné veci nesie v svojej remenici.

Po tom, čo mladší z mešťanov od Víta vyzvie všetko, čo chcel, dohovára sa v starej búde za krčmou so starším, ako nahovoria Ondra, aby Víta ozbíjali a zachránili tak Matúša. Starší z nich totiž vypočul tajnú zmluvu zlatníka a Hrabovca a vie o tom, že "dary", čo nesie Vít, sú jedovaté. Ich rozhovor začuje jeden zo zbojníkov, ale keď na nich zaútočí, mladší mešťan ho ovalí. Keď sa vrátia do krčmy, nie je tam už ani zberba, ani Vít, len krčmárka im povie, že sa majú skryť, lebo ich zbojníci chcú zabiť.
Mešťania dobehnú za zbojníkmi, ktorí olúpili Víta a práve sa ho chystajú utopiť a udrú na nich. Niekoľkých zabijú, zvyšní sa rozpŕchnu a mešťania si odvedú Víta. Schovajú ho vo svojom dome, aby sa nemohli prezradiť ich ciele. No starý zlatník šípi ich skrytú moc a tajne ich dá zlapať a uväzniť. V tom zmätku sa Vít vyslobodí a uháňa do hôr.

Vít už tuší, že olejkár "nie je v porozumení s dobrými duchmi"(str. 375) a chce sa čím skôr oslobodiť (osamostatniť). Doma sa nechtiac stane svedkom rozhovoru zlatníka a Hrabovca, keďže jeho chyžka je spojená s Hrabovcovou pracovňou. Hrabovec nechce otráviť arcibiskupa Ilmura, tak sa mu zlatník vyhráža, že ho Ilmur môže rozsobášiť s Miladou a zosobášiť ju s Feliciánom. Nechá sa presvedčiť - naplánuje, že nechá zlatníkovi jed pre Matúša a zatiaľ čo on osobne pôjde otráviť Ilmura do Budína, zlatník otrávi Matúša. Zvyšok svojho života chce Hrabovec zasvätiť pokániu, narozdiel od zlatníka, ktorý sa naďalej chce mstiť svetu. Vít nemôže zniesť, čo počul a "klesol zomdlený na postieľku, ktorá čakala tu na neho dávno neodostlaná a ťažký sen zmocnil sa jeho očí"(str. 382).

Na druhý deň, keď sa Vít prebudí, musí sa najprv presvedčiť, že to všetko nebol len sen. Ničomu nerozumie. Do Hrabovcovej pracovne vojde Ľudmila a povie Vítovi, že u nich bol zlatník z Trenčína a že mu ich zveril otec, lebo musí na dlhší čas odísť preč. Vít ju nahovára, aby nešla do Trenčína k zlatníkovi, ale ušla s ním k pustovníkovi, kde bude, kým on "nevykoná dielo, ktoré mu uložilo nebo"(str. 386). Ľudmila sa mu podvolí a pre nedostatok času sa ani nerozlúči s matkou.
K Matúšovi a Ilmurovi sa dostanú zvesti, že Čachtický, ktorého Matúš miloval, umrel, Tematínsky zámok že je ozbíjaný a celý Trenčín že je rozdvojený (na jeho prívržencov a róbertovcov) a róbertovci víťazia v ohradách mesta. Matúš sa ponáhľa do Trenčína.
Po celom kraji sa strhli ruvačky (medzi čákovcami a róbertovcami), ale "sotva sa zjavil trenčiansky orol, poukrývali sa škrekľaví vtáci do svojich dier a hniezd. Ako blesk hromu preráža aj tie najhustejšie oblaky, tak porozrážal Matúš svojou prítomnosťou nepriateľov na všetky štyri strany sveta. V krátkom čase nebolo v Matúšovej dŕžave ani chýru, ani slychu o róbertovcoch"(str. 387).

Matúš vyprevadí Hrabovca, ktorý na plti mieri do Ostrihomu (sídlo róbertovcov) a potom do Budína (otráviť Ilmura). Vtom vybehne z lesa Vít a kričí, že Hrabovec chce otráviť arcibiskupa. Matúš si myslí, že Vít má horúčku a blúzni a vytiahne zo záňadria ešte nerozpečatenú fľaštičku, ktorou mu chce pomôcť. Ale Vít mu ju vytrhne a pred jeho očami otrávi obsahom fľaštičky psa. Vít mu narýchlo vysvetlí situáciu (o zlatníkovi, mešťanoch a Hrabovcovi, nad ktorým sa vraj má zmilovať, lebo ho zviedol zlatník) a zmizne v kroví.
Matúš dorazí do Trenčína, kde hneď mieri za richtárom - zlatníkom, ktorého nájde, ako na strážnici pridáva jed do jedla väzňom. Matúš ho dá zviazať a dráb zavedie Matúša k väzňom, pre ktorých zlatník chystal otravu - k Vážeckému a Zlatovskému. Idú s ním na zámok, kde predvedú aj Ondra, ktorý sa prizná, že bol v službe Čachtického, ktorý sa "spreneveril" Matúšovi a zosnoval povstanie. Prizná sa tiež, že vzal Vítovi remenicu s darmi určenými pre Matúša a zavďačil sa nimi Čachtickému, ktorý na tretí deň umrel. Na zlatníka čaká súd.