„...Spoza rohu vyjde pouličná predavačka. Je to slepá Mexičanka v tmavom šále, nesie zväzky umelých kovových kvetov, ktoré používajú chudobnejší Mexičania pri pohreboch a iných slávnostných príležitostiach...
Mexičanka: Flores. Flores. Flores para los muertos. Flores. Flores.
Blanche: Čože? Ach, ktosi vonku... Prejde k dverám, otvorí ich a meravo sa díva na Mexičanku.
Mexičanka: Flores? Flores para los muertos?
Blanche: prestrašene. Nie, nie! Teraz nie! Teraz nie! Vrhne sa do bytu a pribuchne za sebou dvere.
Mexičanka: odvráti sa a pustí sa dolu ulicou. Flores para los muertos. Postupne vnikne dnu melódia polky.
Blanche: Znamenia! Hu... A iné veci, ako krvou nasiaknutá obliečka na záhlavok. Treba vymeniť bielizeň – Áno, mama. Nemôžeme dakde zohnať černošku na takú prácu? Nie, pravdaže nie. Všetko sa minulo, iba –
Mexičanka: Flores.
Blanche: Smrť ostala. Sedávala som tu a ona sedávala tam a smrť bola tak blízko ako ty... Nechceli sme ani pripustiť, že sme o nej vôbec počuli.
Mexičanka Flores para los muertos, flores – flores...
Blanche: Opak smrti je túžba. Čuduješ sa teda? Ako sa môžeš čudovať! Neďaleko Belle Reve, prv ako sme stratili Belle Reve, bol tábor, kde cvičili mladých vojakov. V sobotu večer chodievali do mesta, aby sa spili –
Mexičanka: ticho. Corones
Blanche: - a na ceste nazad, pritackali sa na náš trávnik a volali: ,Blanche, Blanche!´...“

Blanche tancuje na hudbu, ktorú počuje iba ona. Je to tá istá melódia, na ktorú tancovala s manželom posledný tanec. Mitch si myslí, že stratila rozum. Ťarbavo ju chce objať. Blanche sa ho pýta, či si ju vezme za ženu. Mitch ale odpovedá: „Myslím, že si ťa už nechcem vziať. Nie si dosť čistá na to, aby som ťa priviedol do domu, kde býva moja matka.“
Blanche ho hystericky vyhadzuje. Po jeho odchode padá na kolená.

1O. obraz

Tá istá noc, o niekoľko hodín neskôr. Blanche, odvtedy, čo Mitch odišiel, ustavične pila. Ako postupne pila a balila si veci, zmocňovala sa jej akási hysterická veselosť. Oblieka si všetko, čo nájde a pretŕča sa pred ručným zrkadlom. Potom ním tresne o zem tak prudko, že sa rozbije. Prichádza Stanley, ktorý má vypité a nesie ešte nejaké fľaše piva. Dieťa sa má narodiť až nad ránom, tak ho poslali domov si pospať. Blanche si vymyslí, že dostala
telegram od bývalého ctiteľa Shepa, v ktorom ju pozýva na výlet jachtou po Karibskom mori. Stan si zoblieka košeľu a ponúka ju pivom, aby zakopali vojnovú sekeru. Ona odmietne. Rozprávajú sa a Blanche spomenie Mitchella. Tu sa preriekne, lebo zabudne na výmysel o telegrame. Stanley teda vie, že milionár žiadny neexistuje a tiež, že klamala o tom, že Mitch potom ako ho vyhodila prišiel prosiť o prepáčenie so škatuľou ruží.

„...Prišli ste sem, pofŕkali ste byt púdrom a voňavkou, zakryli žiarovku papierovým lampiónom a div divúci: byt sa premenil na Egypt a vy na kráľovnú Nílu! Sedeli ste na tróne a slopali moju pijatiku!...“

Blanche sa snaží dovolať Shepovi cez centrálu, ale neúspešne. Cíti sa čím ďalej tým viac neisto, lebo Stanley sa na ňu stále len uškŕňa a nechce jej ustúpiť, keď chce ísť von. Blanche rozbije fľašu zo stola a postaví sa proti nemu, zvierajúc odbité hrdlo, aby mu ho mohla vraziť do tváre.

„ Stanley: Tak vy si to žiadate surovo? Dobre, tak poďme na to surovo! Priskočí k nej, prevrhne stôl. Blanche skríkne, snaží sa ho udrieť hrdlom fľaše, ale on ju chytí za zápästie. Ty tigrica! Odhoď ju! Túto schôdzku sme si dali hneď na začiatku.
Blanche zastoná. Fľaša padne na dlážku. Ona klesne na kolená. Stanley schytí jej vysilenú postavu a nesie ju na posteľ.“

11. obraz

O niekoľko týždňov neskôr, keď chlapi opäť hrajú poker, Stella balí Blanchine veci s plačom. Povedala jej, že pôjde na výlet na vidiek, aby si odpočinula, ona si už sama domyslela, že tam pôjde so Shepom. Eunice prišla pomôcť Stelle. Neuverila Blanchinej historke o Stanleym a nej. Stanley jej nahovoril, že Blanche je blázon a potrebuje psychiatra, nech si po ňu prídu. Keď zaznie zvonček, Blanche natešene ide zvítať Shepa, je zdesená, keď zistí, že to nie je on. Blanche sa snaží utiecť do spálne. Ošetrovateľka ide za ňou, Stanley jej ochotne pomáha. Ostatní chlapi sa zvedavo prizerajú. Mitch zrazu zaútočí na Stanleyho, ten ho odstrčí, Mitch sa zrúti pri stole a začne vzlykať. Stella usedavo plače v Eunicinom náručí. Nevie, či urobila správne, má výčitky svedomia, že sestru posiela do blázinca, čo sa dozvedáme z jedinej vety, ktorú povedala ošetrovateľka: „Zvieraciu kazajku, pán doktor?“, keď ju Blanche začne divo škriabať. Lekár k nej pristúpi, hlas má nežný a upokojujúci. Nakoniec Blanche odchádza bez toho , aby sa obrátila, podopierajúc sa o lekára. Odišla ako dáma. Stella plače s dieťaťom v náručí a Stanley ju utešuje.
Hra končí výkrikom Steva, ktorý ešte stále hral poker:

„Táto hra je plný zásah!“

konflikt:
- základným konfliktom je vnútorný rozpor hlavnej postavy Blanche
- ľudia sa jej zdajú jednoduchí, nevzdelaní, málo kultivovaní, a takými aj naozaj sú, no napriek tomu, keď o ňu prejavuje Mitch záujem, snaží sa ho opantať, aby sa stal jej ženíchom
- od prvého dňa koketuje a provokuje Stanleyho, aj keď má o ňom zlú mienku
- túži po láske, ale správa sa ako malé dievčatko, nevinné a krásne, a flirtuje skoro s každým
- jej minulosť je iná ako všetkým predostiera
- oblieka sa slušne, ako dáma, ale diamantu sú falošné a šaty staré
- individuálny: Stanley – mužné a drsné správanie navonok, vnútri šialene zaľúbený a citlivý muž
- sociálny: život v chudobe a alkoholizmus
- spoločenský: Blanche a chudobná štvrť a ľudia v nej

kontrasty:
- základný kotrast je túžba a smrť
- medzi postavami: Stella (nežná, milá žena s vyšším postavením) a Stanley (násilnícky a cinický alkoholik s nižším postavením)
- Stanley a Steve – násilie a láska ku svojím ženám
- výzor a vnútorné rozpoloženie Blanche a Stelly po noci, keď Stanley zbil svoju ženu
- Blanche spieva v kúpeľni populárnu baladu, sladkú ako sacharín, ktorá tvorí protiklad k Stanleyho reči (keď Stelle hovorí, čo o Blanche zistil)

postavenie autora v diele: autor je rozprávačom

významové zafarbenie diela: heroicko – tragické
heroické
- Blanche je vlastne iba obeťou, nie vo všetkom odsúdeniahodný človek
- osud mohol za to, že jej zničil prvú lásku takým strašným spôsobom, že sa z toho ani po rokoch nevie dostať
- spoločnosť aj rodina je vinná, že vzrastala medzi pohrebmi a nemal ju kto vychovávať
- za morálnu zvrhlosť po opustení rodinného sídla si však už môže sama
tragické
- keď stráca lásku, stratí všetko, lebo okrem nej nemala, nechcela a nepotrebovala nič iné
- jej neurotická povaha vyplýva z deštrukcie všetkých ľudských vzťahov v jej živote, z jej izolácie, samoty a sebaklamu

B) Kompozičný plán

- jednoaktová hra
horizontálne členenie textu: nedelí na dejstvá a výstupy, len na 11 obrazov, označené číslom; obraz však zodpovedá dejstvu

vertikálne členenie textu:
každý obraz začína opisom prostredia, kde sa dej v danom obraze odohráva, prípadne charakteristika alebo opis postáv, ich činnosti
- základnými prostriedkami sú teda opis a rozprávanie aj medzi dialógmi postáv
- retrospektívne spomínanie na minulosť v reči Blanche
- keďže je to dramatické dielo, celé je založené na dialógu postáv

vnútorná výstavba deja:
a)expozícia – príchod Blanche
b)kolízia – dve roviny: 1) vzájomné nesympatie Blanche a Stanleyho 2) klamstvá Blanche
c)kríza –1) Stanley znásilní Blanche
2) všetci sa dozvedia o minulosti a klamstvách Blanche
d)peripetia –1) Blanche je považovaná za blázna a Stanleyho nikto
neobviňuje
2) jedine jej sestra tomu nemôže uveriť a má výčitky svedomia
e)rozuzlenie – tragédia, strata slobody a života, keď Blanche odvádzajú do blázinca

C) Jazykový plán

- hovorový jazyk: rozheganá električka; cigániš; paromovsky hrdý;...
- vulgarizmy: Ty zvlčilý pšakrev!; grcaniny;...
- prirovnania: hlas má ostrý, nezvučný ako poplašný zvon; ozvena znie ako hrozivý šepot; spľasla ako bublina; drsní, primi a mocní ako základné farby; vyhýbali sa jej ako čert krížu; svieža ako sedmikráska;...
- epiteton: vyblednuté biele schody; tajuplné hlasy; mosadzné čačky; belasý oceán;...
- kontrasty: autor ich používa najmä v opise prostredia a postáv, vďaka ktorým si čitateľ dokáže dokonale predstaviť a pochopiť situáciu, ktorú chcel opísať
„ ... štvrť má akési drsné čaro. Domy sú zväčša biele, drevené, počasím ošľahané do siva, zvonka rozhegané schody, balkóny a parádne vyzdobené lomenice. ... Obloha nad tmavou bielou budovou je čudesne nežne belasá, takmer tyrkisová a zahaľuje scénu do akejsi lyričnosti, čím vhodne zoslabuje atmosféru rozkladu...“
- narkotizovaný pokoj, hysterická nežnosť, hysterická veselosť,...
- porekadlo: Teraz sa vykľulo šidlo z vreca.
- príslovie: Hosť a ryba na tretí deň zapáchajú.
- španielske výrazy: Flores para los muertos = kvety pre mŕtvych; Maldita sea tu suerte! = Prekliate tvoje šťastie
- hypebolizácia: prvok „sentimentálneho piana“, hudba z baru, klarinet, hlasy s ulice a pod.
- používa na rámcovanie niektorých udalostí
hluk vlaku, keď sa sestry rozprávajú o Stanleym, mlčia, kým sa dunenie nestratí, počas neho vojde Stanley, ale oni ho nevidia, keď Blanche dokončí svoj monológ, v ktorom hovorí, čo si myslí o Stanovi, vlak zahrmí znova, a Stanley sa vytratí
- na zdôraznenie zakotvenosti v prostredí
„Mitch: smutne ale pevne. Poker sa nemá hrať v dome, kde sú ženy! Dvere sa za nimi zavrú a v byte sa rozhostí ticho. Černošskí hudobníci v bare za rohom hrajú šláger „Papierová bábika“, pomaly a ťahavo...“
- pre dynamiku deja
keď Blanche rozpráva ako raz umrie a všetci čakajú, kedy si po ňu príde lekár, počuť zvony katedrály; lekár zazvoní a huk hry sa preruší
- ozvláštňuje text lyrizačným spôsobom, tzn., že autor prostredníctvom melódií vyjadruje aj pocity postáv, sčasti to používa na ich psychoanalýzu
„Varšavianka prechádza do príšerného znetvorenia, sprevádzaná výkrikmi a zvukmi džungle. Blanche chytí operadlo stoličky, ako by sa chcela brániť.“

-symboly:
- názov diela je symbolický:
- Blanche sa dostala do bytu svojej sestry električkou, ktorá sa volala Túžba a musela prestupovať na električku, ktorá sa volala Cintorín
1)Túžba – predstavuje obrovskú túžbu Blanche po láske a po lepšom
živote
2) Cintorín
– symbolizuje už od začiatku tragický osud Blanche; vyjadruje to, kam až túžba môže človeka doviesť

„Blanche: To, o čom hovoríš, je brutálna túžba – iba túžba! meno tej rozheganej električky, ktorá hrkoce po Quarteri, po jednej úzkej ulici hore, po druhej dolu...
Stella: Cestovala si už tou električkou?
Blanche: Priviezla ma sem. – Kde nie som vítaná a hanbím sa, že som ...“

- tiež symbolizuje smrť
•tá sa jej pripomína aj v sestrinom meste. Keď sa rozpráva s Mitchom, potom čo neprišiel na oslavu jej narodenín a Mexičanka ponúka kvety pre mŕtvych (viď str. 12)
•môžeme chápať ako koniec niečoho, zánik – koniec vzťahu Blanche s manželom, potom čo zistila, že je inej orientácie a jeho následná samovražda
•smrť slobody (tiež zdravého rozumu, myslenia), ak sa to dá povadeť takými silnými slovami, keď ju odvádzajuú do blázinca