Životopis: Narodil sa 8. februára 1915 v Budmericiach. Po maturite na gymnáziu v Trnave (1933) študoval v rokoch 1933–1937 odbor kreslenie a zemepis na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Po ukončení vysokej školy sa vrátil na Slovensko a natrvalo sa usídlil v Bratislave. Niekoľko rokov pracoval v Bratislave ako úradník. Od roku 1947 sa začal venovať novinárskemu povolaniu, pôsobil vo viacerých periodikách – v denníku Práca, v týždenníkoch Nedeľa, Život, Film a divadlo, Kultúrny život. Vo februári 1937 bol väznený v Rumunsku pre ilegálnu komunistickú činnosť o rok na to bol prepustený. Spolu s redakčným kruhom redigoval Mesačník pre výtvarnú kultúru, ktorý vychádzal od 10. apríla 1949 do 20. mája 1951. V období 1960–1965 bol spisovateľom v slobodnom povolaní, potom dva roky pracoval v Slovenskom ústredí knižnej kultúry a znova sa vrátil k žurnalistike, a to ako šéfredaktor týždenníka Expres (1969–1971). Dva roky bol spisovateľom na voľnej nohe a napokon zavŕšil svoje novinárske pôsobenie v periodiku Výtvarný život, kde pracoval ako šéfredaktor od roku 1973 až do odchodu na dôchodok v roku 1975. Zomrel v Bratislave 11. februára 1982.

Dielo Pokazený písací stroj patrí k automatickým textom, v ktorých sa snaží o mimovoľné zoskupenia obsahov vedomia, ktoré tvoria výstavbový princíp básnického textu. Odmietavo sa postavil k literárnej tradícií, symbolizmu. Snažil sa vytvárať nové poetično, ktoré holduje detskej hre predstáv a snažil sa o tvorbu na základe metódy tzv. psychického automatizmu, t. j. činnosti umelcovej psychiky bez kontroly rozumu. V tejto básni prezentuje poéziu nového videnia, naladenú protitradične, nekonvenčne. V mnohom je táto báseň provokačná. Využíva tu sériu momentálnych nápadov vynárajúcich sa z vedomia a podvedomia, spojených s rečou detských riekaniek. V tejto básni využíva všetky znaky nadrealizmu, polytématickosť, t. j. obsahovanie, spracovanie viacerých tém, polysémantickosť, t. j. jav spočívajúci v tom, že jazykové jednotky majú viac navzájom rôzne súvisiacich a štruktúrovaných významov, významové spektrum. Autor vo veľkej miere využíva nielen epiteton constans, t. j. stály prívlastok, ktorý tvorí s podstatným menom stabilné spojenie, napr. skvelá cigánka, ale hlavne epiteton ornans, t. j. prívlastok väčšiny substantív, ktoré v texte oživuje a konkretizuje, vnáša do deja statickosť, opisnosť, ale súčasne poetickosť, napr. bledé súmraky.